Basa, v ktorej sú skutočnými pánmi dozorcovia.
Žiadne bitky, sexuálny teror, drogové obchody, ani podrezávanie hrdiel, nič z bežnej ponuky extrémnych väzníc, o ktorých sme vám priniesli články v minulosti. Ruská väznica Petak je len čiernočierna tma, ktorá vám rozleptá dušu. Temný tunel bez svetla na konci. Uvidieť v nej ľudskú tvár je takmer nemožné. Psychika väzňov sa tu ohýba v totálnej izolácii bez možnosti úniku. Prví preživší by sa mali dostať na slobodu okolo roku 2022, no viaceré psychologické správy už teraz hovoria o úplne zdeformovaných bytostiach.
Vyslúžila si prívlastky ako najbrutálnejšia, neľudská, drastická. Väznica Petak leží v bohom zabudnutom Novozerskom jazere asi 500 kilometrov severovýchodne od Moskvy. Na prvý pohľad opustený komplex budov, vypĺňajú priestory, ktoré nemajú ani medzi ruskými väznicami konkurenciu. Svoju povesť si dokázala vybudovať aj napriek absencii priamych výpovedí od väzňov. Keďže je v prevádzke od roku 1997 a hostí len tých najťažších zločincov, prví prejdú múrmi väzenia až po roku 2020. Obraz pobytu v Petaku nám zatiaľ sprostredkúvajú návštevy, ktoré sem zavítajú len ojedinele a zdroje hlavne z novinárskych kruhov. Zdá sa ale, že legendy neklamú. Vymykať sa má všetkému, čo možno v ruských väzniciach vidieť. Nápad sa zrodil už v roku 1994 v mysli vtedajšieho ministra vnútra, na čele s prezidentom Borisom Jelcinom. Nová inštitúcia mala vzniknúť ako náhrada za trest smrti, teda od začiatku bola plánovaná len pre tých najťažších a najzvrátenejších psychopatov. Keď v roku 1996 vošiel do platnosti nový justičný zákon o zrušení trestu smrti, zločinci mohli oslavovať. Ešte však nevedeli, že oslavy boli predčasné. Namiesto smrtiacej injekcie dostali Petak na Ohnivom ostrove, ktorý mnohí považujú za horší než samu smrť.
Aby sme si ostrov mierne predstavili, treba povedať, že obývaný bol už od 15. storočia, kedy tu vznikol kláštor pravoslávnych a veľmi ortodoxných pustovníkov. Spoločenstvo fungovalo bez vymožeností vtedajšieho sveta v úplnej izolácii od civilizácie až do roku 1917. Vtedy vydal Stalin pokyn na vybudovanie trestaneckého tábora. Ohnivý ostrov v Novozerskom jazere bol vybraný najmä pre svoju lokáciu blízko Moskvy. Svoju životnú púť tu ukončili mnohí politickí väzni. Osud ľudí vystupujúcich proti režimu sa tu mohol zmeniť z hodiny na hodinu. V jednu chvíľu ste boli odsúdení na doživotie, no lusknutím prstu sa trest mohol zmeniť na popravu. Po rozpade ZSSR a nastolení viacerých demokracií po celej Európe sa začali zmierňovať aj tresty. Práve preto sa upustilo od toho najvyššieho. Postupom času sa z väznice pre odporcov režimu stal skutočný kriminál. Prvá skupina 170 trestancov sem dorazila presne pred 20 rokmi. Netrvalo dlho, keď sami usúdili, že oslavovanie bolo asi predčasné. Dorazili totiž do pekla.
Tma, beznádej, izolácia, stiesnenosť. Tak by sa dala heslovito popísať atmosféra ruskej bastile. 22 hodín denne trávili na priestore o rozlohe 8 metrov štvorcových. Izbu ohraničovali studené betónové steny bez najmenšej známky omietnutia. Záverečnou bodkou boli stropy, ktoré sa týčili do výšku smiešnych 180 centimetrov. Hygienické zariadenie by ste tu hľadali márne. Žiadne umývadlá a sprchy. Na umývanie slúži vedro s vodou, ktorá sa mení v závislosti od dozorcov. Niekedy sa vynesie, niekedy zasa nie. Za múrmi basy sa priemerná teplota na izbách pohybuje okolo 11 stupňov Celzia, čo síce nie je život ohrozujúce, no hovoriť o teplom prostredí nemožno. Bežnou rutinou je teda depresívne šero, chlad a ovzdušie tvorené pachom spoluväzňov. Rozptýliť sa môžu len vychádzkou do tzv. klietky. 2,5 x 2,5 metra ohraničených betónom a kovovou mrežou nad hlavou. Pobyt na čerstvom vzduchu je samozrejme časovo obmedzený na 1,5 hodiny, počas ktorých musíte mať ruky nad hlavou a dotýkať sa mreže, aby vám mohli dozorcovia pozerať na prsty. Nie každý zvládne takúto extrémnu záťaž, no motivácia je silná, pretože väzni, ktorí nevydržia, druhú šancu nedostanú.
Veci, ktoré sa v ostatných basách považujú za normálne, sú v Petaku len za odmenu a musíte si ich zaslúžiť. Zatiaľ čo inde nie sú zločinci odstrihnutí od kontaktu s vonkajším svetom, keďže majú prístup k novinám, knihám a rádiu. V Petaku sú vecou osobného hodnotenia. Hovorí sa, že prvých 5 rokov môžete na všetok kontakt s reálnym svetom zabudnúť. Chorobne prísny režim podtrhujú aj pravidlá s návštevami. Listy nemôžete posielať vôbec nikomu. Dostať môžete len 2 balíčky ročne o váhe 300 gramov. Za prvých 10 rokov vás môžu navštíviť rodinní príslušníci jeden jedinýkrát! A to na dobu 2 hodín. Nemusíme asi písať, že takéto extrémne odlúčenie má obrovský dopad na psychiku a správanie človeka. Ostatne, prítomná tu je samozrejme aj psychologická autorita, ktorá na zmeny správania a dopady izolácie dohliada. Jedným z nich bola aj Svetlana Kiseljova. V nápravnom zariadení pôsobila prvých desať rokov od jeho otvorenia. Ako sama priznáva, podmienky boli skutočne nehumánne. Hovoriť s väzňami mohla len cez zatvorené dvere. „Petak ničí ľudské bytosti. Prvých 9 mesiacov sa tu adaptujú na prostredie a podmienky. Behom 3-4 rokov ale spozorujete, že sa začína ich správanie rapídne meniť.“
Akékoľvek porušenie väzenského poriadku sa trestá 6-mesačnou samotkou, takže si dvakrát rozmyslíte, či budete robiť problémy. Aby toho nebolo málo, prvé dva týždne na samotke musíte spať vedľa matraca a prístup do klietky máte obmedzený. Keby ste sa rozhodli zobrať nohy na ramená, vedzte, že ďaleko nezájdete. Za nápravným zariadením vás čaká len malá osada, ktorá je obývaná dozorcami. Ďalej už nie je nič, len lesy a divočina. Zrejme aj preto si drží Petak nekompromisné skóre v podobe nulového počtu uniknutých väzňov. Kopaním tunelu narazíte na vodu, pokus o preplávanie by zrejme skončil zamrznutím a prostý útek sa neodporúča hlavne kvôli psom, ktorí by vás po pár metroch dobehli a roztrhali. Prípadne ešte môžu zasiahnuť stráže, ktoré strieľajú ostrými. Všetky informácie a svedecké výpovede pochádzajú od vybraných návštev, ktoré museli dostať špeciálne povolenie. Zväčša sa jednalo o zahraničných novinárov. Po uverejnení niektorých článkov však väznica zasiahla a podobné návštevy definitívne zakázala. Vykresľovanie Petaku ako pekla na zemi totiž nerobilo ruskej justícii dobré meno. Dnes sa sem tak bežná verejnosť už nedostane.
(Všetky obrázky sú len ilustračné.)
