Vstup do kvalifikácie nám síce nevyšiel, no chalani sa z toho otriasli a opäť prichádzajú výhry. Najnovšie si poradili s Litvou 4:0.
Kvalifikácia na ME 2016 vo Francúzsku skončila mimoriadne úspešne, navyše sme si na spomínanom turnaji zahrali v osemfinále, a tak sme boli zvedaví, ako bude prebiehať tá na majstrovstvá sveta 2018 v Rusku. Už pred samotnou kvalifikáciou sa riešila kauza Kozák vs Stoch, následne sme v prvom zápase prehrali s Anglickom gólom v posledných sekundách zápasu, potom sa riešila kauza Kozák vs Hlavena, no a následne pokazil atmosféru v mužstve Vladko Weiss a Kozákovu družinu tak čakala neľahká úloha. Tú, bohužiaľ, vôbec nezvládli a po veľmi zlom výkone prehrali aj so Slovinskom. Výsledok bol tak taký, že po dvoch zápasoch malo Slovensko na svojom konte presne 0 bodov a cesta do Ruska sa nám značne skomplikovala. Kým cesta do Francúzska bola od začiatku ako z rozprávky a len Slovensko a Anglicko boli po mnohých zápasoch neporazení, teraz sme stále čakali na prvú výhru a dokonca aj prvý gól až do tretieho zápasu, proti Škótsku však chalani konečne zahrali tak, ako sme v poslednej dobe zvyknutí a jasne zvíťazili 3:0.
V ďalšom zápase na nás čakala v Trnave Litva, ktorá na tom bola bodovo lepšie, no aj tak sme boli jasným favoritom. Kvôli zraneniam trénerovi Kozákovi z kádra vypadli Viktor Pečovský, Norbert Gyömbér a Ondrej Duda, no určite potešila nominácia reprezentantov do 21 rokov Milana Škriniara, Matúša Bera a aj Stanislava Lobotku. Navyše sa vrátil môj obľúbený Peťo Pekarík a po incidente, o ktorom sa toho veľa popísalo, aj Vladko Weiss. Slovenský výber a Litva sa stretli rokoch 2012 a 2013 počas kvalifikácie MS a oba zápasy sa skončili remízou 1:1. Za Slovákov sa vtedy strelecky presadili Jakubko a Sapara. Teraz sme však konečne mohli ukázať, že nad Litvou jednoducho musíme víťaziť.
Základné zostavy:
Už od úvodu zápasu bolo jasné, že kvalita je na našej strane naozaj výraznejšie a bola radosť pozerať sa na mnohé akcie slovenských sokolov. Navyše sa hneď dve takéto akcie skončili gólom a bolo jasné, že chalani nič iné ako tri body neberú. Najskôr sa po centri Pekaríka presadil v šestnástke Adam Nemec, ktorý hlavičkou prekonal Šetkusa, no skutočný skvost prišiel v 15. minúte, kedy si Nemec a Kucka povymieňali loptu a Kuco nádhernou strelou nedal brankárovi žiadnu šancu. Celkovo boli naši útočiaci hráči pri chuti a svoje šťastie skúsil v 20. minúte aj Hamšík, brankár hostí ale zareagoval včas a vytlačil jeho strelu na roh. Radosť z úvodnej pasáže zápasu nám mohlo pokaziť zranenie Jana Ďuricu, ten však napokon ukázal, aký veľký je bojovník a v zápase pokračoval ďalej. Tempo sa po veľkom tlaku Slovenska na nejaký ten čas zmiernilo, no ani to nezabránilo slovenským futbalistom, aby opäť skórovali. Po centri Vladka Weissa si na loptu najlepšie počkal Martin Škrteľ a už po prvom polčase tak bolo vymaľované. A to sme mali ešte ďalšie gólovky.
Druhá polčas tak už bol len formalitou, keďže Litva v tom prvom takmer vôbec nič neukázala. Pohoda z prvého polčasu z našej strany pokračovala aj v tom druhom a opäť sme už od úvodu išli za streleckými pokusmi. Svoju prvú strelu v zápase si po chvíli pripísali aj futbalisti Litvy, Matúš Kozáčik však s ňou nemal žiadne problémy. Hlavne na Vladkovi Weissovi bolo vidieť, ako mu chýbalo reprezentovanie krajiny a mnohými akciami či centrami bavil ako divákov na štadióne, tak aj tých za televíznymi obrazovkami.
V 53. minúte mohol dostať odmenu v podobe gólu aj Milan Škriniar, jeho prudká strela ale len tesne minula pravú tyčku. Bolo vidno, že druhý polčas si chcú chalani užiť, nejedenkrát sa pohrali so svojím súperom a hoci ten štvrtý gól v litovskej sieti nechcel padnúť, sťažovať sme sa rozhodne nemuseli. V druhom polčase sme sa gólu predsa len dočkali v jeho závere po perfektnom centri Šventa a strele Hamšíka, zápas sme doma vyhrali jednoznačne 4:0, pripísali si na konto druhú výhru a po štyroch zápasoch majú slovenskí futbalisti na konte 6 bodov, čo zatiaľ stačí len na tretie miesto.
