Človek, ktorý svojimi názormi, predstavami a myšlienkami predbehol dobu.
Aldous Leonard Huxley sa narodil 22. novembra 1894 v anglickom meste Surrey do rodiny intelektuálnej elity. Obaja rodiča patrili medzi vyššiu spoločenskú vrstvu. Huxleyho starý otec bol významný biológ, ktorý sa podieľal na teórii evolúcie. Z matkinej strany sa naopak jednalo o známych spisovateľov a básnikov. Väčšinu svojho života prežil v Spojených štátoch, kam sa presťahoval v 30. rokoch. Venoval sa najmä štúdiom spoločnosti v politicko-sociálnom kontexte, ktorý premietal do svojich nadčasových kníh. Prekrásny nový svet, Ostrov alebo Brány vnímania, to je len malý výber tých najznámejších, ktoré sú aj napriek svojmu „pokročilému veku“ stále vyhľadávané a čítané. Dnešným svetom je považovaný za vodcu moderného myslenia a intelektuála vysokého významu. Do širšieho povedomia sa dostal aj vďaka občasnému experimentovaniu s psychedelickými drogami (meskalín, LSD).
Prvá etapa
Otec Leonard Huxley a mama Julia Arnoldová pochádzali z významných anglických rodov, z ktorých vzišlo mnoho osobností. Nepochybne aj táto skutočnosť mala vplyv na jeho budúci vývoj a neskoršie nazeranie na svet. Už ako malý vykazoval odlišné záujmy a vlastnosti, najmä vyššiu ostražitosť, inteligenciu a nadradenosť. Veľký dosah na neho mala aj smrť matky, ktorá zomrela na rakovinu. V tom čase mal iba 14 rokov. Ďalší šok čakal na Huleyho o tri roky neskôr. V roku 1911 vážne onemocnel, čoho následkom bol do veľkej miery poškodený zrak. Jednu výhodu to ale predsa len malo, bol oslobodený od vojenskej služby v 1. svetovej vojne. Naplno sa tak mohol venovať štúdiu literatúry na Oxfordskej univerzite. Počas vojny trávil väčšinu času v malom mestečku Garsington neďaleko Oxfordu. Vo svojom prvom románe Crome Yellow vykreslil životný štýl v tejto dedine formou karikatúry. Vydaný bol v roku 1921. Práve v Garsingtone sa zoznámil so svojou budúcou ženou Mariou Nysovou. K najvyhľadávanejšej knihe jeho prvého obdobia patrí bezpochyby dystopický (antiutopický) román Prekrásny nový svet (v češtine známy ako Konec civilizace), v ktorom pojednáva o silne štruktúrovanom svete, kde spoločnosť tvoria akési kasty. Tisícky rokov v budúcnosti sa ľudia nerodia, ale sú umelo vyvíjaní a myšlienky sú vstrebávané formou umelého podmieňovania. Svet sa stáva miestom bez nedostatkov, kde každý môže byť stále šťastný, no za cenu skresleného vnímania. Brave New World silne ovplyvnil Orwellovu knihu 1984, ktorá sa stala najslávnejšou dystópiou vôbec.
Druhá etapa
V roku 1937 sa spolu so svojou ženou a priateľom Geraldom Heardom sťahuje do Kalifornie. Zmenou prostredia sa Huxleyho pozornosť upriamila na mystické a parapsychologické témy. K tomu mu dopomohol aj Heard, ktorý ho zoznámil s meditáciou a védantou, indickou filozofickou školou. Po aklimatizácii na nové prostredie a zoznámením sa s novými smermi vydal knihu pojednávajúcu o náboženských hodnotách a myslení – Večná filozofia. V roku 1939 započul o Batesovej metóde prirodzeného zlepšenia zraku. Keďže mal pretrvávajúce problémy s čítaním a študovaním rôznych materiálov, stretol sa s učiteľkou, ktorá tejto metóde učila. Behom pár mesiacov došlo k dramatickému zlepšeniu, na čo vydal aj knihu The Art of Seeing. Po rokoch bol tak opäť schopný čítať bez okuliarov a vypätia. Krátko po 2. svetovej vojne požiadal úrady o americké občianstvo, ale jeho žiadosť bola zamietnutá. Mohol za to poškodený zrak a pacifizmus, vďaka ktorým nepozdvihol za USA zbraň.
Ruka v ruke s náboženstvom a mysticizmom idú samozrejme drogy, najmä ak hovoríme o tých „myseľ otvárajúcich“. Inak tomu nebolo ani u Huxleyho. Pod vplyvom študovania duchovného a podvedomého sveta začal experimentovať s meskalínom, ktorý mu predstavil psychiater Humphry Osmond v roku 1953. Svoje zážitky s kaktusom peyote popísal v knihách, ktoré i po 70 rokoch stále kolujú v rukách zvedavcov – The Doors of Perception (Brány vnímania) a Heaven and Hell (Nebo a peklo). Názov druhej knihy bol inšpirovaný od knihy Williame Blakea The Marriage of Heaven and Hell. Naopak, prvá menovaná Huxleyho kniha slúžila ako inšpirácia pre názov rockovej skupiny The Doors. Jeho eseje pojednávajúce o popisoch zmeny vnímania pod účinkom meskalínu sa stali bibliou v rukách ranných hippies na konci 50. rokov. Svoju prvú dávku LSD požil uvážlivo presne na Vianoce 24. decembra 1955, teda vo veku 61 rokov. Zdôrazňujem to preto, lebo ohľadom jeho užívania a skúmania psychedelík kolujú mnohé fámy a výmysly, ako bol drogami denne omámený. V skutočnosti užíval tieto látky až vo veľmi pokročilom veku a aj to len párkrát ročne.
Záver života
V roku 1955 nastal v jeho živote zvrat po tom, čo na rakovinu prsníka zomrela žena Mária. Dlho však neotáľal a o rok neskôr sa oženil znovu, tentokrát so spisovateľkou Laurou Archerovou, ktorá neskôr napísala jeho biografiu. Dalšia rana od života sa dostavila v roku 1960, keď mu lekári diagnostikovali rakovinu krku. V postupne zhoršujúcom sa zdravotnom stave sa odhodlal na svoj posledný román Ostrov. Tentokrát sa však do románu rozhodol zasadiť utopickú spoločnosť, ktorá každému jedincovi umožňuje dosiahnuť stav sebapoznania. Prepojil tu azda všetky svoje doterajšie poznatky a myšlienky z vedeckého a technologického pokroku, psychedelických látok a náboženstiev. Jeho smrť strhla veľkú pozornosť nielen pre to, aký človek opustil svet, ale aj formou, akou odišiel. Ležiaci v posteli a neschopný rozprávať napísal svojej žene na kúsok papiera len tri písmenká – LSD. V okamžiku smrti sa chcel naplno odovzdať vesmíru zmeneným stavom vedomia. Vďaka tomu sa vytvorila fáma o predávkovaní LSD. Pravda však je, že Aldous Huxley zomrel v pokoji 22.11. 1963v rovnaký deň, ako zastrelili amerického prezidenta J. F. Kennedyho. Jeho knihy sú dodnes vyhľadávaným materiálom v okruhu mysliteľov, intelektuálov, spisovateľov a kreatívcov. Okrem iných v tvorbe výrazne ovplyvnil aj Georga Orwella a Jima Morrisona. A právom je tak považovaný za jedného z najväčších humanistov a intelektuálov 20. storočia. Na mnohých amerických univerzitách dodnes figurujú rozbory jeho diel vo filozofických prednáškach.
