Urobí Duncan Jones dieru do sveta, alebo nás čaká ďalšie veľkolepé sklamanie?
Tak sme sa konečne dočkali. Hoci som World Of Warcraft nikdy nehral, blizzardovské real-time stratégie z tohto fenomenálneho univerza mám prejdené, prostredie ako-tak poznám a vždy som vravieval, že ak by niekto natočil celovečerný animák na štýl videí z Warcraft 3: Reign of Chaos, mohla by z toho byť slušne temná fantasy záležitosť. Úplne na začiatku bola premiéra ohlásená na rok 2008, nakrúcanie sa odložilo na neskôr a posledná klapka padla v roku 2014. Potom už iba postprodukcia, triky a prvé fotky a ukážky, ktoré nás mali navnadiť na veľkolepú ságu zo sveta Azerothu. Takú, ktorá by sa mohla rovnať tej z Tolkienovej Stredozeme, ako sa nechal počuť režisér Duncan Jones. Ten si na svoje plecia naložil naozaj dosť, podobný projekt je výzvou pre každého filmára a môže ho definitívne zaradiť medzi špičku hollywoodskych tvorcov, alebo mu podraziť kolená na dlhé roky dopredu. Podarilo sa mu dostáť svojim ambíciám a vytvoril dielo, na ktoré sa tak skoro nezabudne a ktoré zásadne ovplyvní žáner filmovej fantasy?
Úvod sa nekoná. Jones nás hneď hodí do víru udalostí a všetko sa dozvedáme ,,za jazdy". Svet orkov je spustošený a zničený, aby prežili, musia hľadať nové cesty, ktoré nie vždy idú ruka v ruke s tým, čo robí orka orkom. Jednotlivé kmene zjednotil šaman Gul'dan (Daniel Wu), ktorý ovláda temnú mágiu Fel a chystá sa ju použiť na vyrobenie portálu do sveta ľudí. Durotan (Toby Kebbell) náčelník kmeňa Frostwolf je voči tomuto prístupu skeptický, je si však vedomý, že inej cesty momentálne niet. Prvý výlet do Azerothu absolvuje aj so svojou tehotnou manželkou a verným druhom Orgrimom. Akonáhle sa otrasie a zorientuje, hľadá nové spôsoby, ako zachrániť svoj ľud, ale zároveň ostať verný tradíciám a nepodľahnúť Gul'danovým sebeckým chúťkam a tajomnému Felu.
Na strane portálu sledujeme ako veliteľ Anduin Lothar (Travis Fimmel) vyšetruje, kto pustoší azerothské dediny a berie zajatcov nevedno kam. Na pomoc mu prichádza bývalý čarodejnícky učeň Khadgar, ktorý navrhne povolať ochrancu Azerothu a veľkého mága Medivha (Ben Foster). Pri pátraní narazia na skupinu orkov a po menšej potýčke vezmú do zajatia miešankyňu Garonu (Paula Patton) - napoly orka, napoly človeka (v rámci filmového kánonu). Tá sa stáva prostredníčkou medzi dvoma svetmi a v príbehu čoskoro zohrá významnú rolu. Karty sa definitívne zamiešajú, keď si cez ňu dohodne Durothan stretnutie s Lotharom a kráľom Wrynnom (Dominic Cooper), aby spolu vymysleli, ako poraziť Gul'dana a zabrániť zbytočnému krviprelievaniu.
Príbeh sa teda viac-menej drží pôvodnej hernej predlohy. Nakoľko je ale verný knižného rozšírenia tejto etapy dejín Azerothu povedať neviem, keďže som nič z toho nečítal. Divák dostáva dostatok informácií na to, aby pochopil, čo sa na plátne deje, no motivácie a psychológia postáv je pre respondenta neznalého warcraftovského sveta povrchná a nedostatočná. A aj keby sme o jednotlivých hrdinoch vedeli viac, vo filme sú odprezentovaní strašne kŕčovito, ich repliky šuštia papierom a správajú sa príliš strojene a neprirodzene. Hoci hlavných aktérov nie je veľa, dostávajú prekvapivo veľmi málo priestoru a vytvoriť si k nim nejaké sympatie či dokonca sa s nimi stotožniť je prakticky nemožné. Výnimku tvorí snáď iba Khadgar v podaní sympatického Bena Schnetzera (The Book Thief, Pride). Ten je zábavný, nestrojene vtipný a ľudsky nešikovný - asi najživšia a najzaújimavejšia postavička, občas pripomínajúca (nielen výzorom) Podricka z Game of Thrones. Ostatok nestojí za reč, Durotan občas predniesie nejaký patetický príhovor, Lothar je miestami nasilu vtipný, záporáci sú zlí, lebo maju byť zlí... Samozrejme, nečakal som shakespearovskú drámu, no fantasy bez prepracovanejšej psychológie hlavných hrdinov, to je ako akčňák bez násilia. V tomto smere Warcraft extrémne zlyháva a ponára sa do vôd toho najplytkejšieho, čo nám Hollywood za posledné roky ponúkol. Postavy sú také a také preto, lebo ich také poznáte z hier, nič viac za tým akoby neexistovalo.
Akcia je svieža, bitky sú prehľadné a natočené zábavne a celé to v tomto smere šliape v dobrom tempe. Trikári a choreografi sa naozaj s vizuálom vyhrali a na snímke je to vidieť. Hoci ja osobne preferujem tlmenejšie, zemité farby a menej lesku, milovníci filmovej architektúry a'la Thor alebo Jupiter Ascending budú nadšení. Samostatná kapitola sú orkovia. Ich pohyby a mimiku vyšperkovali tvorcovia do najmenších detailov a ťažko rozoznať, či ide o masky alebo CGI úpravy výzoru týchto tvorov. Ak sa idete do kina iba pokochať počítačovými trikmi a dobre prevedenými súbojmi, 3D-čko sa môže noazaj vyplatiť. Ak ale preferujete temnejšie fantasy a lokácie, ktoré nehrajú miliónom farieb, budete zrejme sklamaní. Hudba je na tom pomerne horšie. Niežeby bola vyslovene zlá, ale žiaden z orchestrálnych motívov si jednoducho nezapamätáte. Opäť atribút, v ktorom konkurencia potápa Blizzardov do vôd priemernosti a to ju tvoril človek, ktorý robil aj na Game of Thrones. Stopáž je primeraná, film ubehne pomerne svižne, no ani nie vďaka pútavému deju, ale skôr dynamike jednotlivých scén. Na plátne sa stále niečo deje, niečo hýbe, niekto s niekým bojuje alebo o boji rozpráva. Či tento fakt budete považovať za klad alebo zápor snímky, nechám na vás. Každý má iné preferencie. V každom prípade sa výrazne podpíše na celkovom hodnotení. Záver ukončil jednú dejovú líniu, no ostatné nechal bez ostychu otvorené, čiže tvorcovia si nenechali len zadné vrátka, ale otvorene deklarujú, že pokračovanie bude. Aj vďaka tejto skutočnosti film pôsobí skôr ako pilot k seriálu než ako plnohodnotný celovečerák.
Ak by som mal teda odpovedať na otázku, ktorú som si položil v úvode a teda, či sa Duncanovi podarilo vytvoriť zásadné dielo v rámci žánru, hovorím jasné ,,nie". Warcraft ako taký je bez debaty fascinujúci popkultúrny fenomén a minimálne v rámci počítačových hier vytvoril plnohodnotné univerzum s množstvom zaujímavých postáv, liniek, rás či mýtov. Že čoskoro niekto objaví v tomto svete potenciál na sfilmovanie, bolo jasné už dekádu dozadu, pretože ten potenciál tam jednoducho je. Materiálu je množstvo. No s materiálom treba vedieť pracovať a vo filmovej podobe ho treba vedieť podať. Jones, akokoľvek ho považujem za talentovaného filmára (Source Code aj Moon sú skvelé a zaujímavé sci-fi snímky), túto výzvu jednoducho nezvládol.
Na plnohodnotný zážitok nestačí film vnímať iba v kontexte univerza, v ktorom sa príbeh odohráva, príbeh samotný by mal byť vyrozprávaný a podaný tak, aby v nás vzbudil emócie a empatiu, nielen prvoplánové atrakcie pre prvú signálnu. V tomto Warcraft na plnej čiare zlyhal. Ak vám však stačí, že Duncan vytvoril graficky takmer dokonalé a dynamické dvojhodinové intro k prvej hre, choďte sa do kina zabaviť. Ak patríte medzi tých , ktorí nevedia nič o Lore, nič z tejto série ste nikdy nehrali a bavili vás Jacksonovi Hobiti, budete zrejme aj vy spokojní. V opačnom prípade radšej siahnite po nejakej dobrej fantasy literatúre, alebo si počkajte na ďalšiu epizódu ,,trónov". Nový Pán prsteňov sa jednoducho nekoná. Zmierte sa s tým. (5/10)
