Náročná práca im prináša pomerne slušné zisky, a preto sa neváhajú vydať aj do najvzdialenejších kútov tunajšej divočiny. Situáciu zmapoval Amos Chapple.
Pamätáte si ešte článok o miestach, kde vás aj dnes ešte stále môžu prepadnúť piráti? Ak nie, nevadí, pretože tentoraz si ukážeme životný štýl ich kolegov z druhej strany zemegule. Síce spoločných znakov majú žalostne málo, asi fakt iba slovíčko "pirát" (po slovensky je asi vhodnejšie slovo "lovci"), no rozhodne sa živia inak ako bežní ľudia. Presuňme sa teda mysľou do Ruskej federácie a hlavne do odľahlých častí opustenej Sibíri, kde žijú pofidérne skupinky plné jedincov s netradičnými prioritami a kde v určitých ročných obdobiach slnko ani len nezapadá. Nejde o akýchsi baníkov či zlatokopov túžiacich po nájdení nejakej zlatej žily, ale o mužov zarábajúcich na nelegálnom obchode s klami. A nie hocijakými, ale rovno mamutími, lebo Sibír ich ešte stále skrýva veľa.
Za všetkým hľadaj Čínu, pretože jej istí občania si zaumienili, že mamutie kly sú luxusným tovarom. V dôsledku toho začali ešte pred niekoľkými rokmi do tunajších končín prichádzať akýsi agenti, aby zmapovali aktuálnu situáciu a vypátrali si výhodné obchody. Nechodia si ich ale vyhľadávať a získavať z drsnej prírody sami, pretože na podobné úkony majú zaplatených miestnych dedinčanov, ktorí okrem iného nesmú prezradiť ich mená a bydliská, pretože by sa mohli dostať do neželaných problémov. Ak by ste sa teda na lokality "ťažby" pozerali z vtáčej perspektívy, uvideli by ste v diaľke spomedzi stromov stúpať dym zo strojov používaných na uľahčenie práce a pri plavbe tunajšími riekami by ste na určitých brehoch našli maličké osady. Medzi obľúbenú metódu ťažby patrí napríklad využitie tlakovej sily vody, vďaka čomu ide lovcom bieleho zlata robota celkom od ruky.
65 kilogramov ťažký kel sa ľahko predá aj za cenu okolo 34 000 dolárov. Slušná hodnota, no nie?
Ak sa pýtate, prečo sa tu nachádza nemalý počet mamutích klov, tak odpoveďou je fakt, že pred tisíckami rokov sa v daných končinách rozprestieral močiar, ktorý pohltil nejedno zviera vrátane mnohopočetných mamutov. V oblasti sa vyskytuje aj permafrost, čo je vlastne zamrznutá zem a zároveň aj dobrý uchovávateľ rôznorodých pozostatkov, takže všetko do seba chtiac či nechtiac dobre zapadá. Čo z ťažby majú ale samotní dedinčania? Čuduj sa svete, údajne si za osem dní prilepšia aj o 100 000 dolárov, čo je už riadna čiastka, pretože v ich osadách a mestečkách je priemerná mzda ešte menšia ako v najchudobnejších regiónoch našej republiky. Po lokalite nie sú roztrúsené iba pozostatky mamutov, ale aj dávnovekých nosorožcov. Ako je už známe, najhodnotnejšia vec na nich je najmä roh. Napríklad 2,5-kilový kúsok predáte aj za 12 000 dolárov.
Lovci bieleho zlata obkľúčení dotieravými komármi v ďalekých končinách mnohokrát strávia aj celé leto, a to v jednoduchých úkrytoch ako stany a podobne, len aby čo najviac zarobili. Tunajší životný štýl rozhodne nie je jednoduchý, pretože ich hlavným príjmom potravy sú konzervy a keď príde na zlé časy, pochutia si aj na psovi. Podľa nich chutí skoro ako slanina... A čo nesmie v Rusku vôbec chýbať? No jednoznačne alkohol, akýkoľvek.
Zaujíma vás, čo sa z klov dá vyrobiť? Niečo podobné:
Najhorší je ale aj tak dopad na životné prostredie, ktoré skutočne trpí. V ťažobných lokalitách sa nič nepáli, nenájdete tu ani nejaké komíny či továrne, ale niečo nenápadnejšie. Rieky a potoky v okolí ťažobných miest sú sfarbené do blatistej farby, pretože sú dosť zašpinené a rozkopaná krajina tiež ľudskému oku neulahodí. Napríklad reportérovi z rfel.org lovec odpovedal, že si dopad na okolie uvedomuje, no čo má robiť, ak v meste nie je žiadna robota a má doma hladné krky? Na jednej strane by sa k jeho vyjadreniu dalo nájsť pochopenie, no stačí sa pozrieť na fotografie nižšie a človek hneď pochopí, o čo sa jedná.
Ťažba aj naďalej nekončí, ba sa ešte rozrastá. Uvidíme, čo ukáže čas.
