Oživovanie slávnych značiek je v poslednej dobe čím ďalej populárnejšie. Vybrali sme pre vás desať kúskov dôstojne nadväzujúcich na svojich predchodcov
Pokračovania v súčasnosti fungujú hlavne na princípe okamžitého ryžovania zavedenej značky. Prichádzajú v rýchlych intervaloch využívajúc popularity aktuálneho produktu. Vzniká tak množstvo zbytočných sequelov, z ktorých iba málo stojí stojí skutočne za pozornosť. Existujú však príklady, keď sa pokračovania príbehov obľúbených postáv diváci dočkajú až po rokoch. V tomto rebríčku sa pozrieme na tie najvydarenejšie sequely, kedy bol interval medzi pokračovaniami minimálne desať rokov. Tvorcovia tak majú v rukách silnú zbraň v podobe nostalgie a mnoho z nich s ňou aj intenzívne pracuje. Odvrátenú stranu prináša potom určité „zboštenie" originálu a mnoho divákom tak na novej verzii vadia veci, ktoré boli pri predchodcovi ochotní ignorovať alebo ho dokonca kvôli nim milovať. Ten druhý prípad v tejto dobe reprezentuje nový Deň nezávislosti, ktorému je vyčítaná prílišná hlúposť, patos a brakovosť. Teda veci, kvôli ktorím sme originál milovali, i keď je jasné, že pokračovanie je jednoducho horšie v mnohých aspektoch. Doba sa posúva a nájsť kompromis medzi pôvodnou poetikou a postupom vyhovujúcim štandardom modernej zábavy je čoraz ťažšie. Nie je to však nemožné, ako dokazujú nižšie uvedené snímky.
10. Indiana Jones a kráľovstvo krištáľovej lebky
(Indiana Jones and Kingdom of Crystal Skull, réžia: Steven Spielberg, 2008)
Pôvodná trilógia z 80. rokov je bez debaty legenda a jeden z divácky najmilovanejších projektov filmovej histórie. Na pokračovaní si vylámalo zuby mnoho skúsených scenáristov, medzi ktorými nájdeme esá ako Frank Darabont alebo M. Night Shyamalan ešte pred tým, než to začal preháňať so svojim egom. Populárnemu hrdinovi tak trvalo 19 rokov, kým sa vrátil na plátna kín. A mnoho ľudí sklamal. Tvorcovia to prehnali so štýlovosťou a málokto z divákov dokázal odčítať precíznu režijnú hru Spielberga s filmovou rečou aj žánrovými prvkami. Tak, ako pôvodná trilógia vychádzala z brakovej kultúry obdobia 30. rokov, krištálová lebka odkazuje takisto na dobu, v ktorej sa odohráva. V 50. rokoch boli v móde béčkové paranoidné sci-fi o návštevníkoch z vesmíru a tento dejový prvok mnoho fanúšikov nerozdýchalo. Rovnako, ako zámer točiť film pomocou výrazových prostriedkov typických pre osemdesiate roky minulého storočia. Režisérska legenda neodhadla svojich divákov a najväčšia devíza filmu sa tak stala paradoxne aj hlavným dôvodom nie príliš dobrého prijatia. A je to škoda, pretože aj tento návrat ponúka špičkovú dobrodružnú zábavu, keď už nie pre každého, tak aspoň pre ľudí schopných nechať sa viesť nielen nostalgiou, ale aj nadhľadom k danej látke a porozumením k jej uchopeniu.
9. Hľadá sa Dory (Finding Dory, réžia: Andrew Stanton, 2016)
Aktuálny megahit dokázal trinásť rokov po premiére Hľadá sa Nemo opäť ukázať, že ľudia z Pixaru patria k absolútnej špičke. Aj keď ten rozdiel už nie je tak priepastný ako počas uvedenia originálu. Kvalitatívne totiž na predchádzajúci počin v mnohom stráca a svoju zbytočnosť sa mu nedarí zamaskovať úplne dokonale. To sú však veci, ktoré sa dajú vzhľadom k stále vysokej kvalite výsledného produktu bez problémov odpustiť. Znovu sa tu podarilo vytvoriť ideálny rodinný blockbuster, pri ktorom sa dokážu zabaviť deti každého veku a takisto zvláda brnkať na vážnejšie témy. Nostalgia tu neprekvapivo funguje, no nehrá hlavnú rolu a prirodzená modrinka s poruchou krátkodobej pamäti je súčasťou samostatne fungujúceho príbehu. A navyše zabaleného vo fantastickom vizuálnom prevedení pri ktorom animovaná konkurencia bledne závisťou. Našu recenziu si môžte prečítať tu.
8. Jurský svet (Jurassic World, réžia: Colin Treworrow, 2015)
Prvý Jurský park je legendou. Revolučný megahit Stevena Spielberga sa v čase uvedenia stal najúspešnejším filmom všetkých čias, takže pokračovania na seba nenechali dlho čakať. Sequel pod názvom Stratený svet po štyroch rokoch zlámal prvý víkend všetky rekordy, no následne vďaka rozporuplnému prijatiu takisto rekordne padalo. Úspech to bol však stále obrovský. Ďalšiemu pokračovaniu sa po komerčnej stránke darilo ešte menej, no stále to bol veľký hit. Preto je prekvapujúce, že producenti sa v sérii rozhodli pokračovať až po dlhých štrnástich rokoch. Po nie príliš presvedčivej kampani tomuto sequelu málokto veril, ale konečné tržby každému vyrazili dych. Takmer miliarda a trištvrte na celosvetových tržbách ukázali, že táto značka má aj po vyše dvoch dekádach od svojho vzniku stále čo ponúknuť. Tvorcovia dodali od začiatku do konca zábavný rollercoaster s hromadou atrakcií, sympatickými postavami, super drivom a správnou dávkou humoru aj nostalgie. Pokračovanie sa začne natáčať už na jar na Havaji. Našu recenziu si môžte prečítať tu.
7. Rocky Balboa (réžia: Sylvester Stallone, 2006)
Prekvapivý megahit a oscarový víťaz spred štyridsiatich rokov sa dočkal troch rovnako úspešných pokračovaní. Piatemu dielu tejto ságy sa však po komerčnej a hlavne po kvalitatívnej stránke príliš nezadarilo. Stallone sa rozlúčil s postavou, ktorá ho preslávila, jeho kariéra medzitým následne klesala až na bod mrazu, a keď to už s akčnou legendou vyzeralo zle nedobre, rozhodol sa pre comeback. A oživenie jeho dvoch ikonických postáv Rockyho a Ramba padlo na úrodnú pôdu. Pracovitý Stallone neponechal nič náhode a rozhodol sa obe pokračovania si sám napísať a režírovať. Vzkriesenia sa ako prvý, šestnásť rokov po uzavretí série dočkal „Taliansky žrebec". Návrat k poetike originálu a výrazné brnkanie na nostalgickú strunu množstvo fanúšikov potešilo a vznikol jeden z najlepších dielov sextalógie. Podobný zázrak sa podaril následne aj s výrazne agresívnejším a akčnejším Johnom Rambom a bývalá hviezda bola opäť na koni. Rocky aj Rambo boli stále úplne odlišné postavy a rovnako odlišné sú aj ich vzkriesenia po rokoch. Pokiaľ ten prvý je citlivým obzretím za niekdajšou slávou a túžbou ešte raz niečo dokázať, druhý v rade je akčným masakrom, v ktorom si krvilační a old school akcie chtiví diváci prišli na svoje.
6. Krstný otec 3 (The Godfather part III, réžia: Francis Ford Coppola, 1990)
Prvé dva diely adaptácie románu Maria Puza patria k tomu najlepšiemu, čo nám kinematografia za dobu svojej existencie ponúkla. Pokračovanie viselo roky vo vzduchu, no nikto sa k jeho realizácii dlho neodhodlával. Štúdio Paramount dokonca ponúklo prácu na tomto filme Sylvesterovi Stallonovi. Ten mal napísať scenár, režírovať a zahrať si hlavnú úlohu. Aj napriek jeho talentu nakoniec chvalabohu všetko dopadlo inak. Projekt mu bol aj s 5 miliónovou kompenzáciou odobratý a vrátil sa do rúk svojho pôvodného tvorcu. Uzavrieť túto trilógiu tak trvalo režisérovi Apokalypsy alebo neskoršieho hitového Draculu dlhých šestnásť rokov. Tieň predchádzajúcich počinov bol však natoľko výrazný, že v dobe vzniku sa táto gangsterka aj napriek 7 nomináciám na Oscara nestretla s jednoznačným úspechom. No čas postupne kvality trojky preveril a aj keď nedosahuje výšin svojich predchodcov, ide o viac než dôstojný príspevok do svojho žánru a zároveň klasikami nabitých filmografií svojich tvorcov.
5. Clerks 2: Muži za pultom (Clerks 2, réžia: Kevin Smith, 2006)
Prvý Clerks vyvolali medzi fanúšikmi nezávislého filmu menšiu senzáciu. Čiernobiela konverzačka debutujúceho Kevina Smitha nestála takmer žiadne peniaze, no aj tak sa stala kultom. Drží takisto pochybné prvenstvo ako najviac kradnutý film vo videopožičovniach. Po dvanástich rokoch sa už teraz režisérska hviezda rozhodla k osudom loserov Danteho a Randala vrátiť. A podľa mnohých divákov sa mu podarilo kvalitu originálu prekonať. Politicky nekorektný humor okorenil aj vážnejšími témami a dokonca muzikálovým číslom. Pár fanúšikov rozhodilo, že tomu už chýba naivita originálu, no scény ako vysvetľovanie deja trilógie Pána prsteňov alebo každý výstup dvojice Jay a mlčanlivý Bob sú úžasne vtipné a už stihli zľudovieť. Svet proste potrebuje viac filmov, kde sa tie najúprimnejšie romantické vyznania odohrávajú počas znásilňovania bezbranného oslíka. Dúfajme, že pripravovaná trojka sa kvalitám prvých dvoch filmov vyrovná a vráti svojmu tvorcovi po posledných problematických projektoch vietor do plachiet.
4. Star Wars: Epizóda VII - Sila sa prebúdza
(Star Wars: Episode VII - The Force Awakens, réžia: J.J. Abrams, 2015)
Pôvodné Hviezdne vojny sú trilógiou, z ktorej sa parodujú dokonca aj úvodné titulky. Slávu sa im snažil ich autor vrátiť už na prelome tisícročí prequelovou trilógiou. Tá sa stretla s rozporuplným prijatím hlavne kvôli odlišnému tónu rozprávania. Keď štúdio Disney odkúpilo za neuveriteľné štyri miliardy dolárov spoločnosť LucasArts, rozhodnutie pokračovať v príbehu rodiny Skywalkerovcov vyvolalo vlnu nadšenia, ale aj skepsy. Najúspešnejšie štúdio súčasnosti však nič neponechalo na náhodu a dobre sa o svoj produkt postaralo. Nové postavy boli skvelé, atmosférou sa nadviazalo tam, kde sa skončilo pred vyše tridsiatimi rokmi a obrovská dávka nostalgie rozplakala nejedného fanúšika. Nespokojné hlasy vyčítajúce filmu to, že v podstate ide o remake Novej nádeje umlčali rekordné tržby na americkom území a tretie najvyššie v celosvetovom meradle. Keď si predstavíme, aká náročná úloha stála pred tvorcami, tak nový výlet do vzdialených čias v ďalekej galaxii nemohol dopadnúť omnoho lepšie. Keby každá stávka na istotu bola takto precízna a mala tak obrovské srdce, filmoví fanúšikovia po celom svete by boli omnoho šťastnejší. A spokojnosť vládla aj u nás.
3. Farba peňazí (The Color of Money, réžia: Martin Scorsese, 1986)
Originál pod názvom Biliardový hráč nie je v našich končinách príliš známy. V tých amerických však ide o kult. Držiteľ dvoch Oscarov a ďalších siedmich nominácií žiadny sequel nepotreboval. Preto bolo prekvapivé, že si po rokoch autor Mafiánov, Taxikára alebo Casina spomenul, že knižná predloha má pokračovanie. Režisérska legenda a milovník filmovej histórie po štvrťstoročí na príbeh Ediieho Felsona nadviazal a slávil úspech. Kombinácia charizmy Paula Newmana s mladíckym šarmom Toma Cruisa sa ukázalo byť šťastnou voľbou, príbeh je pútavý a Scorsese opäť potvrdil, že je majster svojho remesla. Po komerčnej stránke to bol v tej dobe najúspešnejší Scorseseho projekt, Cruise predviedol, že nie je iba peknou tváričkou, ale skutočne kvalitným hercom, s ktorým je potrebné v budúcnosti počítať a Paul Newman si za zopakovanie svojej postavy odniesol po šiestich nepremenených nomináciách svojho jediného Oscara. Slávy najväčších peciek svojich tvorcov tento film síce nedosahuje, no aj tak by sa mal zaradiť medzi povinné jazdy každého milovníka pohyblivých obrázkov.
2. Príbeh hračiek 3 (Toy Story 3, réžia: Lee Unkrich, 2010)
V roku 1995 predviedlo štúdio Pixar vo filmovom svete revolúciu. Prvý kompletne počítačom animovaný Príbeh hračiek ukázal, ako bude vyzerať budúcnosť, zarobil obrovské peniaze a mimochodom to bol aj vynikajúci animák. Sequelu uvedenému o štyri roky neskôr sa podarilo jeho kvalitu aj úspech udržať. Ďalšiemu pokračovaniu však trval návrat vyše dekádu. Pixar sa medzitým stal kráľom nielen na poli animovanej, ale aj filmovej tvorby všeobecne. Diváci aj kritici ich kúsky milovali a s novým príbehom hračiek sa nič nezmenilo. Hitmakerov s lampičkou v logu opäť osvietil záchvat geniality a uzavretie trilógie v mnohom svojich predchodcov prekonáva. Ohromná dávka humoru, príjemná nostalgia a pri scéne v spaľovni dokonca nečakané napätie opäť očarovali celú komunitu filmových fanúšikov aj obyčajných ľudí. Miliarda na tržbách, Oscary za najlepší animovaný film aj pieseň a ďalšie tri nominácie, dokonca v hlavných kategóriách (film, scenár) bol triumf, na aký neboli zvyknutí ani v Pixare.
1. Mad Max: Zbesilá jazda (Mad Max: Fury Road, réžia: George Miller, 2015)
Návrat Maxa Rockatanskeho na filmové plátna trval 30 rokov. Bez Mela Gibsona, s náväznosťou nedávajúcou nikomu zmysel, ale zato s duchovným otcom Georgom Millerom za kormidlom a veľkorysím rozpočtom a hereckou elitou pred kamerou. Najpotešujúce bolo, že režisér Happy Feet a Čarodejníc z Eastwicku spravil minimum ústupkov a skutočne to bol ten Šialený Max, akého sme si pamätali. Fantastická "B-čková" jazda brala v akčných scénach dych a mimo nich sa podarilo vytvoriť úžasnú atmosféru umierajúceho sveta. Audiovizuálne fantastický, herecky parádny a neuveriteľne našlapaný R-kový blockbuster bol triumfom. Desať nominácií na Oscara pre podobný žáner je nevídaných, rovnako ako následné víťazstvo šiestich zlatých sošiek. Miller si postavil pomník a ukázal celej konkurencii, ako má vyzerať akčný veľkofilm. Je to počin, ktorý tu nebol strašne dlho a ešte veľmi dlho nebude, preto je veľmi potešujúce, že tento sa tak úžasne podaril. Našu nadšenú recenziu si môžete prečítať tu.
Bonus: 2010: Rok prvého kontaktu (2010, réžia: Peter Hyams, 1984)
2001: Vesmírna Odysea patrí k najdôležitejším a najslávnejším dielam kinematografie. Nič na tom nemení ani fakt, že mnoho divákov ju má problém vďaka je pomalému tempu a nejednoznačnosti dopozerať. Pokračovanie natočené o 16 rokov neskôr je v tomto divácky omnoho prívetivejšie. Filozofia bola vymenená za politiku, tempo sa výrazne zrýchlilo a celkovo ide o tradičnejší počin, než revolučné majstrovské dielo Stanleyho Kubricka. Slávy svojho predchodcu tento sequel nedosiahol a navždy bude oprávnene skrčený v jeho monumentálnom tieni, no aj tak dokáže poskytnúť stále výborný divácky zážitok. Peter Hyams začiatkom 80. rokov nedával najavo, že skončí ako režisér potápajúci kariéru Jean-Claude Van Damma alebo autor príšerných Lovcov dinosaurov. Jeho filmu síce škodí náväznosť na jednu z najväčších legiend, no aj tak ponúka precízne zvládnuté hollywoodske vysokorozpočtové remeslo so šancou osloviť aj cieľovku míňajúcu sa s vizionárskym prístupom jedného z najväčších tvorcov histórie.
Mimo vybrané snímky by sme dali ešte do pozornosti aj ďalšie. Medzi najvydarenejšie patrí tretí Terminátor. Režisér Jonathan Mostow správne pochopil, že sa Cameronovi nemôže rovnať a svoj film postavil na úplne odlišnej atmosfére. Temnú sci-fi žánrovo posunul k rodinnej zábave a vznikol veľmi slušný blockbuster, ktorý dokázal v závere chytiť pod krkom návratom k tónu svojich predchodcov. Menej šťastia mal Bryan Singer pri svojom oživení muža z ocele. Superman Returns bol regulérnym pokračovaním prvých dvoch filmov pracujúci s podobnými rozprávačskými postupmi, čo mnoho divákov zmiatlo a tento návrat aj napriek jeho kvalitám neprijali. Ide tak o rovnaký príklad, ako v prípade Indyho s krištáľovou lebkou. Lepšie tak dopadol Tron Josepha Kosinskeho. Originál bol vždy považovaný skôr za technologicky vizionársku záležitosť, než za skutočne kvalitný film. Rovnako tak pokračovanie bolo založené skôr na úchvatnom audiovizuálnom vyznení, než na strhujúcom príbehu. A aj vzhľadom na to dokázal uhrať ambiciózny režisér s divákmi aj kritikmi zmierlivú remízu. Komplikovanejšie to bolo s Wall Streetom Olivera Stona. Ten v závere svojho vydareného sequelu cúvol k lacnej moralite, a to jeho inak výborný film v očiach ľudí potopilo. Obrovské problémy pri produkcii dokázali relatívne so cťou ustáť takisto tvorcovia trojky Mužov čiernom. Popularite jednotky sa im však nepodarilo priblížiť.
Medzi kontroverznejšie prijaté diela patrí Carpenterov Útek z L.A. Napoly remake, napoly pokračovanie kultového B-čka z počiatku 80. rokov sa stretlo s nepochopením. Drzý, štýlový a s pulpovými prvkami pracujúci akčňák oplývajúci úžasným koncom, životnou rolou Kurta Russella a príšernými trikmi sa postupom času pomaly doceňuje a naberá čím ďalej viac fanúšikov. Hannibal Ridleyho Scotta sa napriek svojim mnohým svetlým stránkam takisto nedočkal rovnakej popularity, ako Mlčanie Jahniat. Podobne ako pokračovanie slávnej Čínskej štvrte režírovanej samotným Jackom Nicholsonom pod názvom Dvaja Jakovia.
Omnoho horšie dopadli pokusy po dlhých rokoch oživiť Základný inštinkt, Blues Brothers, Psycho alebo aby sme nechodili ďaleko, pripomeňme si dvojku Dědictví. Natočiť kvalitné pokračovanie je ťažké a po mnohých rokoch je to náročnejšia a nevďačnejšia úloha. Doba sa mení, nároky divákov takisto a málokomu sa podarí vstúpiť do rovnakej rieky dvakrát. Tak dúfajme, že niektoré podobne ladené seguely sa podaria minimálne tak dobre, ako naša vybraná desiatka.
Máte radi oživovanie svojich hrdinov aj po dlhšom čase?
Alebo by ste boli radšej, keby sa tvorcovia k látkam po takto dlhom čase už nevracali?
