Nedávno oslávil Wenger v Arsenale už neskutočných 20 rokov, a tak sme sa obhliadli za jeho kariérou.
Hoci sa posledné mesiace ozývajú na adresu Arsena Wengera nie zrovna pozitívne veci a aj tí najvernejší fanúšikovia Arsenalu by už radi privítali zmenu, aj napriek tomu je Arsene Wenger žijúcou trénerskou legendou futbalu a rovnako aj ikonou tak slávneho klubu, akým Arsenal bez pochýb je. Veď v posledných dňoch sme si pripomínali už neuveriteľných 20 rokov od jeho príchodu ku kanonierom, a tak sme sa rozhodli trošku obhliadnuť za jeho kariérou v červenej časti Londýna. Veď 20 rokov je naozaj veľa a v dobe, kedy sa za úspechy ďakuje hráčom a za neúspech zodpovedá len tréner, je takéto dlhé pôsobenie zázrakom a zaslúži si uznanie.
Odohrávalo sa leto v roku 1996 a špekulovalo sa, kto si sadne na lavičku Arsenalu. Klub chcel hráčsku aj trénerskú legendu futbalu Johana Cruyffa, no nakoniec to skončilo výberom Wengera a niektorí nechápali, čo sa deje. Veď napríklad legenda klubu Tony Adams sa vyjadrila, že Wenger nevyzeral ako tréner, ale skôr ako nejaký školský učiteľ. Noviny The Evening Standard dokonca prišli s nadpisom "Arsene Who?" a francúzsky dlháň tak mal pred sebou náročnú úlohu zavrieť pochybovačom ústa.
Možno si spomeniete na Claudia Ranieriho a jeho minulú sezónu v Leicestri, kedy líšky nevedeli udržať čisté konto, a tak sa dohodli, že ak konečne neinkasujú, pozve ich na pizzu. A podobne začal v Arsenale aj Wenger, ktorý si taktiež vybral jedlo. "Keď sme dokončili tréning, Arsene chcel, aby sme všetci išli hore a spolu sa najedli. Mali sme kura, rybu, cestoviny, proste takéto klasické veci. Keď sme dojedli, vždy na nás čakali tablety, aby sme si oddýchli a zregenerovali." Hráči sa tak nemohli napchávať tým, čím chceli, Arsene dohliadal na ich jedálniček. Zaujímavosťou taktiež je, že zakázal kečup a taktiež dohliadal na to, či si náhodou jeho zverenci niečo neobjednávajú cez hotelové služby.
Arsene sa však nezaujímal len o jedlo, ale aj o jeden doplnok výživy - kreatín. Spočiatku jeho hráči užívali tento doplnok, no neskôr zmenil na neho názor. Jeho zmenu názoru odôvodnil tým, že si myslí, že kreatín spôsobí futbalistovi viac škody ako úžitku, lebo vďaka nemu budú mať hráči len väčšie svaly a nič viac.
A zmenil aj pohľad na predsezónnu prípravu. Táto časť prípravy totiž v Anglicku znamenala behanie, behanie a ešte raz behanie. Bývalý hráč Arsenalu Nigel Winterburn však spomína, ako prišli hráči na prvý tréning prípravy, pripravení na kondičný tréning a zrazu na ihrisku uvideli samé lopty, čo bolo pre nich prekvapujúce, no určite boli radi.
Jedným z Wengerových najlepších krokov bolo vytvorenie obrany Adams, Bould/Keown, Dixon, Winterburn pred brankárom Seamanom. Títo hráči totiž už neboli najmladší, no Arsene v nich videl ešte potenciál a že stále majú tímu čo ponúknuť. Zoberme si napríklad legendu klubu Tonyho Adams. Týždeň pred odhalením Wengera ako nového trénera Arsenalu vyšiel na verejnosť s tým, že má problémy s alkoholom. V tom čase mal 30 rokov a myslel si, že už nemá čo ponúknuť a rozmýšľal nad koncom kariéry. Wenger v ňom však oživil vášeň pre futbal a ešte niekoľko rokov hral na najvyššej úrovni a patril k najlepším obrancom. Arsene si tak získal sympatie svojich hráčov, ktorí mu dôverovali, a to je jeden zo základov úspechu.
Počas svojho najúspešnejšieho obdobia mu stál v ceste za úspechmi ďalší velikán športu - Sir Alex Ferguson. Keď totiž vznikla moderná Premier League, Fergusonov Manchester United bral 4 tituly za prvých 5 rokov. Škótsky génius kontroloval každý aspekt klubu, postupne sa stával až doslova nedotknuteľným a nebolo pochýb o tom, ktorý klub je v tom čase najlepším na Britských ostrovoch. Jeho štýl sa tak pokúšal adaptovať aj Wenger, keďže obom nešlo len o to vybudovať silný tím, ale vybudovať dynastiu a jednoducho celú inštitúciu, ktorá dokonalo funguje. A teraz už vieme, že sa to obom podarilo.
V sezóne 98/98 získal Wengerov Arsenal double, na čo Fergusonov Manchester United odpovedal o rok neskôr vo veľkom štýle, teda ziskom treble. Rivalita teda bola obrovská a definovala anglický futbal na dlhé roky. Veď až do Abramovičovej kúpy londýnskej Chelsea to bolo o Arsenale, Manchestri United a zvyšku.
Sir Alex Ferguson: "Wenger bol v Japonsku, o anglickom futbale nevie vôbec nič. Teraz je vo veľkom klube, teda vlastne v klube, ktorý bol kedysi veľkým, v Arsenale. Radšej by mal držať hubu."
Keď sa však povie Wengerov Arsenal, musíme sa presunúť o pár rokov dopredu. Zisk double bol pekný, no to, čo prišlo v sezóne 2003/04, sa len tak skoro nezopakuje. Ak niekedy vôbec. Hoci bola obranná štvorica aj brankár úplne iní ako zo sezóny 97/98, aj tak bola nesmierna kvalitná. Našli sme v nej Ashleyho Cola či Sola Campbella a bráne Lehmanna. Navyše pred nimi operoval Patrick Vieira a vpredu bol génius Bergkamp. Celkovo Wenger poskladal tím výborne a hlavne rozumne. Napríklad Vieiru, ktorý bol obrovský lídrom, kúpil z AC Miláno za 3 a pol milióna libier. Anelku kúpil za pol milióna a predal za 22 a pol. Overmarsa za 5 a pol milióna a predal za 25. Jednoducho génius.
A, samozrejme, to najlepšie na záver. Áno, hovorím o hráčovi, ktorý prišiel z Juventusu Turín za 11 a pol milióna eur a môžeme ho označiť za najlepšieho zahraničného hráča histórie Premier League - to je Thierry Henry. Nielen že Wenger vedel nájsť tých správnych hráčov za smiešnu sumu, on z nich vedel spraviť presne takých hráčov, akých chcel. Veď napríklad Henry bol šikovný krídelník a v Arsenale sa z neho stala definícia hrotového útočníka.
Zisk double Arsenal zopakoval aj v sezóne 2001/02, Wenger bol vyhlásený za manažéra roka, Ljunberg za najlepšieho hráča, Henry bol najlepším strelcom a Sol Campbell prišiel zadarmo. Ferguson, majster mind games, bol značne rozrušený z tohto úspechu Arsenalu, opäť si neodpustil štipľavé poznámky na adresu kanonierov, no Arsene mohol byť spokojný. Všetko totiž nasvedčovalo tomu, že práve on manažuje najlepší klub v Anglicku.
Budúcu sezónu mali síce dobre rozbehnutú, no triumf zobral Manchester United, na čo Wenger reagoval klasicky peniazmi a tvrdil o kúpenom úspechu, keďže jeho súper každý rok utratí dvakrát viac ako on a že je zázrakom, že im Arsenal vedel konkurovať (v tom čase sa riešila výstavba Emirates Stadium).
Prišla však sezóna 2003/04 a absolútna dominancia Arsenalu. Domácu súťaž dokázali vyhrať bez jedinej prehry, čo sa odvtedy nikomu nepodarilo a pravdepodobne ani v Premier League už nepodarí. Futbalová história si tento moment pamätá pod názvom The Invincibles a je vrcholom Wengerovej trénerskej kariéry. Výborná prestupová politika, perfektne poskladaný tím, tímový duch a majster Wenger to dokázali a zlatá trofej bola ich.
Nastáva však zlé obdobie pre Arsenal. Tím, ktorý mal dominovať anglickému a možno aj svetovému futbalu, už 12 rokov od The Invincibles nevie vyhrať ligu, má problémy dostať sa cez osemfinále Ligy majstrov a dlhé roky bol dokonca bez trofeje (takmer 9 rokov), až prišla výhra v FA Cupe.
Z neznámeho manažéra, ktorý sa vypracoval na trénerskú elitu, sme sa teda presunuli až k tomu, že mnohí fanúšikovia si už žiadali jeho odchod a mohla za to aj zlá prestupová politika, ktorá sa ale, našťastie, za posledné obdobie zlepšila. Jedno je však isté, Arsene Wenger je skutočne trénerským géniom a za svoje pôsobenie v Arsenale si zaslúži obrovský rešpekt. Posledné dni sa dokonca s jeho menom spája anglická reprezentácia, no uvidíme, ako to celé dopadne. Ak sa však jedného dňa rozhodne odísť z Arsenalu, svet futbalu bude určite smútiť.
