Ako už od malička zarábal na tom, že sa vydal do tieňa kriminality.
Ambiciózni ľudia neustále rozmýšľajú nad tým, ako by mohli zlepšiť svoju životnú situáciu a konečne sa vymaniť zo zovretia firiem a podnikateľov, ktorým nejde o blahobyt svojich zamestnancov, ale skôr len o svoje zárobky. Vydať sa na vlastnú podnikateľskú dráhu a ešte to aj robiť v medziach zákona znie ako zaťažkávajúca skúška a keď si človek dostatočne neverí na to, aby to vyskúšal, potom sa môže inšpirovať aspoň jednou z častí príbehu Kanaďana menom Frank Bourassa. Kreatívny Kanaďan mal už od malička problémy s rešpektovaním autorít a jednotlivé udalosti v jeho živote nakoniec viedli k tomu, že úspešne vytlačil americké doláre v hodnote 250 miliónov v takej kvalite, že aj obhliadajúci odborníci museli iba skloniť hlavy a priznať, že sa s niečím podobným sešte nikdy nestretli.
Frank sa narodil v kanadskom mestečku Trois-Rivières a keď prišiel čas na to, aby začal navštevovať základnú školu, zhrozil sa a chcel radšej zostať doma. Jeho rodičia ho nakoniec prinútili dať škole šancu, ale nech sa snažili akokoľvek chceli, Frank sa nedal zastaviť vo svojej ceste na zlé chodníčky. Už v dvanástich rokoch sa zaplietol do neveľmi legálneho biznisu a svojim spolužiakom predával oblečenie, ktoré členovia miestnych gangov kradli z luxusných butikov. Figuroval ako sprostredkovateľ a čoskoro sa mohol naširoko usmievať, pretože ako malému chlapcovi sa mu nečakane plnili vrecká stovkami dolárov týždenne a on si mohol dovoliť to, o čom mohli jeho rovesníci iba snívať. So svojím biznisom neplánoval prestať tak skoro, ale o približne tri roky ho škola odhalila, bol z nej vylúčený a nevedel, čo si ďalej počať so svojím životom. Možností síce bolo hneď niekoľko, ale Frank sa radšej zamestnal ako mechanik v dielni a svoj voľný čas opäť trávil v tieni kriminality, keďže sa zaplietol do predaja ukradnutých áut, čo mu aj slušne vynášalo. V pozícii mechanika vydržal niekoľko mesiacov a keď si pomyslel, že má už dosť skúseností a znalostí na to, aby sa osamostatnil, založil si vlastnú spoločnosť. Vyrábal brzdové doštičky a snažil sa zúžitkovať predchádzajúcu prácu čo najviac, aj keď ho to stálo doslova dvadsať hodín denne v kancelárii a takmer žiadny čas na súkromný život.
Nedá sa povedať, že by mu tento životný štýl neprinášal ovocie, veď jeho firma sa pomaličky, ale isto rozrastala, avšak keď sa jedného dňa ráno zobudil a nedokázal sa prestať triasť, pochopil, že nastal čas na zmenu. Navštívil niekoľkých lekárov a keď sa dozvedel, že jeho telo akoby stratilo všetky vitamíny a zostala v ňom už len krv, zo dňa na deň predal svoju spoločnosť a za získané peniaze zobral seba a vtedajšiu priateľku na dvojročnú cestu okolo sveta. Navštívili spoločne takmer všetky kontinenty a nakoniec sa aj Frankovi vrátila chuť do života a jeho telo bolo opäť dostatočne zdravé. Náhle vypovedanie zdravotného stavu však niečo zmenilo. Frank sa totiž zaprisahal, že sa legitímnej práce už nikdy nedotkne a radšej sa vydá na cestu kriminálnej kariéry, akoby ešte raz musel zažívať 20-hodinový pracovný deň. Množstvo času strávil osamote, keď len tak bezcielne sedel v aute a rozmýšľal nad životom, aby sa mu nakoniec v hlave objavila myšlienka, že riešenie svojej situácie mal celý čas pred očami. Vôbec nebolo treba hľadať správny produkt, ktorý by potom predával novým a novým zákazníkom a vytváral profit, keď celý tento proces smeroval len k jednej veci. Peniazom.
Na začiatok zainvestoval časť peňazí do obchodu s marihuanou, ktorý mu vynášal aspoň čiastočný mesačný príjem a potom obiehal jednu internetovú kaviareň za druhou, aby získal čo najviac informácií o svojom najnovšom produkte. Rozhodol sa, že začne tlačiť vlastné peniaze a nebude sa už viac spoliehať na to, že ich musí zarábať a drieť pre niekoho ako otrok dlhé hodiny denne. Pochádza síce z Kanady, ale rozhodol sa, že tlačiť bude americký dolár a to čisto z toho dôvodu, že americká mena je akceptovaná takmer všade vo svete a bolo by to oveľa jednoduchšie na organizáciu. Dôležité informácie o bankovkách a ich bezpečnostných prvkoch hľadal na pofidérnych forách, ale aj na vládnych stránkach, kde sú všetky bankovky detailne popísané a na základe popisu už nebolo také zložité nájsť to, čo Frank potreboval. Obrovským problémom však neboli ani tak samotné bezpečnostné prvky, ale skôr získanie papiera, na ktorý sa peniaze tlačia. Objednať si len tak špeciálny papier vyrobený zo zmesi bavlny a ľanu by predsa v USA neušlo podozreniu úradov, a preto začal Frank pátrať po Európe, kde narazil na jedného nemeckého výrobcu. Nemohol použiť svoje práve meno, a tak celý ča vystupoval ako zástupca americkej investičnej spoločnosti so záujmom o kúpu papiera na tlač cenných papierov. Ani jeden kontakt s Nemeckom nemohol prebehnúť telefonicky, pretože si nemohol dovoliť odhaliť ani časť skutočnej identity, a tak sa mu dokonca podarilo presvedčiť Nemcov, aby mu na papier vytlačili aj bezpečnostný prúžok s nápisom USA TWENTY a pridali doň podobizeň tváre amerického prezidenta Andrewa Jacksona.
Už v tejto fáze to mohlo prísť nemeckej tlačiarni nanajvýš podozrivé, ale keďže nikto proti ničomu nenamietal, Frank objednal tlačiareň schopnú pridať na prúžok tvár amerického prezidenta v Poľsku a nechal ju doručiť do Nemecka, kde sa už o všetko postarali. Papier by teda mal zabezpečený, avšak čakala ho ešte nutnosť zakúpiť hriešne drahú tlačiareň a softvér, vďaka ktorému by bol schopný vytlačiť bankovky v kvalite, o akej vždy sníval. Z Nemecka onedlho prišla správa, že minimálna objednávka pri jeho požiadavkách by musela byť 30-tisíc dolárov, čo ochotne zaplatil a vydal sa zaplatiť aj ďalších asi 300-tisíc za tlačiareň Heidelberg a ďalších niekoľko strojov, bez ktorých by si neporadil. Rýchlo si vypočítal, že pri objednávke za 30-tisíc by mu z Nemecka prišlo dostatočné množstvo papiera na to, aby vytlačil 250 miliónov dolárov a keď zásielka v roku 2009 aj skutočne dorazila, prenajal si na okraji svojho rodného mesta priestor, kde mohol plán realizovať. V tom čase mal priateľku, ktorú okolo desiatej večer vždy uložil spokojnú do postele a on sa potom vydal tlačiť peniaze, čo mu po chvíľke išlo od ruky a naplánoval si, že každú bankovku sa pokúsi predať za 30 percent jej reálnej hodnoty. V prípade 250 miliónov dolárov to znamenalo zisk 80 miliónov dolárov skutočných peňazí a pri takejto čiastke sa už zatmie pred očami komukoľvek.
Jeho podnikateľský plán začal postupne naberať na obrátkach, keď zákazníci nakupovali najskôr len veľmi opatrne a po tom, čo sa presvedčili o kvalite sfalšovaných bankoviek, rozhodli sa zainvestovať viac a viac. Peniaze sa teda Frankovi liali z každej strany, ale ani náhodou sa neblížil k tomu, že by sa zbavil všetkých 250 miliónov. Práve vtedy urobil svoju najväčšiu chybu, pretože produkt ponúkol jednému zločineckému gangu a to ani netušil, že v jeho radoch sa ukrýva policajt v utajení. Keď prišla ponuka na predaj sfalšovaných bankoviek, policajt zaňuchal príležitosť chytiť veľkú rybu a po tom, čo si objednal 100-tisíc dolárov, na druhý deň objednal rovnaké množstvo a to už bola pripravená celá sledovacia akcia, na ktorej konci mal Frank prísť o slobodu. Frank odovzdal požadovanú čiastku sprostredkovateľovi obchodu a keďže ho pri tomto čine zachytili policajné kamery, 23. mája 2012 mu v noci policajti rozrazili dvere a zatkli ho. V dome sa našiel necelý milión sfalšovaných dolárov a v jeho aute zase drogy a nelegálne držané zbrane, za čo mu hrozil slušný trest. Kanaďania ho obvinili a postavili pred neho toľko údajných trestných činov, že mu hrozilo vydanie do USA a minimálne 60 rokov strávených vo väzení, čo si však Frank nevedel predstaviť a celý svoj osud stavil na jednu kartu. Ešte pred tým, čo začal predaj svojich sfalšovaných bankoviek, 200 miliónov z celkových 250 miliónov ukryl na neznáme miesto a povedal o ňom iba jedinému kamarátovi, ktorému dôveroval dlhé roky.
Vďaka tomu, že spomínaná policajná nahrávka nezachytila akt toho, ako Frank podal zo svojich rúk sfalšované peniaze do rúk sprostredkovateľa, sa jeho právnikovi podarilo zastaviť vydanie do USA a o šesť týždňov bol Frank prepustený na kauciu. Zamestnal sa ako stavbár a tešil sa na december roku 2013, keď sa malo konať súdne pojednávanie, z ktorého bude odchádzať buď ako voľný muž, alebo ako budúca väzenská troska. Po tom, čo vošiel do súdnej siene, naklonil sa Frank ku právnikovi a pošepkal mu, že má ukrytých 200 miliónov sfalšovaných bankoviek a nebude váhať dať priateľovi príkaz, aby všetky z nich poslal do obehu a zaplavil Spojené štáty americké nočnou morou všetkých úradov. Právnik nedokázal uveriť tomu, čo počul, ale zašiel za prokurátorom a keď sa všetko vysvetlilo, hroziacich 60 rokov sa odrazu zmenilo na pokutu vo výške 1350 kanadských dolárov za nedovolené ozbrojovanie a prechovávanie drog, avšak žiadne väzenie sa už nekonalo.
Frankov príbeh sa nakoniec skončil rovnako bizarne, ako sa aj pred rokmi začal, pretože na svoju kriminálnu minulosť rýchlo zabudol a vďaka expertíze a poznatkoch o sfalšovaných bankovkách, procesoch a pozadí tohto temného biznisu sa mu len tak hrnú zákazníci do konzultačnej firmy, ktorú si založil. Dnes teda pomáha vládam a veľkým korporáciám bojovať proti tomu, aby sa stali obeťami falšovateľov a ako sám hovorí, už nikdy by sa do nelegálneho biznisu nedal zatiahnuť a je rád, že nemusel zhniť vo väzení. O niekoľko mesiacov o jeho príbehu dokonca vyjde aj kniha a keď sa všetko podarí, jedného dňa by sme sa naň mohli pozrieť aj na striebornom plátne.
