Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
6. augusta 2016, 13:49
Čas čítania 0:00
František Kulhánek

Prečo zažívame Deja vu? Je to fenomén novodobej histórie alebo vec prežívaná už v minulosti?

ZAUJÍMAVOSTI DUŠEVNÉ ZDRAVIE PSYCHOPATIA
Uložiť Uložené

V súčasnej dobe jestvuje veľké množstvo teórií o tom, ako vlastne tento fenomén vzniká. Poďme sa pozrieť, čo o ňom vlastne vieme.

Určite už každý z vás zažil niekedy pocit, že sa vám dané miesto či situácia javila ako veľmi známa, ba dokonca už niekedy v minulosti prežitá. Tento jav sa nazýva deja vu a hoci ide o častý psychologický jav, každý by určite rád vedel, čo tento pocit spôsobuje. Podľa vedcov deja vu zažíva približne 80% populácie, a to od krátkych útržkov až po celú sériu za sebou nasledujúcich javov. Nemá nič spoločné s jasnovidectvom alebo predpovedaním, keďže nastáva v priebehu udalosti, nie pred ňou. Odkazy na skúsenosť s javom môžeme tiež nájsť v histórii, čo vypovedá o skutočnosti, že nejde o nič novodobé.

Prečo zažívame Deja vu? Je to fenomén novodobej histórie alebo vec prežívaná už v minulosti?
Zdroj: www.curearthritis.org

Termín po prvýkrát zaviedol francúzky vedec Emile Boirac vo svojej knihe L'Avenir des sciences psychiques. V doslovnom preklade znamená „už videné“. V súčasnej dobe jestvuje veľké množstvo teórií o tom, ako vlastne tento fenomén vzniká. Z vedeckých kruhov položil najprijateľnejšiu teóriu zrejme Dr. Vernon Neppy, neuropsychiater zo Seattlu. Jav rozdelil na štyri kategórie. Najčastejšou formou je asociatívny typ, ktorý sa bežne vyskytuje u zdravých jedincov. Je založený na zmyslovom vnímaní, teda to, čo vidíme, cítime, počujeme. Na základe týchto stimulácií si mozog chybne priradí udalosti k tým, ktoré sme už niekedy prežili. Biologické deja vu je druhým typom a vyskytuje sa u ľudí trpiacich epilepsiou bezprostredne pred záchvatom. Posledné dva typy sa vyskytujú len u ľudí s psychickými poruchami. Vymyslené deja vu a schizofrenické deja vu zažívajú len ľudia s depresiou, respektíve schizofréniou.

Odporúčané
Týždeň som skúšala v spánku podprahové (subliminal) správy, ktoré mi mali zlepšiť život. Dostala som chrípku Týždeň som skúšala v spánku podprahové (subliminal) správy, ktoré mi mali zlepšiť život. Dostala som chrípku 10. apríla 2024, 12:30

Za náročným skúmaním stoji fakt, že neexistujú žiadne symptómy, ktoré by hlásili jeho príchod. Prichádza bez varovania a nemá žiadne vonkajšie prejavy. Najzaujímavejšie sú teórie vysvetľujúce deja vu ako zabudnuté spomienky zo súčasného, ale aj minulého života. V tomto prípade sa môžeme pohrávať s myšlienkou reinkarnácie, ktorá je v budhizme či hinduizme súčasťou viery. Prívrženci teórie veria, že po smrti sa zrodia v novom tele, pričom sú presvedčení, že pocit deja vu predstavujú útržky z minulého života. Čo sa týka zabudnutých spomienok zo súčasného bytia, teóriu podporuje fakt, že náš mozog je zaplnený tisíckami spomienok, ktoré sme počas života prežili. Aby sme mohli zapisovať nové spomienky, tie staré mozog časom vypustí a sú nevedomky uložené len v našom podvedomí. Niektorí sú možno skalne presvedčení o tom, že si všetky udalosti zo svojho života pamätajú. V krajných prípadoch dokáže mozog vyselektovať určité spomienky z vedomej mysle a vytvoriť tak pamäťový blok. Takéto prípady sú najviac rozšírené u vojnových veteránov, obetí znásilnenia či týrania. Ako príklad môže slúžiť známa televízna moderátorka Oprah Winfrey, ktorá často vo svojej talk-show vyspovedala ženy, ktoré boli obetami znásilnenia. Táto téma ju nanajvýš zaujímala a nebála sa jej, no mávala pri nej divné pocity. Spolu s odborníkmi nakoniec dospeli k znepokojivému faktu, že ona sama bola vo veľmi mladom veku znásilnená.

Prečo zažívame Deja vu? Je to fenomén novodobej histórie alebo vec prežívaná už v minulosti?
Zdroj: www.niuniv.com

Okrem zaujímavých teórií sa českým vedcom z Masarykovej Univerzity v Brne podarilo predsa len na niečo prísť. U viac ako stovky dobrovoľníkov detailne vyšetrili mozog pomocou magnetickej rezonancie. Porovnávali tým veľkosti jednotlivých oblastí medzi tými, ktorí deja vu zažívajú a u ktorých sa tento jav nevyskytuje. Analýza preukázala rozdielne množstvo sivej hmoty v niektorých oblastiach. Najväčšie zmeny boli zaznamenané v hipokampe, kde sa pamäť sústreďuje. U dobrovoľníkov zažívajúcich deja vu boli oveľa menšie. Tiež objavili spojitosť medzi výskytom deja vu, stupňom dosiahnutého vzdelania a mierou stresu v živote. Najviac by mali tento jav pociťovať ľudia s vysokoškolským diplomom a veľkou mierou stresu. Takéto závery sú samozrejme len teoretické a nemožno ich tak ľahko zovšeobecňovať. Existuje mnoho ľudí nebojácne hovoriacich o „minulom živote“, na ktorý si s ľahkosťou spomínajú a plne si ho uvedomujú. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na xenoglosiu, čo je stav, kedy vie osoba počas hypnózy hovoriť cudzím jazykom, ktorý sa nikdy neučila. Názor na tieto nevysvetliteľné veci si už musí spraviť každý sám.

Domov
Zdieľať
Diskusia