Možno práve ty bývaš v okolí strašidelného miesta, o ktorom si doposiaľ nevedel.
V prvom diele najstrašidelnejších miest sme preskúmali tajuplné lokácie Českej republiky. Dnes sa pozrieme na tie najzáhadnejšie miesta v našej domovine. Slovensko je na históriu naozaj bohaté a tá, ako vieme, nebola vždy mierumilovná. Miest plných pochybnej minulosti máme aj u nás neúrekom. Od hradov a zámkov, na ktorých prebiehalo krviprelievanie pred stáročiami, až po novodobé stavby, ktorých desivé historky sú ešte čerstvé. Vojny o územia alebo len zvrátené mysle panovníkov urobili z obyčajných lokalít miesta, kde vám bude naskakovať husia koža.
Moravanský kaštieľ
Nachádza sa na periférii obce Moravany nad Váhom. Pochádza ešte z čias stredoveku, kedy pôvodne tvoril dve budovy, ktoré boli v priebehu 16. storočia spojené v jeden veľký komplex. Rekonštrukcia bola renesančného rázu, čomu o dve storočia nasledovala renovácia tentoraz v barokovom štýle. Pred pár rokmi celý objekt odkúpila súkromná spoločnosť s veľkými plánmi na prestavbu a zveľadenie okolia, no nič z toho sa napokon nekonalo. Okolie kaštieľa tvorí bohatý lesopark, ktorý bol taktiež odkúpený do súkromných rúk. Obyvatelia bývajúci v bezprostrednej blízkosti radi obohacujú návštevníkov strašidelnými príbehmi. Jedným z nich je aj príbeh, podľa ktorého v Moravanskom kaštieli nefunguje elektrina, no aj napriek tomu možno v noci pozorovať svetelné lúče vychádzajúce skrz okná. Ďalšie povery hovoria o neutíchajúcom plači a podivných zvukoch ozývajúcich sa najmä v noci. V súčasnosti je táto historická pamiatka, alebo skôr zrúcanina, odkázaná napospas prírody a vandalom. Niektoré z povier možno vysvetliť aj racionálne, keďže budovu často obývajú bezdomovci. No aj cez to všetko celý objekt, ako aj okolie, naháňa v noci naozaj hrôzu.
Reštaurácia Fontána
25. marec 1999 zostane navždy zapísaný do čiernej kroniky Dunajskej Stredy. V pohostinstve Fontána bolo ten deň zavraždených 10 členov mafie, vrátane vtedajšieho bossa slovenského podsvetia, Tibora Papáya. 113 nábojov bolo vypálených z rúk troch maskovaných strelcov. Následne nechali telá ležať v kaluži krvi pred podnikom. Slovenská justícia do dnešného dňa nevie, kto mal mať skutočný osoh z Dunajsko Stredských krvavých jatiek. Každopádne, v reštaurácii túto tragédiu nič okrem spomienkovej tabule nepripomína a vyzerá ako každá iná. Kto by povedal, že práve tam sa odohrala jedna z najkrvavejších masových vrážd v histórii Slovenska. Podnik Fontána sa aj po dlhých rokoch pravidelne vyskytuje medzi najstrašidelnejšími miestami u nás. Stačí si predstaviť, ako tu lietali desiatky nábojov, ozýval sa krik a všade bolo plno krvi. Chuť na nápoj či nebodaj jedlo vás možno razom prejde.
Čachtický hrad
Kto by nepoznal svetoznámu Čachtickú pani, najväčšiu masovú vrahyňu vo svetovej histórii. Jej chorobomyseľné besnenie si vyslúžilo aj zápis do Guinessovej knihy rekordov. Na Čachtickom hrade vykonávala drastické mučenie. V rýchlosti spomeniem bičovanie nahých dievčat, nabodávanie ihlicami či vkladanie rozpáleného železa do ženských genitálií. Nepohodlní ľudia nachádzali miesto odpočinku pod zemou v okolí hradu. Kde inde zažiť dotyk mrazivej minulosti, ako na mieste, kde potoky krvi a bezmocnosť mladých žien boli dennou rutinou. Hlasy stoviek zavraždených sa tu majú ozývať aj po stáročia. Podzemie Čachtíc by malo byť pretkané hustou sieťou chodieb. Podľa legiend majú byt niekoľko kilometrov dlhé a viesť majú až do Nového Mesta nad Váhom. Práve tu mala vykonávať brutálne mučenie, ktoré ju tak preslávilo. Žiadne podzemné chodby sa oficiálne nepotvrdili, no v dedine sa tradujú rôzne desivé príbehy. Oficiálne dokumenty hovoria o tom, že mnísi z Viedne sa sťažovali na hlasné výkriky z jej kaštieľa. Mučenie v podzemí mala robiť najmä kvôli akustike. Kosti krvavej grófky sa vraj našli 19. storočí, ale keďže neboli hlbšie skúmané, nikto nevie, z akého sú vlastne obdobia a či naozaj patrili Alžbete Bátoriovej.
Michalovský panelák
Michalovský Černobyľ, mesto duchov či panelák po vojne. Aj tak ľudia prezývajú Michalovský panelák na sídlisku SNP. Pomenovania, ktoré sa vám vynoria pri pohľade na túto socialistickú mega stavbu. S výstavbou sa začalo tesne pred koncom komunistického režimu a obyvatelia tu mali nájsť až 200 nových bytov. Stavebné práce sa však po troch rokoch ukončili, a tak tu byty čakajú na dokončenie už viac ako 25 rokov. Príčinou bolo, samozrejme, nedostatok prostriedkov a možno aj výmena na ministerských postoch. Priestory, ktoré mali byť domovom rodín s deťmi, teraz obývajú hlodavce, bezdomovci, narkomani a bohvie čo ešte. Interiér zdobia posprejované steny, povaľujúce sa fľaše alkoholu, injekčné striekačky a podobne. Vnútri chýbajú výťahy, okná a dokonca aj zábradlia na balkónoch. Kedysi celý areál obklopoval plot, čo značne sťažovalo vstup na pozemok. Dnes je plot s mnohými trhlinami zdevastovaný a vstup do celého areálu voľne prístupný. Miestni dokonca tvrdia, že tu straší.
Lesopark Brezina
Lokalita, ktorá nemá len fantáziou vymyslené legendy, je aj les na Brezine. Počas 2.svetovej vojny v týchto miestach vyčíňalo nacistické gestapo, keď sem odvliekli takmer 70 osôb, civilov, domácich aj zahraničných vojakov, ktorých brutálne zavraždili a zahrabali do niekoľkých masových hrobov. Po skončení vojny bolo objavených 7 hrobiek, v ktorých sa ukrýval výsledok nemeckého gestapa. 69 obetí bolo bosých a nahých s viditeľnými stopami po mučení. 26 tiel sa už nepodarilo nikdy identifikovať. Nočné stanovanie v lesoparku Brezina naozaj neodporúčam, keďže minulosť by vás v mysli mohla ľahko dobehnúť. Hrôzostrašnú udalosť dnes pripomína len pomník s pamätnými tabulami, aby sme nikdy nezabudli, čo za zverstvá sa tu odohrali.