Trošku iné informácie, ako by si získal v škole.
V našom seriáli točiacom sa okolo zaujímavých informácií o krajinách po celom svete sme už prešli takmer každým kútom našej planéty, ale doteraz sme ti nepriniesli žiadne fascinujúce fakty o Spojených štátoch amerických. Dalo by sa povedať, že o USA toho človek môže nájsť skutočne mnoho a zo všetkých existujúcich informácií by sa dalo napísať aj niekoľko desiatok takýchto článkov. Zatiaľ teda veríme, že ťa nasledujúcich desať faktov zaujme a dozvieš sa o USA niečo, čo si doteraz nevedel.
Navždy uväznení na Mesiaci
Pred 46 rokmi sa ľudstvu podarilo dokončiť jednu z najambicióznejších misií v celej jeho histórii. Posádka raketoplánu Apollo 11 úspešne dosadla na povrch Mesiaca a Neil Armstrong spoločne s Buzzom Aldrinom o niekoľko hodín prvýkrát vystúpili von a rozhliadli sa po neznámom vesmírnom telese. Takmer všetko prebiehalo hladko a keď sa potom o niekoľko ďalších hodín vydali späť na cestu domov, zo srdca spadol kameň miliónom amerických obyvateľov, ale napríklad aj prezidentovi Richardovi Nixonovi. Američania však rátali aj so scenárom, ktorý by oboch astronautov až do konca ich životov uväznil na Mesiaci a Nixon mal teda dopredu pripravenú verziu slávnostného príhovoru, v ktorej by rozprával o obrovskej obete zo strany Armstronga a Aldrina. V prípade neúspechu misie a neschopnosti návratu na Zem malo prísť ku vyjadreniu sústrasti vdovám, potom malo nasledovať odstrihnutie komunikácie s Mesiacom a astronautmi a nakoniec mal duchovný predstavený vyriecť modlitbu za dve stratené duše. Našťastie nebolo nič podobné potrebné, ale v roku 1999 sa o existencii tohto prejavu dozvedeli obaja astronauti.
Američan, ktorý dodnes žije v Severnej Kórei
Článkov o živote v Severnej Kórei sme ti už priniesli mnoho, ale tušil si o tom, že v roku 1962 sa do tejto izolovanej krajiny rozhodol utiecť jeden Američan menom Joe Dresnok? Už ako mladý chlapec bol nútený žiť v mnohých detských domovoch a keď sa potom naskytla príležitosť ísť do armády počas Kórejskej vojny, Joe neváhal. Všetkých ale prekvapil v spomínanom roku 1962, keď odrazu prekročil hranicu, prešiel cez zamínovanú oblasť a ocitol sa v Severnej Kórei, kde ho dlho vypočúvali a nakoniec zoznámili s ďalším americkým utečencom. Joe tak v Kórei začal úplne nový život, avšak spočiatku ho bežní ľudia neznášali. Zmenilo sa to až na konci 70. rokov, keď sa objavil v propagandistickom filme v úlohe hrozného amerického dozorcu v tábore pre vojnových zajatcov. Od toho momentu sa stal kórejskou celebritou a aj keď sa o ňom dlhé roky nevedelo, v roku 2007 sa televízii CBS podarilo spojiť sa s ním a natočiť aj obsiahly rozhovor. Odvtedy o ňom svet nemá viac informácií, ale na konci svojho rozhovoru povedal, že by sa už nikdy nechcel vrátiť a so svojou rodinou je spokojný v Severnej Kórei.
Jediné zbombardované americké kontinentálne mesto počas druhej svetovej vojny
Európske mestá si počas druhej svetovej vojny museli vytrpieť silné bombardovanie nepriateľskými lietadlami a ľudia museli byť vždy pripravení na okamžitý útek či zaujatie bezpečného miesta v úkryte. Predstav si ale, že si žiješ v malej dedinke v srdci USA s menom Boise City a o vojne si počul maximálne z rádia či novín. Počas druhej svetovej vojny žilo v Boisce City niečo menej ako 1500 obyvateľov, ale 5. júla 1943 sa prekvapení obyvatelia zobúdzali na zvuk bombardovania. Nemohli to byť Japonci či Nemci a ako napokon vysvitlo, išlo o americkú armádu, teda konkrétne o lietadlo B-17 Flying Fortress, ktorého pilot si nanešťastie pomýlil svoj tréningový cieľ so svetlami vychádzajúcimi z neveľkého mestečka Boise City a zhodil naň niekoľko tréningových bômb. Bomby dopadli priamo na námestie mestečka, ale s prihliadnutím na čas krátko po polnoci, sa tam nikto nenachádzal a nikto sa ani nezranil. Okrem toho boli bomby iba tréningové, takže neobsahovali taký obsah výbušných látok. Boise City sa teda stalo jediným kontinentálnym miestom v USA, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny zasiahnuté bombardovaním.
Šikovné telefónne linky na farmách
Na prelome 19. a 20. storočia sa nielen v Spojených štátoch amerických odohrával obrovský technologický boom a keďže aj farmári na svojich farmách, nachádzajúcich sa desiatky kilometrov od ďalšieho obývaného miesta, chceli používať vymoženosti ako telefón, telekomunikačné spoločnosti sa rozhodli ísť nezvyčajným smerom. Keďže väčšina fariem bola obohnaná ostatným drôtom a na takýchto odľahlých miestach sa spoločnostiam neoplatilo zavádzať telefónne linky, práve ostatné drôty sa využívali ako telefónne linky na spojenie telefónov v susediacich farmách. Jedno z prvých telefónnych spojení sa potom odohralo v roku 1902 v americkom štáte Montana, keďže sa chceli zhovárať napríklad o počasí či odchodoch vlakov.
Mesiac novým americkým štátom
Newt Gingrich je meno, ktoré ti pravdepodobne absolútne nič nehovorí, ak sa detailne nezaujímaš o americkú politiku. Tento člen Republikánskej strany sa pred približne piatimi rokmi pripravoval na kandidovanie za nového prezidenta USA, avšak po sérii neúspechov svoju kampaň stiahol a podporil ďalšieho republikána Mitta Romneyho. Zatiaľ to síce môže znieť celkom nudne, ale práve Gingrich, ktorý sa označuje aj ako futurológ, jedného dňa predstavil svetu svoj plán na vybudovanie americkej základne na Mesiaci, vďaka čomu by sa z Mesiaca stal 51. štát Spojených štátov amerických. Jeho plán znel tak, že už počas jeho druhého prezidentského obdobia bude na Mesiaci vybudovaná stála základňa a keď ju bude obývať približne 13-tisíc obyvateľov, môžu sa začať jednania o tom, aby sa z Mesiaca stal práve 51. štát USA. Na stretnutí s voličmi Newta po tomto oznámení čakal výsmech, ale aj potlesk, a tak sa raz možno dočkáme toho, že to jeden z budúcich amerických prezidentov dotiahne až do konca.
Ako vznikla moderná americká vlajka so známkou B-
Spojené štáty americké nemali od svojho vzniku 50 štátov. Keď sa potom v 50. rokoch minulého storočia Američania rozhodovali o tom, či prijmú Havajské ostrovy a Aljašku ako dva nové americké štáty, prezident Dwight Eisenhower dostával denne desiatky návrhov novej vlajky a o jeden z nich sa postaral v tom čase 17-ročný Robert G. Heft. V roku 1958 navrhol novú americkú vlajku obsahujúcu 50 hviezd podľa 50 štátov ako súčasť školského projektu. Bohužiaľ, jeho profesor mu za návrh udelil iba známku B-, avšak obaja sa dohodli, že v prípade, ak Robertova vlajka prejde Kongresom, zmení mu známku na A. Ako to osud zariadil, v roku 1959 bola Robertova vlajka schválená a ako profesor sľúbil, známku mu nakoniec zmenil na vytúžené A.
Porno časopisy do Kongresu úplne zadarmo
Vydavateľ pornografického časopisu Hustler Larry Flynt začal už v roku 1983 tradíciu, ktorá trvá až dodnes. Okrem toho, že človek môže v časopise Hustler nájsť fotografie nahých žien, Hustler tiež obsahuje články týkajúce sa aktuálnych tém a sociálnych problémov, a práve preto sa Flynt pred viac než 30 rokmi rozhodol poslať jeden výtlačok mesačne každému členovi Kongresu. Pornografické časopisy začali čoskoro asi polovicu členov Kongresu otravovať, a tak sa sťažovali americkej pošte. Rozhodnutie súdu však dalo za pravdu Flyntovi, ktorý tak mohol pokračovať v posielaní Hustlera do Kongresu každý mesiac a jeho zdôvodnenie pritom bolo veľmi jednoduché. Kongres podľa neho často zabúda na to, čo trápi skutočných Američanov, a tak sa mu to týmto spôsobom snaž pripomenúť. Len tak pre zaujímavosť, väčšina časopisov vraj po príchode do Kongresu končí buď v koši, alebo sú rozposlané americkým vojakom napríklad do Iraku.
Ambasáda všetkých ambasád
Američania sa nikdy nebáli konštruovania ambicióznych a megalomanských stavieb, čo platilo aj na začiatku 21. storočia, keď sa do pohybu dalo budovanie novej americkej ambasády v irackom Bagdade. Napriek niekoľkým omeškaniam a problémom sa ambasádu nakoniec podarilo dobudovať a keď bola v januári roku 2009 prvýkrát otvorená, stala sa z nej nielen najväčšie, ale aj najdrahšia ambasáda na celom svete. Zaujímavo potom vyznieva fakt, že so svojou rozlohou 42 hektárov konkuruje dokonca aj najmenšiemu štátu na svete v podobe Vatikánu. Čo sa týka finančných prostriedkov potrebných na jej vybudovanie, Američania za ňu zaplatili až 750 miliónov dolárov a celý prepracovaný systém ambasády zamestnáva dokopy až 15-tisíc pracovníkov. Obsahuje až 6 apartmánových domov, vlastnú elektráreň, čističku odpadových vôd a samozrejme aj oddychové miesta na hranie športov či kino.
Keď to Američania s prohibíciou prehnali
V čase od roku 1920 až do roku 1933 bola v Spojených štátoch amerických v platnosti prohibícia. V teórii znamenala zákaz produkcie, importu, prepravy a predaja alkoholických nápojov, ale netrvalo dlho a zákaz bol v praxi nefunkčný, keďže ilegálni výrobcovia rýchlo našli jednoduchý zdroj príjmov v industriálnom alkohole. Alkohol, ktorý sa využíval len v priemysle, kradli či kupovali a potom predávali ďalej ľuďom dychtiacim po troške liehu, z ktorého by sa mohli opiť. Americká vláda však jedného dňa stratila trpezlivosť a namiesto zrušenia zákazu či vzdelávania spoločnosti o tom, aký je alkohol zlý, sa rozhodla množstvo industriálneho alkoholu jenoducho otráviť. Myslela si, že týmto spôsobom ľudí zastraší a budú sa báť kupovať si alkohol od domácich ilegálnych výrobcov, avšak kým sa prišlo na to, že práve otrávený alkohol spôsobuje časté úmrtia, zomrelo v tom čase na otravu otráveným alkoholom vraj až 10-tisíc ľudí.
250 gramov legálnej marihuany od vlády mesačne
V roku 1978 sa chlapík menom Robert Randall rozhodol súdiť s hneď niekoľkými štátnymi inštitúciami. Polícia ho zatkla za pestovanie marihuany, avšak on sa pred súdom bránil tým, že trpí zeleným zákalom a jedine marihuana mu umožňuje uľaviť od bolesti. Súd mu nakoniec dal za pravdu a zbavil ho obvinenia, ale aby toho nebolo málo, americká vláda ho onedlho oslovila a ponúkla mu miesto v novo vytvorenom programe s názvom Compassionate Investigational New Drug program. Jeho funkcia spočívala v tom, aby pomáhal pacientom s rôznymi diagnózami uľaviť od bolesti, a tak sa na univerzite v Mississippi začala marihuana pestovať a potom každý mesiac posielať členom spomínaného programu. V roku 1992 však americká vláda program zatvorila pre nových pacientov a rozhodla sa pomáhať už len zostávajúcim členom programu. V súčasnosti v programe zostávajú pravdepodobne ešte štyria ľudia a každý z nich dostáva od vlády mesačne od 225 do 250 gramov čistej marihuany priamo z Mississippi.
Na záver tradične pridávame jednu krásku priamo zo Spojených štátov amerických. Voľba tentoraz padla na mladučkú Taylor Hill, ktorá pred dvomi rokmi debutovala ako modelka pre Victoria's Secret a odvtedy sa rýchlo etablovala medzi najpopulárnejšími modelkami. Viac o nej si môžeš prečítať tu.
