Fyzicky náročná a vyčerpávajúca práca za veľkou mlákou je pre mladého Slováka zároveň veľkou skúsenosťou.
Aj dnes sme tu s ďalším pokračovaním série rozhovorov so Slovákmi, ktorí sa rozhodli hľadať šťastie a pôsobisko mimo našej republiky. Sme veľmi radi, že sa nám konečne podarilo nájsť človeka inšpiratívneho nielen pre svoju odvahu vycestovať za hranice. Ohromí vás určite aj jeho vytrvalosť vo fyzicky náročnom zamestnaní, ktoré v žiadnom prípade nie je prechádzkou ružovou záhradou. Filip Lazarčík pochádza z Nitry, má len 23 rokov a momentálne žije v Kanade, konkrétne v Edmontone, kde pracuje na pozemných vrtoch v náročných podmienkach. Ak sa teda chcete dozvedieť niečo viac o Filipovej náplni práce a živote v chladnej Kanade, určite si nenechajte ujsť rozhovor prepletený snímkami, ktoré by mali pomôcť dotvoriť si aspoň približný obraz.
Ako a kedy vôbec prišlo k rozhodnutiu odísť až za veľkú mláku?
Po ukončení strednej školy som sa rozhodol vyskúšať niečo nové, vypadnúť zo stereotypu. Dozvedel som sa o Kanade, teda konkrétne o možnosti získať pracovné víza na jeden rok, tak som si podal žiadosť, dostal som víza a vycestoval.
Vedel si, do čoho ideš?
Absolútne nie. Nemal som tu žiadny kontakt, ani nič. Povedal som si, že risk je zisk a myslím, že sa to celkom vyplatilo. Nebál som sa práve preto, lebo viem, že šikovný človek sa vo svete nestratí, aj keď začiatky boli nočné mory. Náhodne som natrafil na bývalého spolužiaka a vycestovali sme spolu, takže to bolo celkom fajn. Potom sme natrafili na terajšieho šéfa, ktorý pochádza zo Slovenska. Ten nám ponúkol prácu v jeho firme. Začali sme s umývaním áut a zametaním garáže. Postupom času som sa prepracoval k tomuto. Spravil som 3 rozličné vodičáky, rôzne skúšky a kurzy. Teraz mám asi 40 oilfield ticketov a patrím k top operátorom u nás vo firme. Keďže som vyučený čašník, toto prostredie mi bolo celkovo nové. Trvalo mi asi rok potenia krvi, kým som sa všetko naučil na 100%.
Veľa z nás asi ani netuší, čo môže byť náplňou tvojej práce. Vedel by si nám to aspoň v krátkosti opísať?
V skratke, robím na pozemných vrtoch na severe Alberty. Moja pozícia je: Well Site Vacuum Tanker Operator. Respektíve bývam priamo na vrte a pracujem na kamióne, s ktorým prevážam tekutiny, ktorými sa vŕta. Čistím s chalanmi nádrže, pumpy, bojler, proste veci, ktoré sú potrebné pre fungovanie vrtu, najmä pri cementovaní a presúvaní veži. Som aj šofér aj operátor. Takže od nahadzovania reťazí až po špinavú prácu s "olejom".
Aký typ bývania si zvolil?
Spoznali sme tu jedného Slováka, ktorý nám zo začiatku pomohol s bývaním. Boli sme radi, že máme strechu nad hlavou. Neskôr sme žili u jeho matky v basemente. Po večeroch sme jej pomáhali s prerábkou domu, tak sme nemuseli platiť nájom, čo bolo super. Po roku môj kamarát musel odísť kvôli vízam. Momentálne bývam v dome v peknej štvrti.
Prijal by si teraz zaujímavú ponuku na prácu, ktorá nie je zameraná fyzicky, ale napríklad niečo v kancelárii?
Nie som veľmi kancelársky typ. Viem ale, že nechcem pracovať manuálne celý život, zvlášť nie na vrte, kde si to odnesie aj zdravie. Takže prečo nie? Môj plán je makať tak do 30tky a potom mať vlastný biznis.
A čo jazyk, mal si problém naučiť sa ho?
Haha, jazyk som vedel, teda dorozumieť sa. Keď som mal 18, strávil som pol roka v Škótsku. Ale zo začiatku som mal problémy rozumieť im a aj oni mne. Keďže v oilfield pracuje minimum cudzincov, ľudia tu nie sú zvyknutí na cudzí akcent. V Alberte robia ľudia z celej Kanady, takže je to tu pestré. Rôzne akcenty, slangy, príslovia a hlavne na vrte cez vysielačku je to ťažšie. V ušiach máme niečo ako štuple proti hluku. Tam majú problém rozumieť si Kanaďania sami medzi sebou kvôli hluku. Po pol roku je už pohoda. Človek sa naučí a zvykne si.
Určite máš aj veľa vtipných príhod z pracoviska. Podeľ sa s nami o nejakú.
Práveže skôr naopak. Je to tu ťažké, fyzicky aj psychicky, takže veľa času na zábavu nezostáva. Ale pamätám si, keď mi kolega nasypal cereálie na strechu a vrany mi ju skoro rozobrali, myslel som, že ho zabijem. Poprípade sa sem tam niekto na jar prepadne do mláky po pás, to vždy plačem.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Vo väčšine prípadov si vstanem kedy chcem. Viem si to prispôsobiť podľa toho, čo si nadrobím alebo podobne. Nedá sa to ani veľmi opísať, pretože som k dispozícií 24/7 a každý deň vyzerá inak. Nikdy neviem, kedy ma môj supervisor pošle na pomoc niekomu inému. Viac menej pracujem On Call štýlom, čo znamená, že som v traileri, kde bývam a vždy mi prídu zaklopať so slovami, že potrebujeme to a to, a tak. Je to veľmi na nervy. Napríklad, robím celý deň, pustím si film o 9 večer a prídu, že mám isť robiť. Idem, vrátim sa o dve hodiny, dopozerám film a zobudia ma o 1:30 ráno opäť s tým, že ma potrebujú. Nakoniec idem spať o 4. Jednu zimu tu bolo obdobie, keď môj truck bežal asi cez 2 týždne vkuse. Zažil som aj -57 stupňov. To má človek problém zájsť do obchodu a nie pracovať vonku, niekedy aj 20, 30, 40 hodín nonstop. Diaľnica sa zmení na horora, lebo je na nej toľko ľadu a snehu, že nevidím kde je krajnica. Každú zimu tu zomrie na ceste veľký počet ľudí. Ja sám som sa tu skoro prizabil asi stokrát. Aj preto uvažujem o návrate do Európy.
Vedel by si porovnať výdaje na život tam a na Slovensku? Môžeš byť aj konkrétny.
Výdaje sú dosť vysoké a nie je to tu také ružové, ako si väčšina myslí. Priemerný plat je 2500-3000 CAD na mesiac. A toto je pritom najlepšia provincia na život, čo sa týka zárobku a nízkej DPH. Bavíme sa o Alberte. Napríklad v Britskej Kolumbii je DPH 13 % tu 5 či 6 %. Ja osobne platím 34 % dane z mojej výplaty, plus keď si zamením úspory na euro, tak je to až do plaču. Nájom a ceny nehnuteľnosti sú vysoké, vzdialenosti veľké. Edmonton má z juhu na sever zhruba 60km. Bez auta sa tu ani nepohnete. Benzín stojí asi 1 dolár, no má 87 oktánov. Potraviny sú pri 4 člennej rodine asi 800+ na mesiac, podľa kvality. Vysoké školy sú extrémne drahé. Zdravotníctvo stojí taktiež veľké peniaze. No stále je tu veľa možností ako slušne zarobiť.
Nájdeš si popri práci čas aj na cestovanie?
Áno, väčšinou pracujem 20 dní v rade a potom mám 10 dní voľno, takže sem tam sa vybehnem niekde odreagovať.
V čom by sme si mali brať podľa teba od Kanaďanov príklad?
Európa je oveľa vyspelejšia ako celá Kanada vo väčšine prípadov. Príklad? Asi ako hrať hokej.
A naopak, čo slovenské ti najviac chýba?
Rodina.
Ktoré miesta si navštívil a kde sa ti páčilo najviac?
Každé miesto má svoje čaro. Rád chodím do USA. San Francisco, LA, Vegas, tie národné parky na západe sú krásne. Z Kanady som navštívil iba Calgary, Toronto a Banff. Inak Mexiko, Cuba a najbližšie sa chystám naprieč Strednou Amerikou.
Pri prezeraní si tvojho instagramu sa nedalo nevšimnúť tvoje vypracované telo. Venuješ sa aktívne aj cvičeniu? Ako snažím sa aspoň udržať vo forme, ale moc tu tomu nedávam. Kvôli práci telo dosť trpí za nepravidelnú stravu a spánok.
Plánuješ sa v budúcnosti vrátiť na Slovensko?
Áno, neviem si tu predstaviť zostať celý život a dúfam, že tento rok už pôjdem domov. V Európe je tiež veľa možností a uvedomil som si, že rodina a zdravie sú mi prednejšie.
Filipovi sa chcem ešte na záver poďakovať za to, že si na nás našiel čas. Opäť platí, že ak by ste sa chceli opýtať niečo, čo sme vynechali, pokojne môžete otázku položiť priamo v komentároch a my vám odpoveď čo najskôr dopravíme. V prípade, že by ste sa chceli v jednom z ďalších pokračovaní objaviť vy alebo poznáte niekoho vhodného, neváhajte nám napísať na [email protected]. Teraz je už čas rozlúčiť sa. Dovidenia!
