Navždy zabudnuté, no predsa nočné mory.
Aj v dnešných moderných časoch je ľudstvo ohrozované veľkým množstvom chorôb. Spomeňme napríklad komármi prenášaný vírus ZIKA alebo len nedávno (ne)populárnu ebolu. No vzhľadom na to, že žijeme v 21. storočí, tieto vážne témy v nás väčšinou nevyvolávajú veľký záujem a každý sa skôr podvedome spolieha na vyspelú medicínu. V dávnych dobách však lekárska veda nebola z tých najvyspelejších a niekoľko ľudí sprevádzal aj slušný zoznam naozaj bizarných ochorení. Na mnoho z nich sa však zabudlo, zrejme preto, že ich výskyt sa nedal zhodnotiť práve slovom "rozšírený", no v určitých časových obdobiach boli skutočným stelesnením hrôzy. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, čo spôsobovalo vrásky ľuďom v začiatkoch novoveku.
Explodujúce zuby
Z historických záznamov veľa podrobností známych nie je, no podelíme sa aspoň o to málo. Na začiatku 19. storočia, konkrétne v roku 1817, zapísal zubár WH Atkinson do lekárskych zápisov množstvo prekvapujúcich slov. Tvrdí totiž, že jedného dňa k nemu prišiel na vyšetrenie miestny reverend, ktorého extrémne bolel zub. Celý proces prebiehal tradičným spôsobom, až do momentu, kedy zub jednoducho explodoval. Rozstriešil sa na malé kúsky, od korunky až po koreň, spôsobujúc tak jeho majiteľovi nevysloviteľnú bolesť. Podobný prípad neskôr zaznamenal ešte dvakrát, skutočnosť dosvedčili aj očití svedkovia. Atkinson však bol jediný, komu sa podobné niečo stalo, podľa jeho kolegov však postupoval správne. Samotný zubár však v roku 1860 poskytol aj možné vysvetlenie - za ním stojí zub, ktorý pomaly upadá späť do ďasna. Uviaznutý vzduch sa postupne stláča, až exploduje. Táto teória však bola neskôr vyvrátená po detailnej štúdii pacientovho ďasna, navyše, musel by to byť poriadne mäkký zub. Príčina vybuchujúcich zubov tak naďalej ostáva zahalená tajomstvom.
Záhadná choroba v hoteli
Ako veľmi príšerný bol najhorší hotel, v ktorom si kedy bol, a prečo? Nefungovala sprcha či dokonca vŕzgala posteľ? To sa totiž ani zďaleka nevyrovná udalostiam v National Hotel vo Washingotne D.C., a čo horšie, nemohol by si potom ani napísať nahnevanú recenziu. Každý, kto prišiel do hotela a ubytoval sa v ňom, z neho vyšiel chorý (od roku 1850). A to pomerne vážne - medzi najčastejšie príznaky patrili napríklad zvracanie, zápal hrubého čreva alebo žalúdočné vredy. Podobné nepríjemnosti často spôsobuje baktéria Heliobacter pylori, tá sa však ani v hoteli, ani v potravinách nenašla. Zvyšnými diagnózami môžu byť "klasické" veci, ako napríklad fajčenie, alkohol alebo rakovina, no postihnutí nemali spoločné návyky. O 30 rokov neskôr bola vina zhodená na "zlý vzduch", čo bolo odôvodnené veľkým množstvom potkanov v okolí. Hlodavci majú na svedomí vyše tridsať smrtí hotelových návštevníkov. Mimochodom, National Hotel navštívil aj 15. prezident USA, James Buchanan. Potom, čo v hoteli ochorel, sa do neho o tri roky vrátil, kedže si tam podľa jeho slov vychutnával veľký luxus a pohodlie.
Fosforová čelusť
Priemyselná revolúcia so sebou priniesla množstvo objavov - jedným z nich bol aj na poli aplikovanej chémie. Zistilo sa, že ak sa na špičku zápalky pridá biely fosfor (P4), zapáli sa omnoho jednoduchšie. Z hodín dejepisu je každému jasné, že v dňoch okolo prelomu 18. a 19. storočia bola pracovná doba aj 15 hodín a takéto dlhé vdychovanie výparov si zanechalo svoje následky. Samotný biely fosfor však tak dezolátne vplyvy nemá, a tak zostáva otázkou, čo tento výsledok vystupňovalo. Množstvo pacientov trpelo neustálou bolesťou zubov, či dokonca explóziami čeľuste. Jedinou záchranou mohla byť amputácia. Dovolíme si ešte historický fakt na upokojenie - po dokázaní nebezpečnosti bieleho fosforu bol na výrobu zápaliek zakázaný, prešlo sa na červený fosfor (P4 s inou štruktúrou).
Aténsky mor
Olympiáda v Riu nedávno skončila, dopadla viac-menej bezproblémovo, to sa však nedá povedať o hrách v roku 430 p.n.l. Tie sa tešili veľkej obľube a v davoch ľudí sa rozšírila epidémia dnes známa ako Aténsky mor. Po olympiáde však začala vrcholiť Peloponézska vojna - spor medzi Aténami a Spartou. Atény už boli predtým oslabené kvôli útoku z Téb, a tak sa Sparta kvôli kombu s epidémiou iba prizerala. Všetko toto vychádza zo zápisov historika Thucydidesa, ktorý epidémii takisto podľahol. Okrem samotnej smrti mala choroba s neznámym zdrojom (aktuálne vyše 30 teórií) aj nepekný priebeh - z ľudí, často bojovníkov v armáde, sa stávala len vyčerpaná kôpka potu, krvi a výkalov. Vyše tisícka mŕtvych teraz leží v masovom hrobe.
Ľudia zo skla
Je ťažké si predstaviť, že v stredoveku si ľudia boli schopní nájsť cez všetky tie popravy, inkvizície a mučenia aj čas na zbytočné rozmýšľanie, no istí jedinci prišli s glass delusion (slovenský preklad by mohol znieť sklenené pomätenie). Diagnóza je jednoduchá. Tí, čo touto kurióznou predstavou trpeli, si mysleli, že sú zo skla a akonáhle sa pohnú, roztrieštia sa na milión kúskov. Zvláštne je však to, ako sa to celé dialo. V jeden moment si skrátka perfektne užívaš, o tri sekundy neskôr sa od strachu ani nepohneš. Týmto pomätením trpel aj rímskonemecký cisár Karol IV. Luxemburský. Asi o 200 rokov neskôr sa ukázalo, že mal iba pakostnicu (ukladanie kyseliny močovej v oblasti kĺbov), ktorá spôsobuje nesmiernu bolesť. Ako však prišiel na časť so sklom ostáva záhadou, rovnako aj myšlienky asi ďalšej stovky ľudí. Najpopulárnejšia teória hovorí o tom, že postihnutí len imitovali ochorenie kvôli popularite, zdroj predstavy tela zo skla však stále ostáva pod rúškom tajomstva.
Aj keď sa vďaka neistotu šíriacim správam máme aký-taký dôvod obávať ochorení, môžeme si len gratulovať, že žijeme dnes, a nie v období spomenutých problémov. Vždy totiž môžeme vložiť nádej do pokročilej, a neustále sa vyvíjajúcej medicíny, a tak ani tá najhoršia choroba nebude tak zlá, ako pred niekoľkými storočiami.
