Sedem kvalitných sólových albumov v rade - to je aktuálna Yeezusova vizitka.
Nasledovník revolučného a protestného Yeezusa, na štvrtý raz pomenovaný The Life of Pablo, si po približne dva roky trvajúcich prácach a tajomstvách našiel cestu na svetlo sveta. Kanye mu pripravil veľkolepú listening party v Madison Square Garden, aby nakoniec vysvitlo, že išlo len o nedokončenú verziu siedmej sólovej štúdiovky, ktorú tak musel po oficiálnom predstavení ešte dokončovať. Úprimne, keďže sme videli, ako sa neustále menil tracklist a aj názov, neprekvapilo nás to. Yeezy nakoniec zakotvil pri 18 skladbách, ktoré mali spoločne za úlohu naplniť jeho odvážne slová. Podarilo sa to?
"This album is embracing the music, joy. Being of service to the people."
"This is not album of the year. This is album of the life."
Vďaka trackom, ktoré sa dostali von ešte pred releasom celého albumu, menovite Real Friends, Wolves, No More Parties in LA, Facts a Fade, bolo počuť, že doska bude hudobne vskutku rôznorodá. Kým hlavne Real Friends a No More Parties in LA boli veci, ktoré nám pripomínali starého Yeezyho skrz tradičné rapy a old-schoolové beaty s vysamplovanými nástrojmi aj interpretmi, na Wolves a Fade sme sa zase dočkali elektrizujúcej zmesi futuristicky znejúcich zvukov a prepracovaných samplov, z ktorých každý zaujíma svoje vopred presne určené miesto, i keď to nemusí byť na prvý pohľad zreteľné. V oboch prípadoch sa však songy mohli pochváliť vynikajúcimi produkciami, na ktorých si dali Kanye a spol opäť nadmieru záležať.
Zastavme sa teda na chvíľku pri inštrumentálnej stránke The Life of Pablo, keďže je naozaj veľmi zaujímavá a rozmanitá. Kanye je v tomto smere skutočný génius. Môžeš ho považovať za mentálne chorého alebo ho môžeš mať nalepeného v izbe na stane, no toto mu musíš priznať - zapracovať na album 32 producentov (vrátane seba) a využiť ich (a svoje) schopnosti v podobnej paráde je hodné viac než pochvaly. Yeezyho projekty sa od MBDTF stali niečím, na čom sa podieľa širšia skupina ľudí pod jeho hlavičkou, avšak na TLOP dostala táto cesta ešte väčší rozmer. Doska je zvukovo postavená na melanchólii so svetlými momentmi šťastia a spokojnosti, čo sa odzrkadlilo i na beatoch. Viackrát sa stáva, že sa v skladbe striedajú "nostalgické" prvky hip-hopu s tými modernými, napríklad v úvode Father Strech My Hands Pt. 1, kde je gospelový sampel vystriedaný agresívnymi bicími a krátkym, na prvý pohľad nenápadným syntetizátorom. Táto schéma sa skrz celý album opakuje často a dodáva mu tak jeho hlavnú podobu - akúsi nádhernú zmixovanú neokresanosť, preberajúcu prvky z Yeezusa, 808s & Hearbreak a Late Registration, ktorá by v rukách niekoho iného než Kanyeho mohla dopadnúť naozaj tragicky, avšak tu sa to nedeje. Každý track na LPčku je jednoducho postavený na bravúrnom, niekedy zlepenom, inštrumentáli. Či už samplom otvorený pozitívne naladený Ulitralight Beam z dielne 'Yeho, Mike Deana, Chancea a Swizz Beatza, akoby Yeezus-leftover znejúci Freestyle 4 alebo skutočne throwbackový 30 Hours. Veľký palec hore musíme v tomto ohľade udeliť i Charliemu Heatovi, ktorý dokázal vdýchnuť život skladbe Facts, predtým znejúcej mierne nudne. Možno so mnou nebudeš súhlasiť, ale i acapella track I Love Kanye je v strede dosky umiestnený priam ideálne, keďže nám na moment dovoľuje vyčistiť si hlavu a pripraviť sa na ďalšiu vlnu netradičných, ale koniec koncov podarených zvukov.
Pri 32 producentoch sa ale Kanye ani zďaleka nezastavil. S písaním albumu mu pomáhalo približne 99 ľudí a číslo hostí sa vyšplhalo na 14. Ako sme však u Yeezyho zvyknutí, každý hosťujúci interpret má vopred určenú pozíciu na albume a málokedy si môže robiť, čo chce. Keď West potrebuje na danú skladbu taký a taký refrén a pôvodný hosť ho nedokáže dodať v požadovanej kvalite alebo niečím proste nezapadne, nájde si niekoho iného. To sa stalo na Highlights, kde pôvodne spievala intro Madonna, no napokon ho má na starosti vydarený Thugger. Takýmto spôsobom si Yeezus povyberá featuringy podľa najvyššej kvality a prirodzenosti, čo má za následok ich výborne znenie v celkovej atmosfére dosky.
Môžeme začať Chance the Rapperom, ktorý, okrem toho, že na TLOP pretlačil song Waves a mal na Kanyeho proces tvorby veľký vplyv, doručil na otváracej najsilnejšie gospelovej skladbe projektu, Ultralight Beam, geniálnu rapovú slohu v plnej paráde. Pokračovať sa dá hneď ďalšou skvelou vecou, Father Stretch My Hands, s bravúrnym spievajúcim Cudderom a vysamplovaným nováčikom Desiignerom znejúcim ako Future. Aj Rihanna na kontroverznom Famous pôsobí serióznejšie pri interpretovaní riadkov Niny Simone. O tom, ako perfektne zapadol The Weeknd do jednej z najlepších piesní na doske, FML, sa dlhšie rozpisovať nejdem. Škoda, že Yeezy zmazal Siu a Vica Mensu z nádherne temného Wolves, no aspoň to vynahradil Frankom Oceanom. Vstup Max B-ho skrz Siiiiiiiiilver Surffffeeeeer Intermission mi pôsobí trochu nadbytočne, všetok rešpekt legende, ale stačilo by, ak by bol sčasti súčasťou napríklad songu Waves. Mierne ma sklamalo i to, že André 3000 na 30 Hours dodal len vokály, keďže každý vie, akým talentom a schopnosťami tento člen OutKastu oplýva. Oslava klasického hip-hopu pomocou párty v LA zase ukázala, ako si vedia Kendrick a 'Ye vymieňať flow a riadky. Na záver odstavca som si nechal trojicu Kirk Franklin, The-Dream a Kelly Price, ktorí poskytli svoj hlas na pozadí viacerých trackov a hlavne prvý menovaný výrazne naladil TLOP na gospel. O tom však viac nižšie. Rovnaké pravidlo, ako zväčša platilo pri hosťujúcich umelcoch, platí i pri využitých samploch - je i nespočetne a sú kade-dade, no zapracované sú bravúrne, čo dosvedčuje i fakt, že celú dosku začína vysamplovaný post z Insagramu.
Už už sa dostávame ku gospelovému ladeniu dosky, o ktorom písal aj Kanye na Twitteri. Nielenže počujeme napríklad na Ultralight Beam typický kostolný zbor spevákov, ale skrz všetkých 58-minút albumu Yeezus mnohokrát rapuje, prípadne spieva za použitia auto-tuneu, o biblických motívoch. Práve viera spoločne s rodinou a samotnou Kanyeho osobou a egom sú hlavnými témami The Life of Pablo, čo vidno i na jednom z coverov, respektíve v názve - vieru predstavuje Apoštol Pavol a rodinu Kim Kardashian a Yeezyho fotka z detstva. Ultralight Beam je o jeho istote, ktorú nachádza u Boha, v druhej časti Father Stretch My Hands zase reflektuje rozhodnutia svojho otca, ktorý ho opustil, keď mal tri, pričom on chce byť pre svoje deti oporou a neurobiť rovnakú chybu. Na ďalších 6 trackoch v poradí, snáď s výnimkou Lowlights, obracia 'Ye pozornosť od Boha oveľa markatnejšie na seba. Vyzdvihuje svoje úspechy (Facts), genialitu (Feedback a Highlights) a nadrogovaný sa stavia do pozície popredného žijúceho umelca (Freestyle 4). Nevyhýba sa ani skutočne štipľavým riadkom, čo sa týka incidentu s Taylor Swift, Ray J-om, či sexu na párty Vogue. Zvyšok dosky sa opäť obracia k rodine, Kim Kardashian a k tomu, čo všetko je Kanye ochotný obetovať, aby ju udržal pokope. Viackrát opisuje svoje výbuchy hnevu, no to, ako veľmi v skutočnosti miluje blízke osoby počuť na FML, Wolves (kde prirovnáva vzťah s Kim ku Márii a Jozefovi z Biblie) či No More Parties in LA.
Hoci je The Life of Pablo výrazne ovplyvnený vierou v Boha, nedá sa ani zďaleka povedať, že by sa pred ním Yeezy hral na slušného a nevinného. Stojí taký, aký je, otvorene vyjadrujúc rôzne myšlienky, čo má za následok vznik riadnej bipolarity. 'Ye je schopný vystriedať riadok o raňajšom modlení sa negustióznym punchlineom s vybieleným ritným otvorom modelky. Všetci vieme, že je svojím spôsobom prepnutý, a veľakrát to je práve to zaujímave, avšak miestami to zachádza až do bizarných rovín. Egocentrizmus dosahuje vrcholu na vtipnej vložke I Love Kanye, no je, samozrejme, citeľný všade. Nabrúsené a humorné riadky o Taylor a Ray J-ovi som už spomínal, no tam zoznam nekončí. Za zmienku istotne stoja napríklad bary o zmesi Stevea Jobsa a Stevea Austina, dlhoprstý bratranec, prianie, aby mal jeho penis GoPro kameru, ghetto Oprah či rým smerom k výzoru bývalej partnerky na 30 Hours. Yeezus rapovať nezabudol. Potvrdil to na viacerých trackoch, dovolím si tvrdiť, že na No More Parties in LA bol Kendrickovi rovnocenným partnerom a na Feedback zase reprezentuje Chicago, odkazujúc na hnutie Black Lives Matter.
"For all my Southside niggas that know me best / I feel like me and Taylor might still have sex"
"I bet me and Ray J would be friends / If we ain't love the same bitch"
"Sometimes I'm wishin' that my dick had GoPro / So I could play that shit back in slo-mo / I just shot an amateur video; I think I should go pro"
"Now if I fuck this model / And she just bleached her asshole / And I get bleach on my T-shirt / I'mma feel like an asshole"
"I know it's corny bitches you wish you could unfollow / I know it's corny niggas you wish you could unswallow"
"My ex says she gave me the best years of her life / I saw a recent picture of her, I guess she was right"
Nie, masterpiece My Beautiful Dark Twisted Fantasy Kanye West svojím najnovším počinom neprekonal. No určite aspoň časť z toho, čo sľúbil, naplnil. The Life of Pablo reálne vykresľuje a oslavuje rôzne podoby hudby. Yeezy znova aplikoval jeho magický cit pre tvorbu, mixovanie a umiestňovanie zvukov a i s pomocou hostí, ktorí zo seba vo väčšine prípadov dostali maximum, pustil do obehu dielo plné lásky k sebe samému a rodine, viery v nadprirodzenosť, no nakoniec aj bipolarity ústiacej niekde až do bizarnosti. Tento album, či si to priznáš alebo nie, stále prevyšuje väčšinu z toho, čo sa aktuálne pohybuje hudobným svetom. Inštrumentálne aj vokálne skladby z TLOP často stelesňujú modernú formu umenia. Zvuková rôznorodosť, ktorá robí Kanyeho siedmu štúdiovku takou zaujímavo neohrabanou, môže pre niekoho pôsobiť až prehnane kostrbato, no u nás sa postarala o názor, že 'Ye sa ani na siedmy raz nepomýlil. Hoci neuvaril životný projekt, stále platí výrok - Kanye West za svoju kariéru nenahral zlý album. 8,5/10
