Prinášame vám posledný výber šokujúcich filmov, ktorých dejové zvraty či neočakávané závery spravili z našich mozgov guláš.
Všetci sme si prešli obdobím, kedy sme vyhľadávali šokujúce filmy. Najlepšie také s prekvapivým záverom či dejovými zvratmi. Niekto má také obdobie práve vo chvíli, kedy číta tento článok, no a vy ostatní aspoň získate pár tipov, čo si pozrieť, ak chcete zažiť poriadny mindfuck alebo si len vychutnať neočakávaný zvrat udalostí. Po prvých dvoch článkoch, kde sme sa venovali práve takýmto snímkam či tematike cestovania v čase vám teda prinášame 10 najlepších šokujúcich filmov, po ktorých ešte hodnú chvíľu budete premýšľať nad tým, čo sa vlastne stalo a či ste si to vyložili správne. V prípade, že vám tu niektoré počiny chýbali, ako napríklad Donnie Darko, nájdete ich v odkazoch na už spomínané dva ďalšie podobné články.
Ešte predtým, než sa pustíme do samotného rebríčka, bolo by vhodné poznamenať, ako sme ho zostavovali. Snímky vyberalo 5 členov redakcie, pričom sme prihliadali najmä na kvalitu filmov ako takých. Museli obsahovať dôležité dejové zvraty, respektíve onen mindfuck efekt. Kombináciou kvality tohto aspektu a filmu ako takého nám vyšiel nasledovný rebríček.
10. The Fountain (réžia: Darren Aronofsky, 2006)
Darren Aronofsky je režisér, ktorý málokedy šliapne vedľa. Dokázal to už niekoľkokrát a jeho romantická Sci-Fi dráma Fontána patrí medzi jeho najvýraznejšie úspechy. V snímke, ktorá sa prelína v troch dejových líniách, budete svedkami snahy jedného muža (Hugh Jackman), ktorý sa pokúsi postaviť osudu, aby zachránil svoju milovanú ženu. Dej sa odohráva v 16. storočí, kedy sa španielsky dobyvateľ Tommy pokúša nájsť fontánu mladosti, prenáša sa do súčasnosti a ako vedec Tommy Creo pátra po lieku na rakovinu, aby zachránil svoju ženu, a dostaneme sa až do 26. storočia, kde Tom ako vesmírny pútnik začína všetkému rozumieť. Všetky tri príbehy smerujú k jednej pravde, a to cestou vizuálnych orgií, perfektného hudobného doprovodu a nezabudnuteľných hereckých výkonov.
9. Trance (réžia: Danny Boyle, 2013)
Trance je snímka, ktorá začína veľmi lineárne. Sledujeme príbeh pracovníka aukčnej siene (James McAvoy), ktorý však nemá úplne dobré úmysly a behom jednej aukcie spolu so zločineckým gangom ukradnú obraz v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Pri úteku sa však udrie do hlavy a zabudne, kam dielo schoval. Vodca gangu (Vincent Cassel) ho pošle k hypnoterapeutke, ktorá mu má pomôcť spomienku vyloviť z hlavy. Divák postupom času zistí, že nie je všetko tak, ako sa zdá. Začne sa prelínať a mixovať realita s hypnotickou sugesciou a príbeh konečne dospeje k prekvapivému záveru. Oceniť môžeme predovšetkým herecké výkony a spletitý dej bez logických lapsusov.
8. 2001: A Space Odyssey (Stanley Kubrick, 1968)
Jednoznačne kultová záležitosť. Film, ktorý sa vo svojej dobe dočkal len ocenenia za vizuálne efekty nám predkladá zaujímavé otázky, ktoré sa zaoberajú existenciou ľudstva a v podstate nám dokopy nič nevysvetľuje. Tento nenapodobniteľný sci-fi epos je rozdelený na časti, z ktorých každá ma jedného menovateľa: tajomný, niekoľko metrový monolit, ktorý sa záhadne objavuje na neobyčajných miestach. Najskôr v dávnej minulosti a potom v budúcnosti, kedy ľudstvo ovláda tajomstvo vesmírnych letov. V tretej línii máme možnosť sledovať plavbu vesmírnej lode Discovery One na ceste k vzdiaľenému Jupiteru. Traja z päť člennej posádky trávia cestu v umelom spánku, hore sú len dvaja astronauti a spoločnosť im robí palubný počítač HAL 9000, ktorý viac-menej zošalie. Je vam toto povedomé? Nemýlite sa. Idea boja človeka so zlomyseľným počítačom bola neskôr toľkokrát kopírovaná, že je kultová takmer ako samotný film.
Film ako celok nie je úplne ľahko stráviteľný, ale ak máte chuť stráviť večer pri filme, ktorý vás bude strašiť otázkami typu „čo tým autor chcel povedať” aj dlho po jeho skončení, poprípade ste veľkým fanúšikom sci-fi žánru, je tento film povinná jazda.
7. The Prestige (réžia: Christopher Nolan, 2006)
V dobe ťažko sledovaného pokroku, na prelome minulého storočia, kedy sa posúvali hranice nemožného, máme možnosť sledovať súboj dvoch iluzionistov s nenaplnenými ambíciami, ktorí chcú ovládať davy a vyslúžiť si ich potlesk. Vo filme ale nečakajte súboje s kúzelníckymi paličkami, tu totiž nadprirodzeno nahradila veda a dômyselné technologické hračky. V hlavných rolách sa predstavili elegantní Hugh Jackam a Christian Bale, ktorí sa ako majstri svojho remesla snažia prechytračiť toho druhého. Figúrkou v ich vzájomnom spore sa stane krásna Scarlett Johansson a nemenej dôležitú rolu si strihne aj Michael Caine. Film je dôkazom, že aj na prvý pohľad jednoduchý príbeh sa môže poriadne zamotať. To najlepšie však prichádza na záver. Pocit, keď pochopíte, že celý film je v podstate práve ten dokonalý trik a hra s divákom, si budete pamätať ešte veľmi dlho.
6. Usual Suspects (réžia: Bryan Singer, 1995)
Odpoveď na otázku: „Kto je Keyser Söze?" vypálila v čase premiéry dieru do hlavy väčšine nepripravených divákov. Rafinovaný scenár Christophera McQuarrieho (Edge of Tomorrow) používa väčšinu postupov pre zmätenie diváka. Nespoľahlivým rozprávačom počnúc a záverečným twistom, ktorý zmení vyznenie filmu končiac. Skúšali ste si niekedy poskladať príbehovú skladačku, ako sa to vlastne celé odohralo? Je to zábavka na mnoho hodín bez jednoznačnej odpovede. Dopad filmu bol obrovský a spustila sa vlna thrillerov spoliehajúca sa na prekvapivé zvraty na každom kroku. McQuarrie a Kevin Spacey si za svoju prácu odniesli svojich prvých Oscarov, zatiaľ čo Bryan Singer dostal na základe toho počinu šancu naštartovať sériu X-Men, kde sa mu opäť podarilo zmeniť celý žáner. Brilantný kúsok, ktorý možno mnoho z vás nevidelo. Mali by ste to napraviť.
5. Memento (réžia: Christopher Nolan, 2000)
Ak nerátame len niečo vyše hodinový (čierno-biely) thriller z roku 1998, Following, Memento je akýmsi vstupom Nolana do Hollywoodu. Skvelý Guy Pierce si tu zahral chlapíka, ktorý nedisponuje krátkodobou pamäťou, od istého bodu vo svojom živote, kedy havaroval, si totiž nedokáže zapamätať žiadnu novú spomienku. Sám sebe teda odkazuje prostredníctvom fotiek a tetovaní na svojom tele, čo má urobiť, ale taktiež komu nesmie veriť. Stalo sa mu totiž niečo strašné a on je odhodlaný sa pomstiť. Skvelí herci, klasicky vyšperkovaná Nolanova réžia a úchvatný scenár, v ktorom nájdete niečo prekvapivé a nové zakaždým, keď si Memento pozriete. Je vysoko pravdepodobné, že na prvý raz ho celkom nepochopíte.
4. Shutter Island (réžia: Martin Scorsese, 2010)
Alebo si niekto myslel, že jeden z najgeniálnejšie prepracovaných záverov tu nebude? Nie je to ani tak o tom, že by to bolo nečakané (no nie je), ale skôr o tom, že by ste nikdy nepomysleli, že práve tá postava bude kľúčom k danému odhaleniu. Navyše ani záver nie je jednoznačný. Okrem neočakávaného zvratu a dômyselného scenára tu ale máme Scorseseho za kamerou, skvelého DiCapria, Rufalla a ďalších, nehovoriach o jemnom hororovom nádychu. Shutter Island sa Scorsesemu vydaril bravúrne. Síce sa mnohí obávali, nakoniec sme však jasali.
3. Fight Club (réžia: David Fincher, 1999)
Fincherovky sú žánrom samé o sebe, to už vie hádam každý. Snímka ešte z minulého tisícročia je azda jedna z jeho z najzložitejších diel, a to práve vďaka nabitým myšlienkam a silným podnetom. Ku kvalite dopomáha drsná hudba a herci na čele s Bradom Pittom a Edwardom Nortonom, ktorí svoje roly odviedli skvele. Fight Club je temný film (ako je u Finchera zvykom) prekypujúci nenávisťou, plný skvelých dialógov, pre nás už klasika a rovnako povinnosťou pre každého diváka. Hoci sa zdá byť úletom, tento faktor dokáže narobiť v hlave chaos snáď každému a po zhliadnutí spôsobiť nespavosť s kladením otázok presne ako u hlavnej postavy. Navyše disponuje azda najprepracovanejšou, agresívnou, no pritom logickou a oprávnenou kritikou spoločnosti. Ak hľadáte niečo, čo by ste si večer pozreli s priateľkou bez toho, aby vám nadávala, že ten film je hlúpy (lebo ho nechápe), Fight Club preskočte a vychutnajte si ho radšej sami. Budete totiž potrebovať, aby váš mozog pracoval naplno.
2. Inception (réžia: Christopher Nolan, 2010)
V poradí 3. Nolan v tomto rebríčku, a pritom sme museli ešte vyrezávať Interstellar (o tom v závere). Niečo to o tomto režisérovi asi hovorí, že? Nielenže dokáže divákovi dokonale zamotať hlavu a previesť ho prepracovaným scenárom (sem-tam sa ale akási logická nezrovnalosť vyskytne), zároveň ho ohúri úchvatným vyrozprávaním deja, skvelými postavami a úžasným vizuálom. Inception nebolo výnimkou, keďže sme sa dostali do hlavy Leonarda DiCapria a jeho výletom do snov iných ľudí, aby ich tak dokázal zmanipulovať. Čakala ho ale najväčšia životná výzva, pričom z obchodu a osobného cieľa nám predostrel aj svoju životnú tragédiu, ktorú sprevádzalo mnoho úžasných scén, logických hádaniek, no a záverečná scéna s totemom (tá točiaca sa vecička, podľa ktorej Cobb zistil, či je v sne alebo v realite) je už legendárna. Inception malo všetko, čo má kvalitné sci-fi mať, v plusoch by sme mohli pokračovať ešte pár odsekov, pochopili ste ale, prečo je na druhom mieste pred kultovým Fight Clubom. Dá sa ale povedať, že prvá päťka je strop, takže doťahovanie o pár priečok hore dole neznamená prakticky nič. Všetko sú to skvosty.
1. 12 Monkeys (réžia: Terry Gilliam, 1995)
Autorský tvorca Terry Gilliam (Brazil, Zlodeji času) sa pri tejto sci-fi o cestovaní v čase upísal veľkému štúdiu a vytvoril projekt na zakázku. Aj napriek tomu a účasti hollywoodskych hviezd nie je tento remake krátkometrážneho experimentálneho filmu Rampa typickým komerčným filmom. Komplikovaná štruktúra a nejednoznačné vyznenie počinu drží diváka stále v strehu. No pozornosť pri sledovaní dokáže aj náležite oceniť. Originálny vizuál, perfektný príbeh prepísaný do skvele premysleného scenára, vynikajúca réžia, parádny hudobný motív Astora Piazollu a fantastické herecké výkony prvýkrát holohlavého Bruca Willisa a na Oscara nominovaného Brada Pitta sú základným stavebným prvkom výnimočného diela, ktoré ani po vyše 20 rokoch od svojho uvedenia nestratilo nič na kvalite a pôsobivosti.
Bonus: Mullholand Drive (réžia: David Lynch, 2001)
Filmografia Davida Lyncha je skvostných mindfuckov plná a vybrať jediný nie je jednoduché. Už od svojho debutu Eraserhead sa vyhýba klasickej rozprávačskej štruktúre a diváci ho za to buď milujú alebo nenávidia. Tento dva a pol hodinový počin sa prvé 2/3 tvári ako divácky relatívne prístupné dielo, len aby vo finále prehodilo výhybku a stalo sa typickým dielom svojho autora. Nejednoznačným a mätúcim, ale stále fascinujúcim a audiovizuálne zaujímavým. Pôvodne malo ísť o pilotný diel k seriálu, no projekt sa dofinancoval a zamieril do kín. Objavil pre širšie publikum Naomi Watts, svojmu autorovi vybojoval tretiu režijnú nomináciu na Oscara a zanechal po sebe množstvo divákov žiadajúcich jednoznačné odpovede. Nezabudnuteľný film od jedného z najosobitejších tvorcov kinematografie.
Hovorili sme o mnohých ďalších snímkach, z ktorých môžeme odporučiť Stalkera, Enemy, Cloud Atlas, Stay, Frame, Enter the Void, Jacob’s Ladder, 13th Floor, Vanilla Sky, Eraserhead, no a zabudnúť nemôžeme ani na Interstellar. Je skutočne náročné pochopiť všetko, čo sa v tom filme deje a koniec s dimenziami asi dosť chaotický. Ak ho aj vôbec nepochopíte, stále si totiž užijete geniálne sci-fi s nádhernou hudbou, úžasnými hercami a dychberúcimi vesmírnymi scénami, a to všetko okorené o silné emócie. Predtým, než začnete do komentárov písať o ďalších filmoch, ktoré tu mali byť, skúste otvoriť tie odkazy v úvode, možno ich nájdete v inom našom rebríčku.
