Prehliadka dnom áčkovej tvorby je plná filmov, za ktoré sa ich tvorcovia hanbia, producenti ich nenávidia a diváci neveria vlastným očiam.
Vysokorozpočtové snímky sú v továrni na sny väčšinou robené na istotu. Kreatívne aj marketingovo. Nezlyhávajúca stavba príbehov a vysoko profesionálna úroveň tvorcov je garanciou minimálne priemernej zábavy, ktorá dokáže potešiť obyčajného diváka a neznechutiť filmového fanúšika. Občas sa však vyskytne prípad porušujúci toto pravidlo. A vznikne z rôznych dôvodov počin rovnajúci sa tomu najhoršiemu z céčkových vôd kinematografického odpadu. Predstavme si jedenásť áčkových a ambicióznych projektov, s ktorými nechcú mať nič spoločné ich tvorcovia a väčšinou ani diváci. Nie je to rebríček, skôr výber filmov, vďaka ktorým oceníte tie ostatné, ktoré ste predtým možno považovali za nie príliš vydarené. Nezahrnuli sme sem žiadne pokračovania, iba originálne projekty, ktoré sa zapísali do histórie inak, než mali ich tvorcovia v pláne. Pár z nich už dokonca stihlo získať kultový status a stať sa pripomienkou, že aj tá najistejšia producentská ruka sa môže zatriasť a nepríjemne minúť cieľ.
Flash Gordon (réžia: Mike Hodges, 1980)
Práva na sfilmovanie tohto remaku populárneho komiksu a seriálu sa snažil získať Geoge Lucas. Nepodarilo sa mu to, tak si natočil Hviezdne vojny. Tie spôsobili v čase premiéry šialenstvo a každé štúdio chcelo ich úspech zopakovať. Držiteľ práv, legendárny producent Dino DeLaurentis, vytiahol zo zásuvky svoj tromf, ošetril ho ambicióznym rozpočtom, k réžii sa snažil získať Federica Felliniho a hudbu mu zaobstarala kapela Queen. Angažovanie talianskeho klasika sa nepodarilo, no pred kamerou sa objavilo množstvo hviezd. Na režisérsku stoličku sa posadil Mike Hodges. A film sa mu rozpadol pod rukami. Z projektu sa po rokoch stalo obľúbené guilty pleasure a pre mnohých divákov kult stelesňujúci nástup šialených 80. rokov. S určitým množstvom promile v krvi a správnou partiou ľudí okolo vás to môže byť nezabudnuteľný zážitok
Hudson Hawk (réžia: Michael Lehmann, 1991)
Kariéra Bruca Willisa pripomínala stále sinusoidu. Svoj prvý pád zažil hneď po tom, ako zažiaril. Predstaviteľ Johna MacLanea si pretlačil do produkcie vlastný námet. Producenti dali novopečenej hviezde voľnú ruku a veľmi rýchlo to oľutovali. Willis chodil tamer každý deň na natáčanie s novými a drahými nápadmi, až sa rozpočet vyšplhal na svoju dobu na obrovských 65 miliónov dolárov. Celý film nakoniec pripomínal zmätenú frašku a po zásluhe sa stal jedným z najväčších prepadákov histórie. Mnoho z nás má k tomuto kúsku vďaka nostalgickým ružovým okuliarom celkom vrúcny vzťah, no všetci zúčastnení by ho najradšej vymazali zo svojej filmografie. A diváci z pamäte.
Super Mario Bros. (réžia: Annabel Jankel, Rocky Morton, 1993)
Ambiciózny a veľkorysý pokus preniesť populárnu videohru na filmové plátna mnoho ľudí radí k najhorším filmom všetkých čias. A právom. Neuveriteľný blábol plytvajúci rozpočtom, talentom hercov, nervami producentov a hlavne trpezlivosťou diváka mal naštartovať trend adaptácií videohier a kruto pohorel. Rovnako ako všetky nasledujúce počiny pokúšajúce sa ryžovať z populárnych značiek modernej zábavy. Natáčanie sa vinou neustáleho prepisovania scenára naťahovalo, štáb chodil na pľac s nechuťou a celý projekt bol dotlačený do konca hlavne vierou, že diváci si prídu pozrieť populárne postavy a kvalitu výsledného produktu nebudú riešiť. To sa nestalo, trapas bol na svete a tvorcom ostali iba oči pre plač.
Posol budúcnosti (The Postman, réžia: Kevin Costner, 1997)
Už v čase premiéry dostávalo hviezdne postavenie Kevina Costnera veľké trhliny. Mal za sebou sériu neúspešných projektov na čele s preklínaným, ale stále solídnym Vodným svetom. No väz jeho kariére definitívne zlomil až tento veľkolepý prepadák. Po triumfe s Tancom s vlkmi sa druhýkrát postavil aj za kameru a z oscarového tvorcu sa okamžite po uvedení stal vysmievaný megaloman. Dielo skazy začalo už pri samotnom nápade natočiť pre sfilmovanie nevhodnú látku a ukončilo sa vražednou trojhodinovou stopážou. Aj napriek niektorým kvalitným remeselným aspektom, ako napr. výborná hudba Jamesa Newtona Howarda a zopár pôsobivým scénam sa počin stal kritickým aj diváckym strašiakom pre veľkorozpočtový Hollywood.
Bojisko Zem (Battlefield Earth: A Saga of the Year 3000, réžia: Roger Christian, 2000)
Keby sme robili z prehľadu rebríček, toto by bol jednoznačný víťaz. Vysokorozpočtová adaptácia románu Rona L. Hubbarda, zakladateľa scientologickej cirvkvi, mala ambíciu stať sa novými Hviezdnymi vojnami. A minimálne spoluproducent a hlavná hviezda John Travolta tomu veril, až pokiaľ sa „veľdielo" nedostalo pred oči divákov. Ambície boli obrovské, o čom svedčí aj fakt, že celé toto utrpenie končí otvoreným koncom, čo na prelome tisícročí nebol ani zďaleka bežný jav. Pre tvorcov to muselo byť veľmi kruté vytriezvenie. Obrovský WTF faktor sa postaral aspoň o to, že sa na film sa nezabudlo a doteraz slúži ako veľmi zábavné guilty pleasure na rôznych akciách, kde zohrávajú hlavnú rolu alkohol, drogy a zlé filmy.
Liga výnimočných (The League of Extraordinary Gentlemen, réžia: Stephen Norrington, 2003)
Comics Alana Moora bol už v dobe vzniku legendou. Jeho prevedenia na plátno sa ujal vtedy nádejný autor prvého Blada Stephen Norrington. Dostal k dispozícii slušný casting, rozpočet aj príbeh. A aj napriek všetkým tromfom v rukách tvorcov to celé dopadlo zle nedobre. Už priebeh pražského natáčania naznačoval, že sa novodobá klasika neurodí. Nevraživosť medzi režisérom a hlavnou hviezdou a zároveň producentom Seanom Connerym plnila bulvár. Drahé kulisy boli potopené storočnou vodou a odchýlenie od predlohy s neustále prepisovaným scenárom priniesli do už tak komplikovaného natáčania ďalšie problémy. Zrodil sa prepadák a všetci tvorcovia skončili so sklonenou hlavou. A diváci s údivom, na akú preplácanú a technicky nedovarenú blbosť pozerajú.
Catwoman (réžia: Jean-Christophe Pitof, 2004)
Na návrat Seliny Kyle na plátna kín sa čakalo s veľkou nádejou. Projektu sa upísali čerstvo oscarová Halle Berry a vtedy nádejný francúzsky filmár so pseudonymom Pitof. A rozčarovanie vzbudila už prvá oficiálna fotografia s kostýmom Mačacej ženy. Design z Burtovej pecky Batman sa vracia sa úplne zmenil na niečo, čo pripomínalo reklamu na sadomasochistický salón. A samotný film vzbudil ešte väčšie rozpaky. Zápletka bola smiešna, vizuál odporný a hlavná hviezda aj napriek zjavnemú sex-appelu veľmi zle obsadená. O vedľajších úlohách na čele s Benjaminom Brattom a Sharon Stone nehovoriac. Vznikol ukážkový príklad toho, ako nerobiť komiksové filmy a vedľa ktorého pôsobí aj preklínaný reštart Fantastickej štvorky ako oscarový materiál. Komerčný prepad a zničenie kariér väčšiny tvorcov bol zaslúšeným dôsledkom tejto katastrofy.
Lovci dinosaurov (Sound of Thunder, réžia: Peter Hyams, 2005)
Skutočný unikát. Film s rozpočtom 80-miliónov dolárov, áčkovým štábom pred kamerou aj za kamerou, pripomína tie najväčšie „skvosty" od štúdia Asylum. V čase premiéry kultovka, ktorú musel každý filmový fanúšik vidieť v kine, pretože niečo takto nepodarené väčšinou končilo na pultoch videopožičovní. Účesom Bena Kingsleyho počnúc a pracovnými trikmi končiac zábavný nepodarok pokračujúci v kvalitatívnej tradícii Eda Wooda. Vyše dekádu od uvedenia sa aura výnimočnej udalosti stratila, no stále stojí za zhliadnutie. A pri pozeraní si treba celý čas v hlave opakovať, že tento počin je veľký áčkový projekt od tvorcu, ktorý mal začiatkom 80. rokov tak vysoký kredit, aby natočil pokračovanie Kubrickovej Vesmírnej Odysei.
Posledný vládca vetra (The Last Airbender, réžia: M. Night Shyamalan, 2010)
Tvorca peciek Šiesty zmysel, Vyvolený, Znamenia a postupne doceňovanej Osady je výnimočný okrem obrovského ega aj dramaticky zostupnou kvalitatívnou krivkou svojich projektov. A svojho tvorivého dna dosiahol adaptáciou populárneho animovaného seriálu Avatar. Názov však už mal pre hraný film registrovaný James Cameron, takže sa použil iba jeho podnázov. Zvolená štylizácia bola pre hraný film nepoužiteľná a veľmi zbrklo vystavaný príbeh pôsobil prinajlepšom rozpačito. Tržby síce neboli na rozdiel od ďalších filmov zo zoznamu katastrofou, no divácka aj kritická odozva bola tak nepriaznivá, že aj napriek otvorenému koncu sa v sérii nepokračovalo a talentovaný Ind prišiel o poslednú štipku producentskej aj fanúšikovskej dôvery. Snáď sa mu po vydarenom found footage horore The Visit opäť vráti.
Jupiter vychádza (Jupiter Ascending, réžia: Andy Wachowski, Lana Wachowski, 2015)
Ponechajme stranou všetky fóry o tom, že tvorcovia Matrixu prišli postupom času o gule a priznajme si, že ich posledný počin je strašný. Nezvládnutá mytológia a zmätené vedenie príbehu aj hercov vôbec nevyzerá, že sú pod týmto dielom podpísaní tvorcovia, ktorí ešte pred štvrťstoročím prepisovali filmovú históriu. A aj napriek niektorým svojim kvalitným aspektom (triky, hudba, kamera) si nezaslúžia žiadnu chválu. Na verejnosť stále nepreniklo, či za výslednú podobu môžu producentské zásahy alebo vtedy už/ešte brat a sestra Wachowski proste projekt nezvládli. Veľká čierna škvrna v portfóliu tejto kedysi geniálnej autorskej dvojice.
Bonus: Káčer Howard (Howard the Duck, réžia: Willard Huyick, 1985)
Na legendu pirátskych videokaziet z producentskej dielne Georga Lucasa väčšina z nás spomína s nostalgickou láskou. No málokto z nás vtedy vedel, že si dookola pretáčame jednu z najväčších hollywoodskych katastrof 80. rokov. Autor Star Wars mal s týmto projektom veľké plány, no nakoniec Howard kvákal v prázdnych sálach a aj tých pár platiacich divákov mimo východného bloku dokázal znechutiť. V dobách, keď sme na bežiacom páse hltali tvorbu Chucka Norrisa alebo Michaela Dudikoffa išlo o skvost. Teraz si odoprúčame krásne spomienky nezničiť a počkať si na ďalšie cameo tohto hrdinu, ktorého sa možno už onedlho opäť dočkáme v pokračovaní Strážcov Galaxie.
Podobných projektov je ešte veľké množstvo. Spomeňme si napríklad na rovnomennú adaptáciu britského seriálu Avengers, hranú verziu Pepka námorníka, remake kultového Wicker Mana, Power Rangers z prvej polovice 90. rokov, mnohokrát pretáčanú a prestrihávanú Supernovu alebo pokus o spin-off Blade Runnera pod názvom Žoldnier: Légia skazy alebo nedávny Transcendence. Pri pozeraní vyššieho spomenutých snímok nám napadne, že byť filmovým fanúšikom je občas ťažké, no bez dna by sme si nevedeli tak vychutnať tie skutočné vrcholy. Majme preto aj tieto nepodarky radi.
Koľko z filmov z výberu ste videli a pred ktorým by ste chceli varovať vy nás?
Rozpísať sa môžete tradične v diskusii.
