A oheň horí až dodnes.
Práca baníka patrila a stále patrí medzi tie najťažšie a najúnavnejšie zamestnania na svete. Baníkom sa nemôže stať len tak hocikto, pretože ponoriť sa na niekoľko hodín hlboko do podzemia a starať sa o to, aby všetko fungovalo na sto percent len za pomoci umelého osvetlenia postupom času vplýva na človeka, jeho fungovanie a samozrejme aj psychickú stránku. Baníci sa nesmú báť stiesnených priestorov, musia vedieť zachovať chladnú hlavu a čo je najdôležitejšie, v ich výbave vlastností nesmie na popredných priečkach chýbať zodpovednosť. V našom dnešnom príbehu, ktorý sa odohral ešte pred viac než 130 rokmi sa síce stretneme s nebojácnymi baníkmi, ale o prítomnosti zodpovednosti by sme mohli nahlas polemizovať a aj zachovanie chladnej hlavy sa kdesi stratilo.
Za ťažkú prácu si človek zaslúži aspoň dobrú plácu. Profesionálni baníci nemávajú veľké problémy s výškou svojho platu, ktorá často presahuje úroveň priemernej mzdy a aspoň sa tvári tak, že ľudia dostávajú za ťažkú podzemnú robotu adekvátne zaplatené. V 80. rokoch 19. storočia však bola situácia trochu iná. Keby vtedy baníci za svoje práva dôkladne nebojovali, zamestnávatelia a veľké spoločnosti by s nimi rýchlo pozametali dlážku, čo sa baníkom nepáčilo a ani to nechceli dopustiť. Už v roku 1870 sa niekoľko desiatok kilometrov od mesta Columbus v americkom štáte Ohio začala budovať osada New Straitsville založená spočiatku čisto na baníckom priemysle.
V novučičkom mestečku, ktoré založila spoločnosť The New Straitsville Mining Company, sa vzbudzovala k životu nová komunita zostavená najmä z baníkov a ich rodín neváhajúcich sa presťahovať aj stovky kilometrov za novým živobytím. Nové domy rástli ako po daždi, do mesta vnikali aj potrebné služby a obchody a od roku 1870 do roku 1880 sa jeho populácia zvýšila o viac než 4-tisíc obyvateľov, čo bol v tom čase slušný rast. Všetko pokračovalo prakticky ako po masle až do roku 1884, kedy trpezlivosť baníkov pretiekla a rozhodli sa hromadne štrajkovať. Už ich nebavili neustále pohľady na chabé výplaty, z ktorých vedeli ledva podporiť svoje rodiny a zabezpečiť im pokojný život, takže keď sa spoločnosť odhodlala odmietnuť požiadavky baníkov o zvýšenie príjmov, tí zakročili tvrdo. Uchýlili sa k totálnemu štrajku trvajúcemu niekoľko dlhých mesiacov a keď už obe strany začali pomaly chápať, že bez práce sa nebudú hýbať ani príjmy spoločnosti a profitujúca baňa nemôže zostať nečinná na taký dlhý čas, jedna partia baníkov už mala v hlave iný plán.
Aby sa pomstili svojmu zamestnávateľovi a jeho neochote zmeniť svoj prístup k baníkom, pristavili si niekoľko banských vozíkov a naplnili ich uhlím. Všade navôkol ho bola kopa, takže s jeho získavaním problém nemali a inak to nebolo ani s drevom a olejom. Hádaš správne, vozíky s uhlím doplnili ešte drevom na horenie, ktoré potom poliali olejom, zapálili a vydali sa učiniť rozhodnutie, o akom sa nikomu z vedenia banskej spoločnosti ani nesnívalo. Zopár pripravených vozíkov totiž dotiahli až na kraj bane a potom ich zapálené vtlačili do vnútra, čo spôsobilo, že sa oheň začal rýchlo šíriť. Horiace uhlie nemalo problém zapáliť aj svojich uhoľných kolegov nachádzajúcich sa desiatky metrov pod zemským povrchom a z tejto situácie už nebolo úniku.
Hovorí sa dokonca o tom, že po celej sabotáži uhoľnej bane trvalo ďalším baníkom až niekoľko dní, kým opäť zišli dole a zistili, že im baňa horí. Ako by sa dalo predpokladať, oheň onedlho spôsobil trvalé zrušenie ťažby a celá baňa musela byť uzavretá, pretože oheň nebolo ako uhasiť a premiestňovať sa niekde inde v okolí by bolo príliš ekonomicky náročné. Oheň horiaci vnútri bane v americkom štáte Ohio sa svoju aktivitu ukončiť nechystá a ako správne chápeš, horí až do dnešných dní aj s rôznymi príznakmi, keď z času na čas začne z hĺbky zeme vychádzať na zemský povrch dym cez pôdu a ľudia netušiaci o ohni chvíľku panikária. Príbehy z časov po začiatku horenia dokonca rozprávajú o tom, ako si ľudia na konci 19. storočia žijúci v spomínanej osade robievali instantnú kávu rovno z vody, ktorú čerpali zo svojich studní, pretože podzemný oheň ju zohrieval na dostatočnú teplotu a miestni obyvatelia aspoň ušetrili kopu času a peňazí zohrievaním vody iným spôsobom.
