Úprimná tvorba talentovaného Richarda, ktorá má dušu a dokáže prehovoriť

Po dlhšej odmlke sme si dnes pre vás opäť pripravili rozhovor s človekom, ktorý zaujme nielen svojou fascinujúcou tvorbou, ale aj odpoveďami na naše otázky. Vďaka Richardovi sa budeme mať možnosť pozrieť na umenie z tej hlbšej stránky. Tá nám poskytne úplne iný pohľad na jeho obrazy a aj na umenie samotné. Verím, že mnohým autorom Richardove myšlienky pomôžu pri rozvíjaní samých seba. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo si pre nás dvadsaťročný rodák z východu a budúci študent Vysokej školy výtvarných umení prichystal.

Kedy a akou cestou si sa dostal k umeniu?

­ Moja cesta bola myslím si veľmi úprimná. Kreslil som skôr, ako som sa zaujímal o hračky. A dodnes mám na to pamiatku v kuchárskom zápisníku mojej mamy. Boli to predovšetkým dopravné prostriedky. Umenie mi bolo vždy spoločníkom. Boli to veľmi pekné časy, tie už sú však preč.

Zohráva podľa teba v umení podstatnú rolu talent?

­ Talent je to, čo človeku umožňuje vstúpiť do podstaty seba samého. A nezáleží na druhu umenia, ktorým sa človek uberá. Ale tam jeho moc končí. Ďalej sme to už iba my sami a naša vôľa a ochota trápiť sa. Naše sny a túžby, pre ktoré sme ochotní obetovať samých seba. Pretože za to, čo chceme zo všetkého najviac, musíme platiť zvyčajne najvyššiu daň.

Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?

Jedným slovom – život. Nie je nič väčšie. Umenie je niečo krásne, niečo smutné, niečo tragické a niečo neobyčajné a život je s ním za jedno. Bez života by nič nebolo. Sledujem život a ľudí. Sledujem životy, osudy, city a aj to, ako sa správame vo chvíľach, kedy najviac vyžadujú našu ľudskosť a silu. To je moja inšpirácia.

Potrebuje podľa teba umelec ku svojej práci aj kvalitné vzdelanie v tomto obore? ­

Môj názor je, že potrebuje skúsenosti a vedomosti. A oboje sa dá získať prostredníctvom školy, no v žiadnom prípade to nie je jediná možnosť. Škola dá človeku mnohé, ale iba skrz vlastnú potrebu hľadať a spoznávať sme schopní chápať život viac a viac a tým aj umenie.

Vedel by si nám popísať, ako vznikajú tvoje diela a približne koľko času ťa stoja?

­ Moje obrazy sú odtlačkom môjho života. Snažím sa byť viac človek, ako umelec. A byť hlavne ľudský umelec. Namaľovať môžem iba to, čo viem vnútorne prežiť a som schopný tomu dať dušu. Iba ten obraz je pre mňa hotový, ktorý prehovára a pritom je nemý. A to môže byť aj ročný proces. Maľujem vždy toľko, koľko si to obraz vyžaduje. Niekedy chvíľu, inokedy mesiace. Ani človek nerastie niekoľko dní.

Akú métu by si chcel vo svojej práci dosiahnuť?

­ To je mimoriadne ťažká otázka. A u každého je odpoveď iná. Niektorí chcú byť skrz svoju tvorbu slávni, bohatí a obľúbení. Iní chcú, aby sa na nich nezabudlo. Pre mňa by bolo zadosťučinením, ak by za mnou raz prišila ľudská bytosť, ktorá by mi povedala, že jej moje plátna odhalili samého seba, alebo jej iným spôsobom pomohli. Byť úprimný k sebe znamená byť úprimný voči životu.

Máš aj nejaké idoly? ­

Samozrejme, áno. V každej oblasti umenia a druhu života. Moje prvé idoly v umení mi pomáhali učiť sa, keď som sa snažil maľovať ako oni. A terajšie ma nabádajú k opaku.

S akými reakciami sa stretávaš, keď niekomu ukazuješ svoju tvorbu?

­ Umenie je asi najviac subjektívna vec na svete. Každý človek je schopný otvoriť sa čomusi inému. Potom už záleží len na rešpekte, úcte a schopnosti nájsť pekné aj tam, kde to môže byť na prvý pohľad ťažké. Viete, aj smutný obraz môže byť nádherný a aj obraz plný najkrajších farieb sa nám zase páčiť nemusí. Pri mojich obrazoch sú ľudia niekedy ticho, inokedy sa pýtajú. A niekedy sa len úprimne dívajú. Ale sú aj ľudia, ktorým sa napríklad nepáčia, pretože majú radi inú formu a prevedenie maľby.

Má podľa teba slovenský umelec šancu uživiť sa svojou tvorbou?

­Tá možnosť tu je vždy, ale málo ľudí si ju volí, pretože je ťažká a často umelca mení. Sú ľudia, ktorí maľujú, aby sa uživili a sú ľudia, ktorí žijú, aby maľovali. Mne osobne nejde o maľovanie, aby som predával, ale aby som naplnil svoj život a aby som takto mohol komunikovať s ľuďmi. Peniaze si asi raz budem zháňať inak. Umenie je o celoživotnom obetovaní sa.

Čo robíš, keď práve netvoríš? ­

V podstate tvorím nonstop. Nemyslím tým, že maľujem bez prestávky. Ale vždy nad čímsi uvažujem. Čítam, počúvam a hľadám. Ale na druhej strane je tu môj život. A teda sa snažím žiť. Byť s tými, ktorých mám rád a tam, kde sa cítim dobre. A hľadať v nich to čo má pre mňa hodnotu. Vždy chcem byť najprv človek a až potom umelec.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

­ Každý človek túži po šťastí. Túžime po ňom a často sa tak veľmi ženieme za šťastím, až sa voči nemu staneme slepí. A aj keď nám leží pri nohách, nevidíme ho. Jediný človek s ktorým budeme mať celý život problémy, sme my sami. Ale myslím si, že som sám voči sebe úprimný, ak poviem – byť šťastný.

Aký je podľa teba cieľ umenia?

­ Všetko na svete sa podľa mňa dá namaľovať. Doslova a aj metaforicky. Je len jedna otázka – prečo to namaľovať? Kto si odpovie na túto otázku, odpovie aj na tú tvoju. Ale myslím si, že najvyšším cieľom je spájať ľudí.

Má podľa teba ešte umenie schopnosť ľudí zasiahnuť a priniesť im šťastie, radosť alebo dokonca meniť ich k lepšiemu?

Umelec netvori len pre akademickú menšinu alebo milovníkov umenia. Tvorí pre ľudské bytosti. A ich pocit z umenia je to hlavné a dôležité, čo je naozaj úprimné. To ale neznamená, že hneď máme maľovať to, čo ľudia vidieť chcú, ale maľovať to, čo ľudia vidieť potrebujú. Dokáže ich ovplyvniť a dokáže ich aj posúvať v ich cítení v pred. Len musíme byť odvážni a musíme chcieť.

Čo je pre teba najdôležitejšia vec ako pre začínajúceho umelca? ­

Sloboda a nezávislosť. Snívam o slobode a je to môj ideál. Stratiť ju znamená stratiť svoj skutočný život. Chráňme si ju.

Aký je podľa teba najlepší spôsob porozumieť umeniu? ­

V umení je jedno, akým jazykom hovoríme alebo akej farby je naša pleť, či pred obrazom stojí chudobný alebo bohatý. Umenie je tu a rozumieme mu len do tej miery, do akej sme schopní otvoriť mu svoje vnútro. Kto chce rozumieť umeniu, musí byť úprimný k sebe samému.

Dnes sa umelci často snažia šokovať. Snažíš sa o to aj ty?

­ Podľa môjho názoru nie je silou umenia len šokovať. Silou skutočného umenia je poznať život a hľadieť mu do očí.

Mal si niekedy ako umelec krízu, v ktorej si spochybňoval napríklad sám seba?

­ Mal, tak ako mnohí. Cítil som beznádej a nič mi nedávalo zmysel. V mojom prípade vďaka nej vznikli zatiaľ moje najlepšie práce. Aj keď som sa nachádzal na pomyselnom dne. Hovorí sa, že to najlepšie z nás je vykúpené často veľkým trápením.