Cigareta v ruke, kvety vo vlasoch a pestrofarebné portréty častokrát vyjadrujúce jej vnútornú bolesť.
Maliarka, voľnomyšlienkárka, búrliváčka, komunistka, milenka revolucionára, feministická a kultúrna ikona, bisexuálka, mexická legenda, utrápená manželka. To je iba zlomok prívlastkov pripisovaných Fride - bezpochyby jednej z najlepších ženských maliarok vôbec, ktorej obrazy sa v súčasnosti predávajú za desiatky miliónov dolárov, jej netradičný štýl obliekania ovplyvňuje kolekcie svetoznámych dizajnérov, zanietenou zberateľkou jej malieb je Madonna a jej búrlivý život sa stal predlohou rovnomenného filmu so Salmou Hayek v hlavnej úlohe. Aká vlastne bola, ako žila a čo po sebe zanechala talentovaná Mexičanka, ktorej poznávacími znameniami bolo zrastené obočie a farebné kvety vo vlasoch?
Frida Kahlo, celým menom Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón, sa narodila v Mexiku v roku 1907, hoci ona sama si na veku trochu uberala a tvrdila, že sa narodila o tri roky neskôr. Detstvo trávila vo svojom rodnom dome La Casa Azul, ktorý je dnes známy aj ako Modrý dom a predstavuje maliarkine múzeum, s troma sestrami a svojimi rodičmi - matkou s mexickými a španielskymi koreňmi a otcom, nemeckým prisťahovalcom. Ten ako devätnásťročný v roku 1891 emigroval do Mexika, kde si zmenil svoje nemecké meno Carl Wilhelm na jeho španielsky ekvivalent Guillermo a pracoval ako profesionálny fotograf. Jeho vzťah s Fridou už od detstva trpiacou vážnymi zdravotnými problémami ako vrodený rázštep chrbtice a detská obrna, sa nedal nazvať inak ako vrúcny. Rád fotografoval svoju dcéru, trávil s ňou veľa času vo svojom fotoateliéri, staral sa o jej zdravie aj vzdelanie. Aby sa zlepšil jej pohybový aparát, hrával s ňou futbal, plával, bicykloval a dokonca boxoval a zápasil. Prihlásil ju do jednej z najlepších mexických škôl, v ktorej v tom čase študovalo iba 35 nadaných dievčat vrátane Fridy. Tá sa tu venovala medicíne, botanike a spoločenským vedám. Už v tomto období sa začal formovať jej jedinečný štýl pozostávajúci z pestrofarebných kvetinových čeleniek, dlhých voľných nohavíc a tradičných mexických sukní v skutočnosti jej slúžiacich na prekrytie čiastočne zdeformovanej pravej nohy. Stala sa členkou skupiny Los cachuchas zaoberajúcej sa literatúrou a sociálno-národnými myšlienkami, z radov ktorej vzišli najvýznamnejší lídri mexickej ľavice.
Fridin rodný dom La Casa Azul premenený na múzeum s ukážkou jej typických šiat a ozdôb do vlasov. V tomto dome sa nachádza aj urna s jej popolom.
Akoby mala Frida málo zdravotných komplikácií, v roku 1925 bola účastníčkou vážnej dopravnej nehody, keď do autobusu, v ktorom sa viezla so svojím vtedajším priateľom vrazila električka. Zlomený stavec, panva, hrudná kosť, polámané rebrá, jedenásťnásobná zlomenina pravej nohy, vykĺbený bedrový kĺb, rameno a prepichnutá maternica boli zraneniami, ktoré ju ako osemnásťročnú na dlhé mesiace pripútali na lôžko. Frida podstúpila celkovo viac ako 35 operácií, a aby nemyslela na bolesť a rýchlejšie jej ubehol čas strávený bez pohybu, na radu svojho otca začala maľovať. Svojej milovanej dcére priniesol olejové farby, štetce a špeciálne upravený stojan a práve týmto svojím krokom dal svetu jednu z najuznávanejších ženských maliarok. Kahlo vďaka blízkosti zrkadla maľovala autoportréty a takto ich zdôvodnila: „Maľujem seba, pretože trávim veľa času sama, a tiež som osobou, ktorú najlepšie poznám.“ Štýl jej farebnej tvorby s prvkami mexického ľudového umenia sa pohyboval na hraniciach realizmu, symbolizmu a v neskoršom období aj surrealizmu a celkovo po sebe zanechala viac ako 200 obrazov.
Frida maľujúca dielo Self Portrait with Necklace of Thorns.
Diela Self Portrait in Velvet Dress, The Two Fridas, Me and My Parrots.
Keď sa v roku 1927 mohla opäť začleniť do normálneho života, vrátila sa k svojim starým priateľom z Los cachuchas študujúcim v tom čase na univerzitách. Vďaka nim sa aj naďalej pohybovala v umeleckých a politických kruhoch a zoznamovala sa s ľuďmi, ktorí do značnej miery ovplyvnili jej politické a sociálne zmýšľanie ako politická aktivistka a fotožurnalistka Tina Modotti a kubánsky revolucionár Julio Antonio Mella. O rok neskôr Frida oficiálne vstúpila do mexickej komunistickej strany a rozhodla sa znovu skontaktovať s umelcom Diegom Riverom, s ktorým sa po prvý raz stretla počas jej stredoškolských čias. Už predtým dvakrát ženatý otec štyroch detí a o viac ako dvadsať rokov starší muž jej učaroval natoľko, že sa napriek varovaniam svojho otca za neho 21. augusta 1929 vydala. Rivera maľoval v tom čase moderné monumentálne fresky, no neskôr ho mexický prezident od týchto zákazok odstrihol a on sa aj s Fridou odsťahoval do Spojených štátov, konkrétne do San Francisca. V roku 1930 nadaná umelkyňa otehotnela, no kvôli následkom predchádzajúcej nehody musela ísť na potrat. O dva roky neskôr bola tehotná opäť, no tentokrát prišla o dieťa spontánne. Frida vraj po potomstve túžila, no pre vážne zranenia a komplikovaný zdravotný stav jej to nebolo dopriate. Po revolúcii, keď sa politická situácia v Mexiku upokojila a po škandále, keď Diego do zákazkovej nástennej maľby v New Yorku zakomponoval portrét Lenina, sa vrátili do rodnej krajiny.
S manželom Diegom, ktorý bol od Fridy starší o dvadsať rokov a o jeho sexuálnej výkonnosti sa tradovali legendy.
Ich manželstvo sa v tom čase zmietalo v problémoch zapríčinených mnohopočetnými neverami na Diegovej strane oplácanými mu mnohopočetnými neverami na Fridinej strane. Nepolepšiteľný sukničkár, o ktorého sexuálnych výkonoch sa tradovali legendy sa neštítil podviesť svoju manželku s jej vlastnou sestrou a novým veciam otvorená bisexuálka si užívala náklonnosť oboch pohlaví, no zároveň na svojho muža neuveriteľne žiarlila. A žiarlil aj Diego, no nie na milenky, ale len na milencov. Jedným z nich bol aj sovietsky revolucionár, zakladateľ a prvý vodca Červenej armády Lev Trockij, ktorý so svojou manželkou u mexických umelcov po istý čas býval. Práve Trockij zoznámil svoju milenku so známym francúzskym surrealistom Andrém Bretonom a ten jej pomohol s prvou výstavou za hranicami, konkrétne v New Yorku. Výstava mala nevídaný úspech, predala sa na nej viac ako polovica Fridinych obrazov, na ďalšie získala objednávky a s nimi aj finančnú nezávislosť. S revolucionárom sa rozišla po tom, čo začala otvorene podporovať Stalinov režim. Dlho však bez milenca neostala, nahradil ho maďarský fotograf Nickolas Muray, s ktorým si začala viac ako 10 rokov trvajúcu aféru.
Frida bola bisexuálka. Medzi jej milencov patrili revolucionár Lev Trockij, architekt Isamu Nugochi, fotograf Nickolas Muray, katalánsky umelec Jose Bartoli a medzi milenky napríklad tanečníčka Josephine Baker, speváčka Chavela Vargas a maliarka Georgia O’Keeffee.
Rok 1939 bol pre Fridu extrémne náročný, rozviedla sa s Diegom, vrátila sa k rodičom a začala nadmerne piť. Fľaša tvrdého alkoholu denne pre ňu nebolo nič výnimočné. „Pijem, pretože chcem utopiť svoje žiale, ale tie prekliate veci sa naučili plávať.“ Týmito slovami odôvodňovala svoje kamarátstvo s alkoholom a zároveň vysvetľovala prečo pije stále viac a viac. Napriek tomu sa jej kariérne darilo, ako maliarka získavala množstvo ocenení a dokonca začala učiť. Jej zdravotný stav sa však zhoršoval, trpelo nielen jej telo ale aj myseľ. Na radu svojho lekára sa za Diega, ktorým vraj bola úplne posadnutá, vydala po druhýkrát. Napriek údajnej posadnutosti na svadbu s tým istým mužom pristúpila pod dvoma podmienkami, že bude finančne nezávislá a už nikdy nebudú mať sex. Diego sa ako muž zhodnotil vo vlastnej autobiografii a povedal o sebe nasledovné: „Našiel som veľmi málo toho, čo by sa dalo povedať v môj prospech. Čím viac som nejakú ženu miloval, tým viac som túžil ju zraňovať. Frida bola iba najviditeľnejšia obeť tohto odporného zvyku.“ Jeho slová hovoria za veľa, no celkový obraz dotvorila až Frida. „Nemôžem o Diegovi hovoriť ako o svojom manželovi, pretože tento termín je vo vzťahu k nemu absurdný. Nikdy nebol a nikdy nebude ničí manžel.“
Frida so svojím lekárom a neskôr, pripútaná na lôžko.
Ku koncu svojho života sa Frida nevyhla amputácii nohy a opätovnému pripútaniu na lôžko. V roku 1954 ochorela na zápal pľúc, z ktorého sa už nedostala a vo svojich štyridsiatich siedmych rokoch zomrela. Posledný zápis v jej denníku znel: „Dúfam, že koniec bude radostný a dúfam, že sa už nikdy nevrátim.“
Fridin výnimočný štýl inšpiruje aj v súčasnosti. Na obrázkoch konkrétne Dolce&Gabbana.
Na Fridu sa v rámci Halloweenu zahrala aj Beyoncé a v skutočnosti si ju zahrala Salma Hayek v úspešnom filme Frida.
