David Mihalovič (Majytel) je 18-ročný kreatívec z Topoľčian, ktorý sa pohybuje na pomedzí módy, stylingu a vizuálnej tvorby. Svoju estetiku stavia aj na secondhand kultúre.
Majytel, vlastným menom David Mihalovič, je mladý kreatívec pochádzajúci z Topoľčian, ktorý sa už v 18 rokoch profiluje ako výrazná osobnosť v oblasti módy a vizuálnej tvorby. Jeho práca sa pohybuje na pomedzí stylingu, videoprodukcie a organizácie kreatívnych projektov, pričom dôraz kladie najmä na oblečenie ako prostriedok sebavyjadrenia.
K móde sa dostal postupne – prvé skúsenosti získal už na konci základnej školy, kde začal s predajom oblečenia. Postupom času ho však viac než samotný predaj začala priťahovať kreatívna stránka fashion industry, predovšetkým styling.
Výrazný vplyv na jeho smerovanie mala hudba, najmä rap, ktorý ho sprevádzal od detstva. Vďaka staršiemu bratovi sa dostal k tvorbe Hugo Toxxxa a postupne ho zaujal aj vizuálny štýl Haha Crew. Hoci mu spočiatku úplne nerozumel, neskôr si uvedomil, že práve ich jedinečnosť a autentický prejav sú tým, čo chce preniesť aj do vlastnej tvorby – no vlastným spôsobom a vlastným jazykom.
Práve prepojenie hudby, módy a osobnej kreativity ho postupne priviedlo k formovaniu vlastného, jedinečného štýlu.
Ako by si opísal svoj vlastný štýl?
Nemám jeden konkrétny štýl, skôr ho skladám z toho, čo žijem a vidím okolo seba. Keď napríklad vidím strom alebo kvety, viem si z toho predstaviť outfit a poskladať ho zo skrine tak, aby mi ho pripomínal. Môj štýl tak vzniká z momentov a vecí okolo mňa.
Bol konkrétny moment, kedy si si povedal, že sa ideš venovať oblečeniu?
Začalo to spontánne – kúpil som mystery box oblečenia a chcel na tom zarobiť. Zistil som, že to nie je jednoduché. Kamarát s tým rýchlo skončil, ale mňa to drží dodnes. Začal som chodiť do sekáčov a viac sa tomu venovať.
Hovoril som si, že by som raz chcel mať tisíce hodnotení na Vintede a robiť to vo väčšom. Neskôr som sa viac zameral na styling než len predaj, obliekal som kamarátov na eventy. Najviac ma v tom utvrdil tento rok, keď ma oslovil Slovak Fashion Council – vtedy som si povedal, že to dáva zmysel a že to ľudí baví, nie je to len hobby.
A čo bolo na začiatku najťažšie?
Najťažšia bola psychická stránka. Keď som si dal napríklad sukňu a išiel tak do mesta, ľudia sa pozerali, lebo to nebolo bežné. Vtedy som prišiel aj o niektorých kamarátov, ktorí to nepochopili.
Dnes som už inde a vidím, že to oceňujú aj ľudia v brandži, takže si spätne uvedomujem, že to nebolo „hlúpe“. Stále je to občas o tom ísť von a neriešiť pohľady či poznámky. V Prahe je to už slobodnejšie, v Bratislave sa to zlepšuje, ale občas reakcie prídu – dnes ma to už veľmi neovplyvňuje. Pre mňa je dôležité byť sám sebou, lebo to dá viac než prispôsobovanie sa okoliu.
Prečo je pre teba secondhand móda taká dôležitá, že sa od nej odrážaš aj pri stylingu?
Do sekáčov chodím od malička. Vždy sa tam dá nájsť niečo, čo v bežnom obchode nenájdeš – ani v streetwear značkách, ani v lokálnych brandoch. Sú tam kúsky z celého sveta.
Ľudia sa ma často pýtajú, ako je možné, že niečo nájdem, ale ja tam chodím aj päťkrát do týždňa už asi štyri roky.
Dôležitá je pre mňa aj ekológia – fashion industry extrémne zaťažuje planétu, výroba jedného kúsku spotrebuje obrovské množstvo vody. Keď si človek pozrie dokumenty o fast fashion, často ho to úplne zmení.
Keď si s tým začal, bolo to z ekologického presvedčenia, alebo skôr preto, že ťa bavilo hľadať unikátne kúsky?Skôr ma to od začiatku bavilo – chodiť do sekáčov, obliecť sa lepšie za menej peňazí a vytvárať niečo originálne. Mal som asi 15 rokov a neriešil som to hlbšie. Teraz, keď som starší, to vnímam aj ekologicky a udržateľná móda je pre mňa dôležitá. Ale stále je to hlavne o tom, že radšej dám 50 € v sekáči a mám originálny outfit, než ísť do fast fashion a kúpiť si niečo bežné za viac peňazí.
Máš nejaký obľúbený sekáč?Nemám jeden konkrétny. Chodím do rôznych, väčšinou úplne bežných. Mám ale rád malé „random“ sekáče v mestách, kde je len teta alebo ujo a nie je to žiadny reťazec – tam sa často nájdu najväčšie bomby.
Vždy si poviem, že tam budem chvíľu, a nakoniec tam strávim oveľa viac času, lebo verím, že niečo nájdem.
Vnímaš secondhand módu ako trend, alebo skôr ako presvedčenie?
Je to teraz určite viac trend, hlavne s tým, ako vznikajú kurátorované sekáče a značky. Ale je v poriadku, že sa to týmto smerom posúva – aj keď je to trend, má to pozitívny dopad na planétu. Ľudia menej kupujú fast fashion a viac sa zaujímajú o secondhand.
Teraz robíš skôr kapsule ako veľké dropy, ako ti to napadlo?
Už ma nebavilo len predávať oblečenie odfotené na zemi. Chcel som tomu dať myšlienku. Preto nejde len o predaj – viac ma zaujíma kreativita než peniaze, tie sú mi skôr jedno. Robím kapsule s hlbšou ideou, videom, lookbookom a fotkami. Je to viac práce, ale posúva ma to kreatívne.
Ako si vyberáš miesta na fotenia, točenia ale aj modelov?
Vždy podľa konceptu. Mal som zatiaľ dve kapsule – Movement a Fur Season. Pri Movement som išiel do športovejšieho štýlu a keďže som z Topoľčian a pri Kamenolome, prišlo mi to ako ideálne miesto pre tú energiu.
Modelov beriem často z okolia – kamarátov alebo blízkych. Pri Fur Season bola modelkou aj moja babka, mala z toho veľkú radosť. A keď mám okolo seba kreatívnych ľudí, prečo ich nevyužiť.
Keď hľadáš veci do kapsúl v sekáči, máš vopred nejakú víziu?
Vôbec nie. Nikdy presne neviem, čo idem hľadať, ani neviem úplne definovať svoj štýl. Idem do sekáča, pozerám a čo mi padne do oka, to zoberiem. Mám asi 600 kusov oblečenia a z toho potom skladám outfity a kapsule. Nakupujem hlavne to, čo sa mi páči. A teraz už viac riešim aj materiály, takže si dávam väčší pozor, čo si oblečiem.
Tých 600 vecí máš v šatníku?
Nie, tie mám v sekáči.
A nosíš aj veci, ktoré predávaš?
Občas. Niekedy sa mi stane, že niečo predávam a časom zistím, že je to super kus, tak si ho nechám.
Keď je niečo už súčasť kapsule, tak to nenosím. Ale často sa mi stane aj to, že vec, ktorú som chcel pôvodne predať, si nakoniec nechám. Napríklad bunda zo sekáča, ktorá mi visela doma asi rok – raz som si ju obliekol a zostala v šatníku.
A máš iba online sekáč?
Už klasicky veľmi nepredávam. Teraz robím skôr tie kapsule, ľudia mi väčšinou píšu cez Instagram a dohodneme sa priamo tam.
Mám aj svoj showroom. Nie je verejne otvorený, ale dá sa prísť – stačí napísať na Instagram Vkus a dohodnúť sa. Mám to ako priestor, kde mám veci usporiadané, aby som z nich vedel lepšie skladať outfity.
Čo robí pre teba kúsok výnimočný?
Veľmi mi záleží na detailoch – netypické vrecká, švy alebo celkové spracovanie. Rád mám aj strih a farbu, ale najviac ma bavia práve malé detaily.
Často si všímam veci, ktoré iní prehliadnu – napríklad vnútorné vrecko na bunde, ktoré zvonku ani nevidno. Pre mňa je to práve to, čo robí kúsok výnimočným.
Ako vnímaš módu na Slovensku celkovo?
Poznám ľudí, čo sa obliekajú dobre, ale nie je to úplne môj štýl. Môj vnímam experimentálnejšie. Viac sledujem zahraničnú scénu než slovenskú. Ale máme tu šikovných dizajnérov a stylistov, takže to určite nie je zlé. Je tu veľa talentu, len majú iný prístup ako ja.
A čo ti na slovenskej módnej scéne chýba?
Chýbajú mi tu runway veci, ktoré nie sú len klasický catwalk, ale viac prepojené s pohybom. Ja mám rád tanec, je to pre mňa skoro rovnako silné ako móda.
Bol som na evente, ktorý robil Slovak Fashion Council a úplne ma to dostalo – nebolo to len o chodení po móle, ale o emócii, pohybe a umení. Presne toto mi tu chýba. Chcem robiť vlastné eventy, kde sa móda neukazuje len tradične, ale má aj umelecký presah. Aj keď jeden event už mám za sebou, no bol iný ako to, o čom teraz hovorím.
Ako si sa dostal k projektu so Slovak Fashion Council?
Sami ma oslovili. Ževraj sa o mne už dlhšie bavili, a všimli si ma, keď som bol na ich akcii v ŽiTo v SÝPKE, kam som sa proste obliekol ako Majytel a dal som si na tom záležať. Nakoniec ma oslovili, aby som urobil styling pre desiatich umelcov. Robil som to všetko iba zo svojich vecí, bola to pre mňa mega veľká výzva, ale som za to rád.
A čo ti táto skúsenosť dala?
Hlavne dobré kontakty a otvorila mi dvierka do profesionálneho fashion sveta. Dovtedy som to robil skôr sám pre seba alebo pre kamarátov, ale toto už bola veľká akcia – v rámci projektu v Trenčíne, ktorý je teraz Európske hlavné mesto kultúry.
Bola to pre mňa veľká česť robiť styling pod Slovak Fashion Council. Dalo mi to pocit, že som spravil reálny krok vpred.
Je styling niečo, čím by si sa chcel aj živiť?
Áno, určite. Ale je to náročné, hlavne keď to chceš robiť umeleckejšie – tam väčšinou nie sú také financie ako v komerčnom stylingu.
Komerčný styling je jednoduchší, ale menej tam máš priestor na vlastnú víziu. Je to viac uzavreté a menej experimentálne.
Vieš si predstaviť mať aj vlastnú značku?
Viem, ale teraz sa do toho nechcem tlačiť. Začal som aj šiť, ale nechcem ísť cestou rýchlej kolekcie len kvôli zárobku.
Raz by som vlastnú značku chcel, prípadne robiť kreatívneho direktora pre brand, ale to je ešte dlhá cesta. Momentálne mám viac skúseností so stylingom, takže sa tomu chcem venovať a v tom rásť. Ale šitie ma prekvapilo – baví ma viac, než som čakal, ale beriem ho zatiaľ skôr ako hobby.
Máš niekoho zo Slovenska, koho by si chcel obliecť?
Asi nemám vysnívaného človeka, ale najbližšie mám k WENovi. Počúvam jeho hudbu, je mi blízky aj jeho štýl. Už sa aj rysovalo, že by som ho mohol obliecť, takže to je asi najbližší cieľ. Rád by som niečo urobil aj pre WLVS napríklad na ich festival, uvidíme.
Čo ťa ešte inšpiruje okrem hudby a napríklad chalanov z WLVS?
Skôr život, ktorý žijem – túry, čas s kamarátmi, tréningy alebo aj to, keď si sám zatancujem.
Nefunguje to tak, že by som sledoval Pinterest alebo jedného umelca a podľa toho skladal outfity. Samozrejme, sledujem veľa vecí z módy, ale skôr sa mi to ukladá podvedome. Nevychádza to z kopírovania, ale z toho, čo reálne žijem.
Robíš aj také krátke filmy, alebo ako by si to nazval?
Neviem presne, ako to nazvať. Videá vznikajú s kamarátom Martinom Želiskom, ktorý to točí aj strihá, farebne upravuje a dáva tomu myšlienku. Je to skôr spoločný projekt. Ja som v nich robil styling. V tom najnovšom sme chceli podporiť ľudskú kreativitu.
Podľa mňa je umenie všade. Minule mi došlo, že aj bežné veci ako šoférovanie autobusu je umenie.
A máš aj TikTok a YouTube, ak sa nemýlim.
Na YouTube som kedysi robil vlogy, volalo sa to „ONE DAY WITH MAJYTEL“ ale už to nerobím. TikTok tiež len veľmi zriedka. Skôr som od toho upustil a nerobím to na silu.
Mal si potrebu vypnúť od internetu?
Áno, mal som aj detox – vymazal som sociálne siete. A bolo to pre mňa dosť dobré. Teraz ich mám, ale snažím sa na nich nebyť a viac sa sústrediť na prácu.
A ako si oddýchneš, keď stále pracuješ?Pri hudbe a tanci. Alebo keď čítam magazín, idem s kamarátmi na kávu. A niekedy si oddýchnem aj pri práci – napríklad keď skladám už nafotené veci, je to pre mňa skôr relax než stres.
