O jednej z najväčších slovenských hudobných spoluprác aj fungovaní hudobného priemyslu vo svete nám porozprával spevák, textár a producent Tomi Popovič.
Nie je to až tak dávno, čo svetlo sveta uzrela skladba Tomiho Popoviča, ktorý sa rozhodol posunúť latku naozaj vysoko a na spoluprácu si zavolal legendu hudobného priemyslu. A keďže sa nestáva často, že sa niektorému zo známych slovenských interpretov podarí dostať na svoj singel prestížneho kolegu zo zahraničia a už vôbec nie Snoop Dogga, rozhodli sme sa Tomiho vyspovedať. Ak vás teda zaujíma, ako vznikla táto myšlienka, ako prebiehali prípravy, samotná realizácia aj zopár pikošiek, pokračujte v čítaní. Dozviete sa aj množstvo zaujímavostí o fungovaní hudby na zahraničnom trhu, vrátili sme sa ku kauze s LokalTV a mnohým iným doposiaľ nezodpovedaným témam.
Čau. Na úvod klasická otázka. Aké bolo leto?
Sevas. Leto bolo super. Je to pre mňa top obdobie roka, ako skoro pre každého. Bol som v Los Angeles pracovať ešte v júli a potom klasicky dovolenka s frajerkou a dcérkou, plus rôzne pracovné aktivity. Leto si veľmi rád užívam aj na Slovensku, kde rád trávim čas v prírode alebo na horách. Preciťujem kliešte.
Pravdepodobne viacerí zaregistrovali, že posledných pár mesiacov si nehýril až takou hudobnou aktivitou, na akú sú fanúšikovia zvyknutí. Do čoho si investoval energiu?
Nehýril si zaklincoval. Práveže hýril, len nevydávam na Slovensku až tak veľa vecí. Momentálne pesničky uskladňujem jak čalamádu a keď príde ten správny čas, je*nem to von. Dal som si takú menšiu verejnú pauzu, ale makám veľa. Inak je pravda, že som nekoncertoval až tak často, no skoro polovicu roka som strávil za veľkou mlákou. Každý deň skladám a produkujem hudbu skvelým speváčkam či už u nás, alebo v zahraničí. Nahrávam, hľadám nové talenty, točím klipy a riešim rôzne projekty a spolupráce. Dokončil som aj detský projekt s Barborou. No a posledný rok ma zamestnala realizácia skladby so Snoopom.
Spolupráca so Snoop Doggom je momentálne na československom internete veľmi diskutovaná. Aké dostávaš ohlasy?
Hlavne pozitívne, ale pochopiteľne sa občas nájde aj kritika. A to je v pohode, tak to má byť. Aj keď je názor negatívny, veľmi rád ho s pokorou prijmem v prípade, že je skutočne konštruktívny. Ale keď niekomu je*e a naschvál píše primitívnosti, tak to naozaj neakceptujem. Ja som s výsledkom extrémne spokojný, čiže mňa o tom, že to nie je kvalitné nikto nepresvedčí. Určite je treba poznamenať, že toto je popový song a nie rapový. Je to rádiovka so skoro až otravne chytľavým refrénom, čo bol však zámer. Zatiaľ sa skladbe darí, predali sme ju v ôsmich krajinách, čo nie je vôbec zlý štart. Dokonca ho podporilo aj naše domáce rádio. Inak na produkcii sa podieľal aj Randy Gnepa, Prešovčan. Je to mega talent.
Kontaktovať a vôbec dostať legendu hudobného priemyslu na svoju skladbu sa nepodarí každému. Kde vznikla myšlienka osloviť práve Doggy Dogga?
Sú za tým dlhé roky obety a tvrdej práce v USA. Každopádne som si je*ol latku dosť vysoko, ale ja sa odjakživa snažím posúvať nejaký pomyselný level. Roky som sníval o featuringu so svetovo uznávaným interpretom, akým je práve Snoop. Bol to taký môj súkromno-pracovný sen. Snoopa som mal v merku už roky, keďže ho extrémne uznávam a páčilo sa mi, že nerobí len rap a G-funk, ale občas dá aj nejakú popovejšiu spoluprácu s interpretmi ako Timberlake, Katy Perry, či Pharrell.
Predpokladám, že je za tým veľa driny.
Priznám sa, že to bolo veľmi namáhavé dať to dokopy. Nikdy by mi nenapadlo, že jeden song mi skoro uje*e obe ľadviny, obrazne povedané. Keď sa raz niekde nájde dostatočne veľa priestoru, porozprávam príbeh jak tento song vznikal, a čo všetko sa tam udialo. Strašne veľa komplikácií, ale napokon som to aj s pomocou iných dal. Samozrejme, nie som žiadny hrdina. Hlavne som si ale sám dokázal, že sny sa plnia a je úplne jedno, kto ti čo povie a ako ťa odradí. Sila pozitívnej mysle fakt funguje. V podstate som raz ležal doma na rozje*anom matraci a hovorím si, spravím si skladbu so Snoopom.
Motivačné reči ako Suvereno cením. Predpokladám, že ste sa aspoň párkrát stretli. Pôsobil profesionálne alebo skôr veľmi uvoľnene, ako ho poznáme z internetu?
Jeho reakcia bola veľmi pozitívna aj na samotnú skladbu a našťastie aj na mňa. Páčil sa mu song, a tak sme sa s managementom dohodli na cene, ktorá bola pre mňa ako obyčajného človeka pomerne prijateľná a išlo sa nahrávať. Snoop je človek, ktorý nemá predsudky a každého rešpektuje rovnako, najmä keď ho nepozná. Pôsobí veľmi uvoľnene, asi aj kvôli tomu, že húli. Ale je aj extrémne skromný a tiež mega profík. Naučil som sa od neho veľa, hlavne pokoru. A má tiež popi*i humor. Takú úroveň profesionality som videl ešte u Backstreet Boys a Michelle Williams (Destiny's Child).
Stretli sme sa, trocha si ma oťukával či som v pohode a nakoniec sme sa rehotali na pi*ovinách celé natáčanie. Snoop vraví, že keď nemáš z toho čo robíš zábavu, tak to ani nerob, lebo to nemá význam. Dúfam, že toto nebola naša posledná spolupráca. Hlavne som si pri ňom uvedomil, aký som malý a nepodstatný. Preto som si dal do klipu tričko od KillStar - Zero (Nula). Bolo to naschvál, ukázať mu rešpekt. Každopádne, je to pán.
Skladba hneď dostala aj podarený vizuál. Prezradíš nám, ako prebiehalo natáčanie a možno aj nejaké pikošky zo zákulisia?
Ďakujem. Video, postprodukciu, 3D a réžiu robil Majo Martaus a Fero Deak z Imagine vision, moja východniarska crew. Ja som im len opísal, čo všetko by som tam chcel mať a chalani to jednoducho dali. S 3D nám ešte pomáhal Dušan Blahut a jeho partia. Všetko Slováci. Ja som perfekcionista a pracovali sme na tom dosť dlho a tvrdo, aby to malo ten americký obraz. Keď už niečo robiť, tak poriadne, inak to nemá význam. V USA sme mali jeden americký produkčný tím. Natáčanie bolo top.
Točili sme na dve etapy, ale Snoopov manažment nám zrušil prvý termín klipu, čiže aj keď sme všetci doleteli do LA, museli sme sa vrátiť naspäť na Slovensko a v náhradnom termíne opäť do zámoria. Trochu sa mi doje*kali plány a chvíľu to vyzeralo, že to nevyjde. Všetko ale dobre dopadlo. Najprv sa točilo v uliciach Beverly Hills. Všade potrebuješ povolenie na natáčanie kamerou a stojí to celkom pekné love. Keďže sme ho nemali všade, občas sme boli nútení točiť na hulváta a dokonca aj na feťáka. Potom sme točili s helikoptérou, čo je tiež ilegálne, čiže ďalší potenciálny problém. Ale sranda musí byť. Veď Slováci v Amerike, čo ti poviem, všetko vrámci šetriaceho režimu. Produkciu v USA zastrešoval čávo, ktorý točil s kapacitami ako Dr. Dre, Katy Perry či Nsync. Veľmi ho bavilo točiť na chudáka, užíval si to viac ako my. Bola to zábava, ale samozrejme aj makačka. Zábery vonku sa točili iný mesiac ako potom zábery so Snoopom. To sme boli v jednom mega 3D štúdiu. Majiteľ štúdia zakázal fajčiť marišku na pľaci, no keď sa dozvedel, že príde Snoop Dogg, zapálil si aj on. Každopádne, som vďačný za tento neopísateľný zážitok.
Mnohým prišlo divné, že YouTube blokuje možnosť prehrať si obsah v zahraničí. Vedel by si nám to vysvetliť?
Jasné, vysvetlím. Práva ku skladbe, Snoopovej slohe a videu samotnému vlastním ja a moja firma. Môj agent, ktorý predáva momentálne tento song v zahraničí ma upozornil, aby som ho zablokoval pre krajiny, kde nie je doriešené vydavateľstvo. Tie totiž nemajú radi, keď je nejaký song, čo mu predávaš, voľne prístupný na nete. Znehodnocuje sa a ilegálne sťahuje. Čiže sme to zámerne zablokovali na youtube, lebo tam si môžeš vybrať krajiny, kde to chceš mať a kde nie. Tak sa bude postupne odblokovávať pre krajiny, kde máme licenciu vybavenú, čo je zatiaľ Nemecko, Škandinávia Japonsko a Holandsko. Je to štandard, veľa klipov si v rôznych krajinách nemôžeš prehrať, keď nie sú v danej krajine ešte vydané labelom, aby nestratili na cene.
Vyčerpávajúce. Postupom času sa tvoja rola v hudbe dosť mení. Cítiš sa viac ako spevák, alebo ako producent?
Tvoja hudba bodovala okrem domácej pôdy aj v rôznych kútoch sveta, kde si zaznamenal najväčšie úspechy?
Najväčšie úspechy som zaznamenal v Japonsku, kde sa mi podarilo dostať moje single dvakrát na prvé priečky ako najsťahovanejší singel od medzinárodného interpreta, po ktorom nasledovalo turné s Backstreet Boys po celom Japonsku. Bolo zvláštne byť v TOP 10 s Michaelom Jacksonom alebo Justinom Timberlakeom. Predal som tam dokopy 400-tisíc digitálnych nosičov a 60-tisíc platní. Zaujímavé je, že songy, ktoré tam bodovali, nikto na Slovensku nepozná.
Keďže si pôsobil aj za veľkou mlákou, pravdepodobne už veľmi dobre vieš, ako funguje tamojší hudobný priemysel. Dal by sa porovnať s tým na Slovensku?
Absolútne nie. Je neporovnateľne iný, a to bohužiaľ na všetkých úrovniach. Hlavne vkus ľudí a mentalita je iná ako vonku. Plus prístup. A toto je veľmi malý trh, všetci sa idú posrať z toho, aby si im neliezol do kapusty. Vonku je miesto pre každého, kto je dobrý a maká na sebe. Je to ale aj o ekonomike a tým, že na Slovensku pravdepodobne nefunguje všetko tak, ako by malo, ľudia investujú peniaze radšej rozumnejšie na nevyhnutnejšie veci. Zarába sa málo a je pochopiteľné, že hudba ide bokom, keď si človek potrebuje zaobstarať jedlo. Cítim to aj ja po toľkých úspešných songoch, čo som mal na Slovensku a v Česku. To by som mal byť za vodou a nie pod vodou.
Ak teda chce hudobník vydať album doma, musí využiť iné metódy a taktiky, aby sa uchytil na slovenskom trhu v porovnaní s tým zahraničným?
Áno, musí zaujať. V rape napríklad nadávkami či vulgarizmami. Hrať sa na niečo, čo nie je a v textoch opisovať veci, ktoré nezažil alebo sa vôbec nestali len preto, aby na seba upozornil, ale česť výnimkám. Paradoxom je to, že na Slovensku je v porovnaní so zahraničím podľa mojich skúseností oveľa ťažšie presadiť sa. Slováci nepodporujú domácich interpretov. Patriotizmus vymrel. Pre mňa bolo jednoduchšie dať singel do rádia v Japonsku pre 160 miliónov ľudí ako u nás pre necelých 5. Živiť sa hudbou na Slovensku je skoro ako za trest ale tým, že ja hudbu milujem a robím ju pre ľudí, je mi jedno, či ňou zarobím jedno euro alebo 100-tisíc.
Ale keď už do toho investuješ energiu, očakávaš odozvu.
Hudbu nerobím len kvôli peniazom. Nikto tu nechce platiť za prácu. Na Slovensku to funguje cez známosti, kamarátstva a korektné vzťahy. Ten, kto vie, s kým chodiť žúrovať alebo s kým kúrovať, má oveľa väčšiu šancu presadiť sa. Speváci a speváčky sú umelo pretláčaní do médií, rádií a podobne. Vznikla takzvaná protekčná tlačenka pre slabších hudobníkov. Hudobný lobbing. Aby toho nebolo málo, u nás to funguje aj na základe osobných sympatií. Keď si niekomu v rádiu alebo médiách nesympatický (čo je v mojom prípade asi u 99,99%) tak si jednoducho v pi*i a nezahrajú ťa, aj keby si bol slovenský Mozart.
Ja som nikdy nič také nemal. Nemám mamičku s vysokým postavením. Všetko sa pretlačilo cez talent a tvrdú prácu. Ľudia to potom ocenili a zareagovali na to. V zahraničí ťa súdia podľa tvojich úspechov a hudobných skills. Tam prerazíš hlavne talentom, čo tu nehrozí. Je to zlá situácia a pridáva jej ešte aj tá povestná negativita. Fakovačky, ohováranie, dissy a robenie zlého mena konkurencii je u nás na dennom poriadku. Napi*u energia a karma. Platforma pre nové talenty a hudobníkov je u nás nestabilná, ale podarilo sa nám presadiť zákon a bude sa povinne hrať 20% slovenskej muziky v rádiách, čo je dobrý začiatok. Pomôže to, aby slovenská hudba neskapala. Ročne posiela SOZA milióny eur za tantiemy americkým autorom a doma si stovky umelcov rozdelia drobné na kávu. Ničíme si vlastných hudobníkov.
A čo ty, chystáš ešte sólovú dosku?
Jasné. Sólová doska bude 2016 . Dlho som nič len tak dobrovoľne nevydal, ale už budúci rok dám von takú zapekačku.
Hudba sa stále prirodzene vyvíja a množstvo poslucháčov má rado, keď sa ich obľúbený interpret snaží ísť s dobou. Ako je to u teba? Rád sa prispôsobuješ novším trendom alebo robíš všetko tak, ako to cítiš?
Snažil som sa prispôsobiť trendom a vždy sa inšpirujem tým, čo je akože in, ale naučil som sa, že byť sám sebou je tá úplne najlepšia cesta. Ľuďom je*e z toho, čo práve letí a väčšinou to chcú kopírovať. Obdivujem veľa hudobníkov a mám rešpekt, ale od určitého momentu ostávam sám sebou a budem robiť len to, čo ma skutočne napĺňa a nie to, čo je in a cool. To je ten syndróm ovce, ktorý aj mňa zaviedol od podstaty, ktorou je robiť hudbu.
Sleduješ súčasnú slovenskú hudobnú scénu? Kto má podľa teba potenciál, prípadne, máš pocit, že by sa naši umelci dokázali presadiť aj inde ako doma?
Sledujem. Všimol som si, že sa čoraz viac do popredia dostáva slovenský hip-hop a spev, R&B alebo pop ako keby zanikol a stáva sa teplým prejavom hudby, čo je ko*otina jak mraky. Definovať spev ako niečo homosexuálne je podľa mňa psychopatia a obmedzenosť. Hlavne R&B ide napríklad v USA ruka v ruke s rapom. Tiež som zaregistroval nejaké nové pomenovanie pre spoluprácu rapu a R&B - ľudia tomu hovoria že teplý refrén. Čistá nevedomosť. Čo sa týka rapu, páči sa mi klasicky Kontrafakt, Momo, Separ, Strapo a Čistychov. Zo spevákov Mamba, Mišo Biely, Igor Kmeťo, Maxo a aj Celeste je výborná. No a samozrejme môj nový objav Ronie z kapely ForSomeone, s ktorou práve pripravujeme singel.
Je tu veľa ľudí, ktorí majú potenciál preraziť aj v zahraničí, ale všetko je to o mentalite. Bol som napríklad v pozrieť, ako to funguje v Rumunsku. Všetko šľape, ľudia držia spolu a fandia si.
Počul si v poslednej dobe niečo výnimočné, čo ťa zaujalo?
Obľúbil som si skladbu Zbojník od Majka Spirita alebo Dážď nezastavíš od chalanov zo 4D produkovaný Viktorom Hazardom. Tiež Pandúri od Wondera a cením aj Laris Diam.
Mnohí ťa vnímajú ako Rytmusovu možno už (ex)pravú ruku. Keďže aktuálne chystá sólový počin, nedá nám neopýtať sa. Zapája ťa do jeho tvorby alebo sa už vaše cesty rozišli?
S Rytmusom sme spolupracovali dosť dlho a intenzívne. Máme za sebou úspešné projekty a teraz sme v rešpektovom móde a v kontakte typu, že si občas zavoláme. Preberieme základné veci, ako sa máme, čo je nové, ale hudobne sa teraz nič nerieši. Odviedli sme kus dobrej práce, ktorá postupne ovplyvňuje celú scénu. Naše spolupráce vygenerovali desiatky miliónov videní a vyhrali množstvo cien.
Podobne ako iné známe a úspešné osobnosti, aj ty si si našiel v LokalTV svoju postavičku, čo vyústilo do veľkej kauzy, ktorá mala mať dohru na súde. Ako to dopadlo?
Postavičku si vychytal. Toto malo od postavičky dosť ďaleko. Bolo to skôr cielené doje*ávanie mojej osoby a extrémne neadekvátne urážanie mňa ako človeka. Paródia vyzerá inak a je super, keď ju môžeš pozerať aj so svojou dcérou a smiať sa na sebe. Ale keď som ani jeden diel nemohol svojej dcére ukázať, lebo to bolo tak zákerné a vulgárne a odporné, tak som zistil, že sa asi niekto rozhodol poškvrniť mi meno, a tak som sa začal brániť, aby som si zachoval nejakú dôstojnosť a hrdosť. Plus ľudia sú ovečky a uveria hocičomu. Ja som sa dostal do paľby internetového hejtu a nejakým divným spôsobom do komunity homofóbov. Tak som si povedal, že stačilo. Ja nemám za sebou žiadne kauzy, žijem vysporiadaný rodinný život a hlavne v úzadí. Som už otec, ale keď sa do mňa pustíš bez rešpektu, tak musíš niesť následky. A vôbec to nie je o tom, že som namyslený a neviem si zo seba urobiť srandu. Každý, kto ma pozná vie, že je to presne naopak.
Takže to zasiahlo aj tvoju profesionálnu kariéru?
Určite ma to doje*alo a dlhodobo šikanovalo, čiže zámer im vyšiel, klobúk dole. Ver mi, nikto sa nechce na seba na internete pozerať v takom svetle, ako ho bezdôvodne všetci nenávidia a robia si z neho srandu. Dostával som výhražné maily a neskutočný hejt, ale nikdy som nevedel, že za čo. Doje*alo ma to psychicky, ale zároveň ma to veľmi posilnilo, som silnejší človek. Súd beží, pár vecí som už vyhral, ale pokračujeme ďalej. Ja si len ochraňujem svoje meno, ktoré som si tvrdou prácou vybudoval. Keď mi ho doje*eš, nemôžem poskytnúť svojej dcére jedlo a bývanie. Pôjdem ti po krku. Kalich horkosti sa vypije až do dna.
Stotožňujem sa, poďme ale ďalej. Čo hovoríš na príchod nových mien do rapu, ktoré sú často obviňované za vykrádanie či kopírovanie Ameriky?
No okrem tých stálic moc rapovovú scénu nesledujem. Raz sa mi však stalo, že mi niekto pustil nejakého nováčika a skoro mi zhorel počítač. Ja cením tých, ktorí sú originálni a majú vlastný štýl. Na Slovensku sa Amerika bežne kopíruje v každom hudobnom štýle. Jeden nemenovaný spevák ukradol melódie od Bruna Marsa, ale vymákli sme ho. Ja som sa vždy bál, aby som nekopíroval nikoho a nič, hanbil by som sa sám pred sebou.
Netúžil si niekedy ty sám stať sa raperom, keďže k ním máš tak blízko?
Čo sa týka rapu, nemám na to byť raperom a neje*em sa do niečoho, na čo nemám. Občas si samozrejme zo srandy zarapujem, ale skladbu by som nedal. Sebareflexia. To isté by malo platiť aj pre ostatných, tí však to, že na to nemajú, nevidia. Hlavne milujem, keď niekto rapuje o ulici a býva doma s mamou. Každý deň ho čaká teplý obed na stole, ale tvári sa ako gangster.
Šušká sa o potenciálnom turné Backstreet Boys a Spice Girls v Európe. Myslíš, že by si mohol byť prípadne jeho súčasťou?
Nemám nič také v pláne, aj keď je pravda, že s Backstreet som stále v kontakte.
Ako prebiehala vaša spolupráca v minulosti? Akú rolu si na ich tour vtedy zohrával?
Produkoval som im song, ktorý sa volá Tell me a potom som im robil predkapelu na turné v Japonsku. Teraz riešime ďalšiu potenciálnu spoluprácu, kde by som im mal produkovať nejaké veci na nový album, keďže máme veľmi dobrý a nielen profesionálny vzťah.
Vráťme sa ešte k tvojim už existujúcim skladbám. Na ktorú z nich, ak nerátame Say Say Say, si najviac hrdý a prečo?
Nebo Peklo Raj. To vyšlo celkom fajn. Bola to predsa len riadna zapekačka. Všetko fungovalo ako dobrý sex.
A čo tie, na ktorých si sa podieľal produkčne?
Je ich fakt veľmi veľa, skúsim vymenovať aspoň časť. Príbeh (Rytmus&Tina), 8. Október, List otcovi, Daj mi ešte jednu šancu (Rytmus), Si sám (Tina), Nebo, peklo, raj (s Darinkou), Kto vie (Mária Čírová), Neviem sa nájsť (Nela Pocisková), Chýbaš (Anita Soul), Tvoja sloboda (Suvereno). A veľa ďalších.
Tvoj imidž si hádam každý spája s typickými šiltovkami. Kde ich nakupuješ a aké značky momentálne preferuješ?
Typické šiltovky si zamiesil. Tak, ja mám rád šiltovky, čiapky a rôzne kok*tiny na hlave už od malička. V USA v R&B a rape je to štandard a bez čiapky nie si cool. A odkedy sa mi na hlave začala formovať taká fajnová lukratívna plešinka, tak ich mám ešte radšej, haha. Nemám žiadnu značku, čo preferujem, ale momentálne si idem DOPE a THE MONEY TEAM. Mám problém, že mne sa páči iba čierna, čiže aj keď ich mám asi 15, vyzerá to tak, ako keby som mal len jednu. Chcem si v tomto roku tú šiltovku obrátiť. Ber to tak, som starý kár, čo sa hrá na tínedžera.
Máš aj osobného stylistu, alebo zvládaš všetko sám?
Dávam to všetko sám, ale má to jednu veľkú nevýhodu. Dokážem sa veľmi ľahko namotať na jedny okuliare alebo gate či mikinu a nosím to až kým sa to neznosí alebo ma to neprestane baviť. Toto robím už od malička. Ale zatiaľ si styling robím sám. Najlepšie sa mi nakupuje v LA. Lacnejšie jak v Bratislave a pritom sú tie veci oveľa kvalitnejšie. Ale chcelo by to určite niekoho, kto by mi vedel poradiť, čo a ako.
Nie je veľa hudobníkov so zameraním, ako je práve tvoje, máš teda nejaký hudobný vzor, ktorý ťa v tvojej tvorbe ovplyvňuje?
Dlhé roky som vyrastal na spevákovi, ktorý si píše aj vlastnú hudbu a volá sa Prince. Brutálny muzikant a spevák. Dnes má už 125 rokov. To bol môj vzor, ale teraz sa to už vytratilo. Idem si ešte producenta Maxa Martina alebo čajku Bonnie McKee. A, samozrejme, Timbaland. V tvorbe ma ale ovplyvňuje iba múza.
Aké sú tvoje plány, či už v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti?
Tento rok ešte vydávam dva celkom zaujímave single. Chystám tiež taký väčší album v budúcom roku a tiež turné. Mám asi 150 nevydaných veci, čiže je naozaj z čoho vyberať. Plus ešte jeden veľký svetový featuring, ale o tom neskôr. Vydávam slovenskú speváčku Ronie a tiež detský projekt, ako som už spomínal. Tvrdo pracujem, tak uvidíme, či sa zadarí. Nezáleží to len odo mňa, ale rolu zohráva viacero okolností, pričom nie všetky dokážem ovplyvniť. Tiež sa podieľam ako producent na jednom československom filme, a to je asi tak všetko.
Kde sa vidíš za takých 5 či 10 rokov?
Dúfam, že stále bude svetový mier a bude sa dať robiť hudba, lebo ako vidíme, ľuďom začína extrémne je*ať. Každopádne, dúfam, že dám nejaké koncerty mimo Slovenska.
Ešte prejdime na zopár klasických Refresher otázok. Sleduješ filmy? Čo dobré si v poslednej dobe videl?
Sledujem, ale pomenej. V USA chodím do kina oveľa viac, ako keď som doma. Mám rád oldschool filmy ako napríklad Goodfellas, Bondovky a podobne. Inak film, čo ma zaujal tento rok najviac, je určite Interstellar.
A seriály?
Seriály si vôbec nejdem, ale že žiadne. Radšej nejaký dokument o vesmíre alebo tlačovka strany Smer. A potom pozerám, ako sa nakladajú tučniaky.
Hmm, pán je gurmán. Mám na mysli tie tlačovky. Nájdeš si vo voľnom čase čas aj na čítanie?
Som zamestnaný ako otec na plnom úväzku, čiže milovanej dcérke čítam knižky každý deň. Tam sa mi očistí duša od vulgárnosti a negatívnej energie. Ja čítam pomenej, priznávam, ale chcem to čo najskôr zmeniť. Môj otec bol literárny vedec, čiže by som sa mal asi hanbiť. Som lenivý, čítam prvú stranu a už rozmýšľam, že čo budem večerať. Sústredenie nula bodov.
A čo gastronómia. Vieš variť?
Gastronómii sa venujem dosť pasívne. Ale tým, že nepijem a nefetujem, tak sa dosť zameriavam na jedlo, ako konzument. Minule som ale malej robil chlieb vo vajíčku, nech má zábavu, ale tam to u mňa končí. Ešte viem urobiť praženicu a zaliať čaj. Teda, varí hlavne priateľka. Žena v kuchyni je sexi, hlavne v nohavičkách. Podľa mňa by mal chlap zabezpečiť iné veci. Napríklad tie potraviny, z ktorých bude variť.
Máš aj nejaké obľúbené reštaurácie, či už u nás, alebo v zahraničí?
V Seredi majú top langoše na hlavnej. Myslím to vážne. Ja som veľmi nenáročný a viem sa najesť aj vo vývarovni v Sebechleboch, nemusí to byť stále len sushi v luxusnej reštike v Tokiu na vrchole mrakodrapu. Mne je to jedno. Ale naučil som sa, že často platí pravidlo, že sa naješ lepšie v útulnej menšej neznámej "domácej" prevádzke. V USA mám rád Cheescake Factory. V Budapešti zas Meza. Inak obľúbená je aj večierka, kde chodíme po štúdiu o tretej ráno na tresku s rožkami. Je to taký rituál, keď s kľúčom otváram v aute obal od salámy. Jediné, čo nedávam, je bageta z pumpy.
A čo šport? Venuješ sa niečomu aktívne, prípadne, čo si rád pozrieš v telke?
Niekedy som hrával aktívne futbal a tenis, ale teraz už vôbec nestíham. Mám ale trénera a dávam posilku a chcem začať s boxom. V telke sledujem NHL, ale iba play-offs. Nesledujem veľmi športové dianie.
Keď už sme pri tom športe, máš pocit, že nás za veľkou mlákou poznajú hlavne vďaka športovým úspechom alebo sa občas blysneme aj v hudbe?
Pravda je taká, že nás poznajú iba vďaka športu. Hlavne hokej, potom futbal a tenis. Hudobne nás nepoznajú vôbec. Sú rôzni operní speváci, ktorým sa darí, ale nepíše sa o nich. Ja som mal možnosť pracovať s hviezdami a zaznamenať nejaký posun, ale je to stále málo. Snažím sa našu krajinu promovať všade, kde sa len dá. V rozhovoroch, v médiách a podobne. Preraziť vo svete hudobne je ale diametrálne odlišné, ako v športe. Je to skoro nemožné.
Ďakujem za rozhovor. Na záver ešte priestor pre teba a na pár slov.
Nie je začo, aj ja ďakujem. Chcel by som sa prihovoriť všetkým tým, ktorí boli schopní toto dočítať. Nehejtujte, nedissujte a neohovárajte. Žite si svoj život a užívajte si ho naplno. Riešte len sami seba a bude sa vám dariť. T.
A za pozornosť ďakujeme aj vám. Dovidenia!
