Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, v akých cenových kategóriách sa pohybuje kráľovská motoristická disciplína?
Prakticky v každom poprednom súčasnom športe sa točia také obrovské peniaze, že je ťažké si ich vôbec len predstaviť. Výnimkou nie je ani kráľovská motoristická disciplína, čiže F1-ka, práve naopak, nasledujúci článok vám možno viacerým z vás otvorí oči a asi každému následne vyrazí i dych. Iste, nie je žiadnym tajomstvom, že aj Formula 1 je obrovský biznis, v ktorom laicky povedané tečú neskutočné peniaze z každej strany a každému, nehovoriac o tom, že je to raj a v neposlednom rade veľká prestíž pre nemalý počet sponzorov. Zamýšľali ste sa však niekedy nad tým, v akých cenových kategóriách sa tento motoristický šport asi pohybuje? Už nejaký ten rok je jasné, že financovanie a odmeňovanie jednotlivých tímov, respektíve stajní, nie je úplne férové - vždy si viac prilepšia menej úspešné popredné tímy než práve úspešné menej známe tímy. Pravdou ale je, že odhliadnuc od vskutku špecifického kľúča odmien si i tá najmenej honorovaná stajňa ročne prilepší o približne 42-milónov €.
Slovo "prilepší" treba však bať s veľkou rezervou - ide o skutočne neskutočne obrovský balík peňazí, lenže v konečnom dôsledku nehovorí veľmi o zisku ako takom, ale o prostriedkoch, ktoré sú tímy nevyhnutné investovať do vývoja a chodu stajne. Bez sponzorov a partnerstiev s jednotlivými automobilkami by sa totiž tento šport dlho neudržal, respektíve by sa stal doménou len bohatých oligarchov a šejkov, vďaka čomu by bol prioritnejší viac zisk než šport ako taký. Niežeby bolo teraz tomu úplne inak, nasledujúci zoznam vám však do veľkej miery zmení pohlaď na to, kam putujú získane peniaze. Ako už tušíte, vo veci sú samotné monoposty, ktoré nie sú zďaleka ale zďaleka lacnou záležitosťou, najmä ak majú podliehať stále prísnejším nariadeniam a zároveň zabezpečiť čo najviac osohu. Je preto zrejmé, že v tomto vrcholovom športe sa dokážu udržať len tie popredné automobilky a konštrukčné firmy, ktoré dokážu za prítomných podmienok vyvíjať naozaj na hrane potrebné komponenty. To, samozrejme niečo stojí, čoho dôkazom je tento zoznam 10 položiek. Jeho podstatou je 10 najdrahších častí súčasného monopostu Formule 1. Podotknúť pritom treba, že zďaleka nejde o finálne výdavky (bez vývoja), pričom zahrnuté ceny predstavujú len priemerné čiastky.
1. Motor
To, že najdrahšou časťou monopostu je jeho srdce, nikoho dozaista neprekvapí, to koľko to asi koštuje je však vec druhá. Za (jeden) prítomný (hybridný) agregát si jeho výrobcovia vypýtajú v priemere 7 miliónov €! Pre porovnanie, najdrahšie súčasné sériovo vyrábané vozidlo planéty Bugatti Chiron stojí v "základe" približne 2,6 milióna €. I vďaka tomu to znie až neuveriteľne veľa, do úvahy však treba zobrať, že cieľom konštruktérov je postaviť čo najvýkonnejší, no zároveň konštrukčne najmenší a najľahší motor, a zároveň spĺňať pritom súčasné (veľmi prísne) pravidlá - musí isť o preplňovaný šesťvalec s objemom 1,6 litra, ktorý musí vážiť minimálne 145 kilogramov a zároveň čo najmenej ovplyvniť svojou konštrukciou aerodynamiku. Spolu s elektromotorom sme výkonnostne na úrovni približne 800 koní (Honda používa dokonca viac než 950-koňovú jendotku), zabúdať pritom netreba na prítomnosť technológie (K)ERS, teda inými slovami (približne 20-kilogramový) systém rekuperácie kinetickej energie, ktorý podľa nariadení môže poskytovať maximálne 120 kW / 163 koní. Nemalú úlohu na astronomickej cenovke zohrávajú následne použité materiály, ktoré by ste pri bežných vozidlách hľadali len márne. Agregáty sú pritom ladené, respektíve doslova žmýkané do poslednej kvapky tak, aby zabezpečili maximálny potenciál a pritom si zachovali požadovanú životnosť. Jeho homologizácia prebieha rok pred začatím nasledujúcej sezóny, pričom za sezónu môžu stajne použiť len 5 motorov. Nepochybne, dané motorizácie nemajú nikde inde uplatnenie, preto je zrejmé, že obrovské investície vynaložené do vývoja sa jednoducho musia "rozpočítať" do počtu vyrobených/použitých kusov, čo hrá významnú rolu vo finálnej cenovke.
2. Monokok
Šasi monopostu tvorí vysoko-pevnostná a zároveň čo naľahšia karoséria, teda monokok. Ten musí prejsť rovnako ako motor homologizáciou rok vopred, pričom v duchu pravidiel sa merajú nielen jeho rozmery, váha ale aj tuhosť. Monokok musí absolvovať a vyhovieť v náročných crash testoch (z každej strany), pričom predpisy sú striktné napríklad i pre zaintegrovanú palivovú nádrž, ktorá spolu so samotným monokokom počas záťažového testu nemôže vykazovať väčší stupeň ohnutia či deformácie než je predpísané. Špeciálna pozornosť je zároveň venovanú ochrannej časti monopostu, ktorá hrá významnú rolu pri prevrátení vozidla. Všetkému tomu zodpovedá cena, ktorá sa pohybuje na úrovni 590-tisíc € za jeden kus. Samozrejme, vo veci je teda opäť obrovský proces vývoja, či už po stránke aerodynamiky, konštrukcie, bezpečnosti, no hlavne použitých materiálov. Práve tie totiž zohrávajú azda najväčšiu úlohu nielen vo výslednom produkte ale i na jeho cene.
3. Prevodovka
Významnou položkou každého monopostu je prevodové ústrojenstvo, ktorého cena je približne 430-tisíc €. To musí isť opäť ruka v ruke s prísnymi pravidlami a zároveň zaručiť čo najlepšie nastavenie. Každému je jasné, aké veľké rozdiely môže spraviť rýchlosť a čas preradenia v konvenčných vozidlách, nieto v prípade Formule 1, kde ide neraz o stotiny sekundy. Posledné roky sú pritom pravidlá čoraz neúprosnejšie, o čom hovorí aj skutočnosť, že počas štartu preteku môže pilot do rýchlosti 100 km/h preradiť len raz, čo do výraznej miery ovplyvňuje nielen úvodnú stratégiu jazdcov pri štarte, ale i zátaž prevodovky samotnej. Nielen preto musia byť prevodové skrine naozaj špecificky naladené. Ide o 8-stupňové prevodovky (+ spiatočka), ktoré posielajú silu len na zadnú nápravu, pomocné systémy na kontrolu trakcie či vektorovania krútiaceho momentu sú však zakázané. Zaujímavosťou je, že pilot nesmie počas šiestich po sebe idúcich pretekoch použiť viac než jednu prevodovku.
4. Hydraulické systémy
Pri pohľade na monopost F1-ky to tak možno síce nevyzerá, no prítomná hydraulika je použitá aj tam, kde by ste to nečakali. Či už ide o pohyblivé súčastí v prevodovke alebo samotnom pohonnom agregáte (elektrohydraulický zdvih ventilov), na hydraulickom princípe funguje i zavesenie kolies či brzdový systém, ktorý navyše tiež podlieha prísnej špecifikácii a snaží sa čo najmenej ovplyvniť váhu. Za prakticky všetkým, kde sa niečo nastavuje, prispôsobuje či pohybuje je teda práve hydraulický systém, ktorý summa summarum stojí cca 145-tisíc €.
5. Chladiace systémy
Za položkou ďalších približne 145-tisíc € stojí sofistikovaná sústava chladenia, ktorá plní pochopiteľne nemenej dôležitú funkciu, bez ktorej by to proste nešlo. Pravidlá sú striktné a preto sa chladiče musia spoliehať len na samotný vzduch či výfukové výpary, čim je prakticky nemožné používať iné látky, ktoré by sa mohli preniesť k zvýšeniu výkonu (vstrekovanie vody a podobne). Okrem toho, systém chladenia a teda použitý chladiaci okruh sa musí držať presných nariadení, či už ide o jeho zakomponovanie do monopostu, ale i prítomnosti tlaku použitých kvapalín.
6. Predné krídlo
O tom, akú dôležitú mieru zohráva aerodynamika, si tu písať nemusíme. Jej gro tvorí predné a zadné krídlo. V prípade predného konštruktérom do remesla kafrú normy, ktoré hovoria o tom, aké môže byť krídlo veľké, koľko môže zasahovať do strán (na šírku môže mať maximálne 1,65 metra), či "tieniť" nápravám. Keďže práve predné krídlo je časťou, ktoré sa zväčša dostane do stretu s inými monopostami, kvôli bezpečnosti musí byť i ten najmenší komponent minimálne 10 milimetrov hrubý. Ako asi predpokladáte, do väčšinovej miery ide o kompozitné materiály a karbón (množstvo splitterov a prídavných častí, ktoré "upratujú" prúdenie vzduchu), pričom samotné krídlo sa považuje za celú čelnú časť, nakoľko tvorí v podstate väčšinu prednej časti/nosa monopostu. Cena? Opäť astronomických približne 145-tisíc €.
7. Palivová nádrž
Možno sa to nezdá, no i taká súčasť ako palivová nádrž prešla odstupom času množstvom úprav, no a i cena ako taká je naozaj fascinujúca. Nakoľko posledné zmeny pravidiel hovoria o tom, že počas preteku nie je možné tankovať, veľkosť nádrž sa musela značne zväčšiť a prispôsobiť monopostu. V prípade monopostu Mercedes AMG F1 W07 Hybrid ide o nádrž, ktorá sa nachádza priamo za pilotom, lepšie povedané, doslova ho obopína a stojí necelých 100-tisíc €. Pravidlá hovoria o tom, že na štarte nemôže byť v nádrži viac než 100 kilogramov paliva, pričom palivo nemôže byť o viac než 10 stupňov chladnejšie než teplota vzduchu. Na účely tohto overenia musí byť v akomkoľvek čase preteku v nádrži aspoň liter pohonnej jednotky.
8. Zadné krídlo
Rovnako veľkú úlohu zohráva aj opačná časť monopostu, kde nájdeme ďalšie do posledného detailu prepracované krídlo. To však predstavuje prvok aktívnej aerodynamiky, nakoľko jeho súčasťou je systém Drag Reduction System, čiže dobré známe DRS-ko. Elektricky ovládaná technológia slúžiaca na zmenu nastavenia krídla prišla v roku 2011. Nastaviteľné zadné krídlo môže pilot ovládať po súhlase od vedenia pretekov - na každom krídle je spúšťač, ktorý je pod kontrolou pilotov, použitý však môže byť iba vtedy, ak palubná elektronika pilota upozorní, že je na to oprávnený - pilot nesmie na meracom stanovišti umiestnenom pred hlavnou rovinkou strácať na jazdca pred ním viac ako sekundu. Ak sa do toho limitu zmestí, systém ho informuje o možnosti nastavenia krídla. No a táto "sranda", vyrobená znovu z ľahkých a zároveň pevných materiálov stojí približne 72-tisíc €.
9. Volant
Áno, volant! Takmer 45-tisícovú položku zhmotňuje spleť množstva tlačidiel, ktoré pomaly z roka na rok rastú. Jeho individualizácia pritom nezávisí len od tímov, ale dokonca i jazdcov, ktorí si dávajú prispôsobovať jeho tvar a rozloženie ovládačov podľa svojich preferencií. Ich spoločným znakom je však skutočnosť, že volant, ak ho tak vôbec môžeme ešte nazvať, musí vedieť pilot podľa bezpečnostných nariadení nasadiť do svojho tátoša do piatich sekúnd, pričom do piatich sekúnd musí vedieť pilot monopost aj opustiť, a teda manipulácia s nim musí byť rýchla a jednoduchá.
(Bonus) Pilot
Posledným, "desiatym" prvkom v tomto (skrátenom) zozname je kus medzi volantom a iste opäť nie lacným sedadlom - jazdec, alebo ak chcete pilot. Samozrejme, v duchu nákladov nejde rozhodne o desiate miesto, do zoznamu ho teda začleňujem ako akýsi bonus pomimo, keďže s monopostom neodmysliteľne súvisí, no rovnako reprezentuje aj nemalé výdavky daných stajní, keďže ich zaplatenie nie je tiež sranda. Cenové relácie, koľko za svoju odvedené prácu (oficiálne) dostanú jednotliví jazdci sa pochopiteľne odlišujú, pre priblíženie si zoberme na paškál úradujúceho majstra. Lewis Hamilton si prilepší (už v tom pravom slova zmysle) o 41 miliónov € ročne, z čoho je približne 38 miliónov základný plat, "zvyšné drobné" sú odmeny, respektíve iné príjmy.
