Už čoskoro tu máme ďalše pokračovanie akcie Spots, na ktorom tentokrát predstaví svoju tvorbu práve šikovná Hula.
Dnes pokračujeme v nekončiacej sérii inšpiratívnych rozhovorov s talentovanými Slovákmi, pričom tentokrát zalovíme v umeleckých vodách. Už čoskoro bude zabudnutný petržalský podchod hostiť udalosť so známym titulom Spots, kde bude svoje diela prezentovať talentovaná Hula. Pri tejto príležitosti sme sa teda rozhodli osloviť ju s ponukou na rozhovor. Sme veľmi radi, že popri prípravach jubilejného desiateho pokračovania Spots si na nás našla čas a porozprávala nám o svojej tvorbe aj názoroch na umenie ako také. Veríme, že budú pre vás nasledujúce riadky motivujúce.
Ahoj, na úvod sa nám môžeš bližšie predstaviť.
Ahoj volám sa Hula, už zopár rokov sa venujem maľbe, pôsobím a žijem v Bratislave. Mám 29 rokov a študovala som dizajn na fakulte architektúry v hlavnom meste.
Kedy a akou cestou si sa dostala k umeniu?
Ak rátam to intenzívnejšie sa venovanie umeniu, tak to bolo približne pred šiestimi rokmi s nástupom na vysokú, kde som sa pod vplyvom nových informácií, kontaktov a všetkého čo sa okolo mňa dialo začala viac zahlbovať do tejto sféry.
Zohráva podľa teba v umení podstatnú rolu talent alebo ho môže na vysokej úrovni robiť aj ten, kto sa to jednoducho naučí?
Vrodený talent a prirodzená kreativita je super vec a myslím, že práve to je to, čo človeka dokáže odlíšiť od tých, ktorí sa to "len" naučia. Vediem vlasté výtvarné kurzy a som presvedčená, že kresliť alebo maľovať sa vie naučiť každý a mám na to aj nemálo dôkazov. Ďalšia vec ale je to, na aký stupeň dokážete svoju prácu povýšiť. Či do toho svojho umenia viete dať seba, odlíšiť sa od ostatných, uvoľniť sa v tvorbe a neísť len podľa nejakých šablón a toho, čo tu už bolo veľakrát. A to je, myslím si to, čo je v tvorbe najpodstatnejsie a aj sa to naučiť je omnoho ťahšie a ktovie, či sa to vobec dá. Ale nenazvala by som to ani učenie, ale skôr akési otvorenie mysle a uvoľnenie sa. Ale nevylučovala by som, že sa to nedá. Len jednoducho ľudia, ktorí sa stým narodili a rozvíjajú to, budú zrejme vždy popredu pred tými, ktorí sa to snažia naučiť.
A teda naviažem hneď aj ďalšou otázkou. Potrebuje podľa teba umelec ku svojej práci aj kvalitné vzdelanie?
Kvalitné vzdelanie určite nie je na škodu, vie vám dať rozhľad, inšpiráciu a vedomosti, ktoré vás vedia posunúť vyššie, ale napríklad ja sama som odbor maľby ako takej neštudovala a to, čo a ako mám robiť so štetcami a farbami som sa učila sama štýlom pokus-omyl. Takže dá sa aj tak, aj tak.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Momentálne prechádzam do takej mojej novej abstraktnej fázy, z ktorej som veľmi šťastná. Sú to také moje vymyslené vesmírne svety, kde je pre mňa teraz najvačšou inšpiráciou hudba, prevažne elektronická - záleží podľa nálady a podľa toho, aký obraz chcem vytvoriť.
Má podľa teba ešte umenie schopnosť ľudí zasiahnuť a priniesť im šťastie, radosť alebo dokonca meniť ich k lepšiemu?
Dá sa na to pozerať z veľa pohľadov. Umenie vie určite prinášať pozitívnu energiu a šťastie tomu, kto ho vytvára, ale aj tomu, kto sa naňho pozerá alebo ho počúva. Nemusí to byť ale podľa mňa žiadne vysoké umenie, už tvorenie ako také vie určite ľudí ukľudňovať, aj keď možno práve nevznike žiadne kolosálne veľdielo. Tým, že učím, som sa na toto začala pozerať úplne inými očami a častokrát aj jednoduché ťahy štetca a sledovanie toho, ako sa vám na plátne premiešavajú farby vie vyvolať u ľudí pozitívne pocity. A nie je nič lepšie, ako keď vám z hodiny odchádzajú ľudia, ktorí nikdy predtým nemaľovali a sú štastní, že sa im aspoň na chvíľu podarilo vypnúť a nemyslieť na to všetko, čo zažívajú v bežné hektické dni.
Aký je podľa teba najlepší spôsob porozumieť umeniu?
Nemyslím si, že umeniu sa dá vždy porozumieť. Umelca môže jeho tvorba maximálne napĺňať a pritom môže ostať do konca života nepochopený. Každý človek, ktorý niečo vytvorí a vychádza to z jeho vnútra, má na dané dielo určitý svoj pohľad, spájajú sa mu s ním určité emócie, ktoré pociťoval keď ho tvoril.. teda aspoň v mojich predstavách si myslím, že by to tak malo byť. Preto mi príde až nie úplne reálne nájsť spôsob, ako porozumieť umeniu. To je veľmi podobné, ako chcieť vedieť spôsob, ako vojsť niekomu do hlavy a do duše. Mne sa to skôr spája s emóciami, ktoré človek pri vnímaní umenia pociťuje, buď sa vo vás objavia alebo nie. Ak sa vo mne tie emócie neobjavia, môžem si povedať, že tomuto umeniu som neporozumela, ale nie to že to umenie nie je.
Dnes sa umelci často snažia šokovať. Snažíš sa o to aj ty?
Mala som rôzne obdobia, ale žiadne by som neopísala tak, že som sa v ňom snažila šokovať. Samozrejme, som rada, keď sa moje veci páčia, ale ak do takéhoto niečoho príiš spadnete a začnete sa orientovať len na tvorbu, o ktorej viete, že sa bude páčiť, myslím, že skôr či neskôr to vo vás začne potláčať prirodzený vývoj a postup k ďalším levelom vašej tvorby, ktoré si týmto štýlom sami pred sebou uzavriete. A potom môže nastať napríklad to, že nebudete vedieť ako ďalej a ostanete stáť, alebo sa vám otvoria úplne nové brány. Mne sa začalo diať našťastie to druhé.
Vedela by si nám popísať, ako vznikajú tvoje diela a približne koľko času ťa stoja?
Moje diela vznikajú tak, že keď dostanem chuť maľovať, postavím sa alebo posadím k plátnu a začnem. Niekedy obraz dokončím v deň, keď ho začnem, niekedy mám rozmaľovaných aj 5-6 obrazov a čakám na správnu vlnu, vždy je to trochu iné.
Akú métu by si chcela vo svojej práci dosiahnuť?
Moja méta, ktorú chcem dosiahnuť, je ráno vstávať s pocitom, že robím iba to, čo robiť chcem, kedy chcem a s kým chcem. Teda úplne sa vyhnúť všetkej hektickosti a negatívnym vplyvom dnešnej doby, večnému ponáhľaniu sa za niečím, čo ani neviete identifikovať. Lebo aj tak na na konci bude doležité len to, či sme boli počas života šťastní. Momentálne teda intenzívne pracujem na tomto vzorci.
Má podľa teba slovenský umelec šancu uživiť sa svojou tvorbou?
Určite áno, keď to naozaj chce.
Čo robíš, keď práve netvoríš?
V posledných mesiacoch veľa času venujem spolupráci na vytváraní nového kreatívneho centra v Bratislave, v bývalej chemickej škole na Račianskej, ktorý realizuje Nadácia Cvernovka. Bude to komplex ateliérov pre umelcov a kreatívcov, zároveň prístupný aj verejnosti, s pravidelým bohatým programom. Určite neodceniteľne obohatí kultúrny život a dianie, verím, že nielen v hlavom meste. Takmer všetky prerábacie, rekonštrukčné a búracie práce robíme svojpomocne, stále sa vynárajú nové komplikácie a zistujeme, že je to viac ako mierne nad naše sily, preto vrelo uvítavame každú pomoc zvonku. Je to projekt, ktorý ma obrovský potenciál a verím, že na Slovensku nebude mať obdoby. Preto som štastná, že môžem byť jeho súčasťou už pri jeho náročnom vzniku.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Pracovať na sebe, rozvíjať sa a posúvať svoje vedomosti ďalej.
Už o pár dní budú tvoje práce súčasťou desiateho pokračovania akcie s titulom SPOTS. Ako si sa k tomu vôbec dostala?
S myšlienkou spojiť SPOTS so mnou sme sa pohrávali už vyše roka, hľadali správne miesto a čas. Myslím, že lepšie načasované to ani byť nemohlo, hlavne v súvislosti s mojou zmenou a novou tvorbou.
Organizátori sa snažia robiť tieto podujatia naozaj svojsky, môžeš nám prezradiť, na čo všetko sa môžu návštevníci tešiť?
Ja osobne sa veľmi teším na snežnú dráhu, po ktorej sa budete môcť na boboch spustiť až k výstave, tiež na hru svetiel v spojení s mojimi maľbami. Ale samotný priestor je veľmi špecifický, na jeho prvej obhliadke sme sa dohadovali s bezdomovcom, či by bol ochotný sa na pár dní presťahovať, takže pre mňa, čo sa týka výstavného priestoru, úplne super. Vystúpi aj tanečná skupina Moving Souls, ktorá sa venuje štýlu contemporary a tiež patrí medzi moje obľúbené, ďalej Tomy Kotty a DJ Donna Bucks. Hlavne som veľmi rada, že moje pozvanie zahrať prijal producent Pkrek, ktorého sólové albumy vydané pod labelom Ajlavmjuzik a hlavne aktuálny Ariesynth, sú pre mňa pri tvorbe veľmi inšpirujúce a počúvam ich pri maľovaní na túto výstavu, takže počuť a mať ho tam naživo bude aj pre mňa samú zaujimavý zážitok.
Ďakujem za rozhovor, na záver ešte priestor pre teba na pár slov čitateľom.
Ach, mám pocit, že už som povedala naozaj všetko, prajem čitateľom príjemný deň :).
V prípade, že sa vám tvorba a názory šikovnej Huly páčia, určite sa neváhajte už 9.11. dostaviť na jubilejné desiate pokračovanie SPOTS v Petržalke, kde si jej tvorbu budete mať možnosť vychutnať v spojení so špeciálnou projekciou svetiel a neprestávajte loviť nové zážitky.
