Pokiaľ máš chuť cestovať, nič nie je nemožné. O tom ťa presvedčí aj Rudolf, ktorému starý motocykel otvoril dvere do sveta.
Naša generácia žije v období, kedy nemáme problém kedykoľvek vyraziť do sveta. Čo sa týka európskych štátov, väčšinou ani nepotrebujeme pas a v drvivej väčšine platíme menou, ktorou aj doma na Slovensku. Pri cestovaní využívame rôzne študentské zľavy na cestovanie typickými dopravnými prostriedkami, ktoré nás rýchlo, efektívne a komforte prepravia do našej cieľovej destinácie. Čo ale, ak sa rozhodneme z garáže vytiahnuť staručký motocykel a prejsť s ním viac ako 6 000 kilometrov? Mladému študentovi Rudolfovi sa to podarilo, takže pokiaľ ťa jeho netradičná cesta naprieč Európu zaujíma, dopraj si chvíľu oddychu a začítaj sa do nášho rozhovoru, v ktorom sme ho vyspovedali.
Zdravíme, v prvom rade ti chceme poďakovať za to, že si si na nás našiel čas. Začneme klasicky, našim čitateľom teda môžeš v krátkosti predstaviť samého seba a tvoj posledný výlet.
Volám sa Rudolf Tisovský, mám 22 rokov a som študent Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Koncom dlhých vysokoškolských prázdnin som sa vybral na veľkú trojtýždňovú cestu Európou na motocykli Jawa 20. Konkrétne som najazdil cca 6000 kilometrov (neviem presné číslo, lebo 3 dni mi nefungoval tachometer) a navštívil som 12 štátov (Slovensko, Česko, Poľsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Monako, Taliansko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a Maďarsko).
Jawa 20 alebo ľudovo známy aj ako Pionier je motocykel, ktorý sa vyrábal v bývalom Československu od 50. rokov minulého storočia. Ako si sa k nemu dostal? Bola to láska na prvý pohľad?
Prvého Pioniera som kúpil keď som mal 13, pred tým sme doma žiadneho Pioniera ani inú motorku nemali, ale keď som videl svojich kamarátov, ako sa na Pionieri „lietajú“ po poľných cestách za dedinou, chcel som ho aj ja. No a potom sa to už rozbehlo, kupoval a opravoval som jedného Pioniera za druhým. Bolo obdobie keď som ich mal aj sedem, žiadny však nemal ŠPZ-ky. Pioniera „na značkách“ som si kúpil, keď som mal 18 rokov a mám ho dodnes.
Kedy v tvojej hlave prvýkrát skrsla myšlienka cestovať s Pionierom na dlhé trasy?
Neviem presne, kedy to bolo, avšak za posledný rok som navštívil dosť veľa inšpiratívnych cestovateľských prednášok, začal som čítať rôzne cestovateľské blogy, ... Zistil som, že cestovať sa dá aj lacno a na hocijakom dopravnom prostriedku. Po kratšej úvahe som zistil, že najvhodnejším dopravným prostriedkom pre mňa bude Pionier, na ktorom som dovtedy najazdil sotva 1000 kilometrov ročne.
Poďme sa bližšie pozrieť na tvoj posledný zážitok, kedy si za necelých 20 dní prešiel 12 európskych štátov. Vedel si dopredu, ako bude vyzerať tvoja cesta, alebo si išiel tam, kam ťa „gumy“ zaviedli?
Hlavné ciele cesty sú vždy jasné, a to, ako sa k nim dostanem vymýšľam až po ceste, otvorím si mapu a pozerám kadiaľ by to bolo najzaujímavejšie. Keďže na navigáciu využívam iba mapu, často sa mi stane, že niekde zabudnem odbočiť, zle odbočím, no proste zablúdim. Keď zistím, že idem zle, zo začiatku nie som dvakrát nadšený, ale väčšinou sa to ukáže ako najlepšia vec, lebo práve vtedy objavím zaujímavé miesta.
Všetku batožinu si musel naložiť na starý motocykel, no popri typických veciach na prežitie si určite musel myslieť aj na servis tvojho prepravného prostriedku. Čo neobvyklé si si pribalil? Koľko vážil celý tvoj náklad?
Celá batožina vážila 60-65 kg. Hmotnostnú väčšinu tvorili náhradné diely a náradie na opravu. Okrem takých bežných vecí ako náhradný motor alebo kladivo som si pribalil aj autokompresor, akumulátorovú vŕtačku alebo hasiaci prístroj.
.
Urobil si si dopredu nejaký rozpočet, respektíve vieš, koľko približne stála tvoja cesta? Predsa len si musel rátať aj s nejakými opravami či pohonnými hmotami.
Keďže som už nejakú tú skúsenosť s cestovaním na Pionieri mal, vedel som, že jeden deň v sedle Pioniera ma obvykle stojí 20-25 €, takže ľahko som si vedel vypočítať, koľko ma bude stáť za predpokladaných podmienok trojtýždňový výlet. Nakoniec ma samotná cesta stála 440 €. Keby mám ale zarátať aj prípravy, bolo by to oveľa viac.
Poznali ľudia Pioniera aj vo svete? Zaujímali sa o takýto „retro kus“ na ceste?
Pioniera poznali Poliaci, Nemci a Rakúšania. V ostatných krajinách nemali ani šajnu, čo je to za „plechové čudo“. Ale všade, kde som prišiel som vzbudzoval pozornosť, ľudia sa vypytovali a fotili si naloženého Pioniera.
Stretol si sa počas cesty aj s nejakým negatívnym zážitkom? Nemyslíme tým teraz poruchu na tvojom motocykli.
Negatívny zážitok bolo vždy zlé počasie, dážď nie je veľmi príjemný pre motorkára. No a raz som spal v bukovom lese a prišiel ma pozrieť diviak, vtedy som sa naozaj bál, ale teraz sa na tom smejem. Ďalší negatívny zážitok som zažil, keď som spal v Lucerne v parku na lavičke a ráno ma zobudila rozčúlená staršia pani, ktorá tam venčila psa, ale na tom sa tiež teraz zabávam. Na iný negatívny zážitok si nespomínam.
Nastala počas tvojej cesty taká situácia, pri ktorej nebyť Pioniera, nedostal by si sa na určité miesto?
Takých situácií sa stalo veľa, Pionierom sa prepchám aj úzkymi bráničkami pre peších, alebo sa odvážim jazdiť po peších zónach, alebo prechádzam úzke lávky pre peších. V 99 % prípadov nikomu nevadím, pre všetkých som atrakcia.
Priznaj sa, koľkokrát si musel opravovať svoj motocykel? Predpokladáme, že najviac bolo defektov.
Asi to neviem presne spočítať, bolo cca 30 malých alebo väčších opráv, z čoho bolo 11 defektov.
Stalo sa ti, že ťa zastavili policajti? Za prekročenie rýchlosti to asi nebolo.
Policajti ma zastavili dokopy 3x. Prvýkrát na poľskej diaľnici kde som nemal čo robiť, zahral som zdesenie a prekvapenie a opýtal som sa „toto je diaľnica??“ a obišiel som v pohode. Druhýkrát opäť v Poľsku v meste Gdansk, keď som išiel 2x za sebou na oranžovo-červenú, opäť zafungoval naložený Pionier a obišiel som v pohode. No a tretíkrát ma zastavili na talianskej rýchlostnej ceste, po ktorej môžu chodiť motocykle s kubatúrou nad 150 ccm, chodili okolo Pioniera, pozerali na ten môj malý motorček, tak troška som ich oklamal, že to má 175ccm... nakoniec mi dovolili pokračovať ďalej.
Ktoré miesto ti na tvojej ceste naprieč európskymi štátmi učarovalo najviac?
Určite švajčiarske mesto Luzern, pochodil som si ho v noci a bola tam fakt rozprávková atmosféra.
Keby máš vybrať jeden zážitok, na ktorý pravdepodobne už nezabudneš, aký by to bol?
Určite stúpanie na Passo dello Stelvio do výšky 2758 m.n.m. cestou hore som skoro vypľul dušu, ale tá radosť z dosiahnutého vrcholu bola neopísateľná.
Plánuješ do budúcna podobnú cestu? Vieme, že už máš za sebou podobnú výlet naprieč Rumunskom.
Áno, plánujem, mám v pláne najskôr takú menšiu cestu na juh (Bosna, Srbsko, Kosovo, Čierna Hora, Albánsko) a potom veľkú cestu na východ.
Na záver ti chceme ešte raz poďakovať za tvoj čas a rozhovor, budeme radi, ak našim čitateľom zanecháš čo i len stručný odkaz. Želáme ti do budúcna na cesty všetko dobré.
Ďakujem aj ja! No a odkaz pre čitateľov: Ak chcete cestovať, nehľadajte si moc dôvodov, prečo to nejde, jednoducho vyrazte, zo začiatku je to ťažšie, ale postupne si nájdete spôsob, ktorým to ide a hlavne navštevujte cestovateľské prednášky, čítajte blogy cestovateľov, dá sa tam načerpať veeeeľmi veľa inšpirácie a motivácie. A ešte jedna vec, cestovanie je ako droga, keď raz začnete, nebudete vedieť prestať.
