Island dokazuje, že výsledky z kvalifikácie neboli žiadnou náhodou a dnes potrápi ďalšieho veľkého súpera.
EURO 2016 sa už pomaly blíži do svojho konca a posledné dni sme sa dozvedeli mená prvých troch semifinalistov, ktorými sa stali Portugalsko, Wales a Nemecko. Dnes večer nás čaká posledný štvrťfinálový zápas medzi domácim Francúzskom a Islandom a hádam sa asi ani nemusím pýtať, komu budete fandiť. Tohtoročný európsky šampionát možno nie je až taký atraktívny ako minulé edície a videli sme mnoho defenzívne poňatých zápasov, ponúkol ale a aj stále ponúka mnoho krásnych momentov, ako napríklad príbeh Gábora Királyho, o ktorom sme si už dačo aj povedali v tomto článku.
Tentoraz sa zameriame na ďalší príbeh ako z rozprávky, ktorý má na svedomí krajina, ktorá má niečo málo cez 300 000 obyvateľov, no nachádza sa vo štvrťfinále, teda medzi najlepšou osmičkou európskych tímov. Po senzácii Leicestru v Premier League by sme sa určite nebránili podobnej záležitosti, už však postup zo skupiny a následné vyradenie Anglicka sú však obrovským úspechom a Island má možno za sebou aktuálne najviac fanúšikov zo všetkých kútov sveta.
A to je z jednoduchého dôvodu - ľudia jednoducho milujú prekvapenia, radi podporujú tím, od ktorého sa takmer nič neočakáva, no ten tím aj napriek slabšej kvalite nechá na ihrisku všetko a pre víťazstvo spraví čokoľvek. Presne to je prípad Islandu. Populácia tejto ostrovnej krajiny je len 330 000 ľudí, čo je menej ako má napríklad taká Malta či Luxembursko. A zatiaľ čo na Malte a Luxembursku si tímy vylepšujú skóre, Islandu sa teraz musia obávať aj tie najlepšie tímy na svete. Island je najmenšou krajinou, aká sa kedy kvalifikovala na šampionát takéhoto kalibru, či už ide o EURO, alebo svetový šampionát. Keby sme sa zamerali na menej kvalitné súťaže, ako napríklad severoamerický Gold Cup, tam sa predstavila aj krajina s ešte menším počtom obyvateľov, Grenada sa ale rozlúčila s turnajom so skóre 1:25. Tahiti si v roku 2013 zahralo Pohár konfederácií a po troch zápasoch malo skóre 1:24. Pre krajiny s takýmto malý počtom obyvateľov je náročné sa presadiť vo svete futbalu, no Island to naozaj dokázal.
Nie vždy však tomu bolo tak. Veď nemusíme ani ísť veľmi do minulosti a stačí sa pozrieť na kvalifikáciu na majstrovstvá sveta 2010, v ktorej skončil Island až na poslednom mieste s jedinou výhrou nad Macedónskom. V kvalifikácii na EURO 2012 to bolo v skupine predposledné miesto a opäť mali na konte len jednu jedinú výhru. V tom čase sa Island nachádzal v rankingu až na 131. mieste na svete.
Sightorsson posiela Anglicko domov
Island však pochopil, že postupnou a poctivou prácou sa aj malá krajina dokáže presadiť a začali sa podľa toho aj správať. Ak vás táto téma zaujíma hlbšie, určite odporúčam výborný článok od britského Guardianu, v krátkosti sa teda začali na Islande stavať haly, aby sa z futbalu mohol stať celoročný šport (hlavne v zime sú na Islande predlhé noci), a to aj v mnohých malých dedinách, aby príležitosť dostal naozaj každý, mnoho ľudí si spravilo trénerské kurzy, aby mohli budúci nádejní futbalisti Islandu už od detstva dostávať tie najlepšie tréningy (Island má NAJVIAC trénerov na svete v prepočte na jedného obyvateľa) a určite k tom prispel aj Lars Lagerback, ktorý sa preslávil ako tréner napríklad aj v reprezentácii Švédska.
Arnar Bill Gunnarsson, technický riaditeľ islandskej reprezentácie: "Pred pätnástimi rokmi sa futbal na Islande nemohol hrať celý rok. Počas zimy som tak hral hádzanú a basketbal, futbal bol letný šport. V mojej ére, pred dvadsiatimi rokmi, sme mali v zime jeden futbalový tréning týždenne, a to v malej basketbalovej hale."
Výsledky sa začali pomaly dostavovať a Island dokonca nebol ďaleko od toho, aby si zahral už na majstrovstvách sveta v Brazílii. Zo svojej kvalifikačnej skupiny sa prebojovali až do baráže, v nej však podľahli Chorvátsku, no ich šanca prišla neskôr. V kvalifikácii na EURO 2016 hneď dvakrát porazili Holandsko a vo svojej skupine skončili na druhom mieste, čo im zaručilo priamy postup do Francúzska. A dokonca k tomu nepotrebovali ani rozšírenie počtu účastníkov na 24, keďže zvládli by to aj v starom systéme.
Výsledky z kvalifikácie mnohí považovali iba za akési prekvapenia, Island však dokazuje, že si ich zaslúžil. Na európskom šampionáte síce nehrajú nejaký ten okulahodiaci futbal, to sa ale od nich ani nečakalo. Vďaka bojovným výkonom so srdcom dokázali odolať útočnej sile Portugalska a remízu uhrali aj v nasledujúcom zápase s Maďarskom. Keď už sa zdalo, že remízu si pripíšu aj proti Rakúsku, stihli v závere zápasu streliť víťazný gól, čo ich vyšvihlo na druhé miesto v skupine, a to dokonca aj pred Portugalsko. Najlepšie však odhodlanie Islandu odzrkadľuje ich zápas s Anglickom. V tomto osemfinále boli jasnými outsidermi, no slávneho súpera takmer k ničomu nepustili. A to dokonca prehrávali od úvodných minút po penalte Rooneyho 0:1, no ani to ich nezlomilo, svojho súpera sa nezľakli a jasne si išli pre postup. Stačí si to porovnať so zápasmi našej repre proti Anglicku či Nemecku, kedy sme pôsobili ustráchane, báli sa niečo vymyslieť. A potom tu máme Island, ktorý je na tom kvalitatívne oveľa horšie, no na ihrisku nechá všetko a nejedenkrát potrápi defenzívu súpera. A práve to je tak sympatické na tomto tíme, že aj napriek kvalitatívnom deficite dokážu potrápiť naozaj každého, lebo na ihrisku nechajú všetko. A verím, že sa tak stane aj dnes proti Francúzsku.
Výborná atmosféra na štadióne
Sú však aj ďalšie dôvody, prečo fandiť práve tejto krajine. Jeden z členov trénerského tímu, Heimir Hallgrimsson, si okrem futbalu privyrába aj ako zubár. Po takomto veľkom úspechu islandského futbalu sa však svojej druhej práce vzdáva a futbalu sa už bude venovať na 100 percent.
Sympatické na hre Islandu je určite aj fakt, že hoci sa zameriavajú hlavne na defenzívu, dokázali aj tak skórovať v každom zápase šampionátu. Určite ich k tomu tlačia aj výborní fanúšikovia, ktorých je vo Francúzsku požehnane. Veď až 10 percent populácie tejto krajiny sa vybralo podporiť svojich hrdinov a zatiaľ môžu byť na nich maximálne hrdí.
Zaujímavý príbeh má za sebou určite aj brankár Hannes Halldorsson, ktorý predtým, ako sa stal profesionálnym futbalistom, sa živil ako filmový režisér. A netreba samozrejme zabudnúť ani na ďalšieho Islanďana. Gudmundur Benediktsson. Tak znie meno momentálne zrejme najriešenejšieho komentátora na svete. Islanďana po prvýkrát na tomto turnaji preslávila hysterická reakcia v zápase s Rakúskom pri góle Arnóra Traustasona z nadstaveného času, ktorým zabezpečil Islandu postup. A naposledy sa predviedol v zápase proti Anglicku. Vyradiť obrovského favorita bolo veľkým prekvapením a aj to je dôvodom na oslavy. Mimoriadnu radosť prejavil aj Islanďan Gudmundur. Práve jeho reakcie na výkon svojho mužstva obleteli celý svet. Najskôr sa svojím prenikavým hlasom pripomenul pri góle Sigthórssona, aby po záverečnom hvizde predviedol ešte väčšiu šou, pri ktorej si neodpustil niekoľko štiplavých slov na adresu Anglicka.
"Môžete ísť domov. Môžete ísť preč z Európy. Môžete ísť kamkoľvek do pekla chcete. Anglicko jeden, Island dva. To je konečné skóre tu v Nice. A rozprávka pokračuje."
“You can leave Europe! You can go wherever the hell you want!”
— Gissur Simonarson CN (@GissiSim) 27. júna 2016
Icelandic commentator after win. Voice of #Euro2016 pic.twitter.com/7EaLD3kV3t
Príbeh Islandu je teda naozaj inšpiratívny a verím, že po dnešnom zápase bude pokračovať. Nezabudnite si pred zápasom ešte poriadne zahučať a pohnať islandských bojovníkov k ďalšej prekvapivej výhre.
