Úsvit planéty opíc dorazil do kín a my sme ho museli vidieť. Perfektné digitálne triky, geniálna práca Andyho Serkisa a jeho mo-cap kolegov ako Caesara a spol. a kopa ďalšieho funguje na plátne lepšie ako naposledy.
Sequely zväčša nikdy neprekonajú predošlé diely. No spomeniete si v priebehu 10 sekúnd na film xy 2, ktorý bol lepší, ako jednotka (ok, možno Dark Knight)? Ak ste už boli na Dawn of the Planet of the Apes/Úsvit planéty opíc (odteraz len DotPotA), s určitosťou môžete povedať, že pravdepodobne o jednom kandidátovi viete a dajú vám za pravdu aj kritici. Kto by pred tromi rokmi rátal s reštartom/prequelom Planéty opíc? Vskutku jedinečný a na svoju dobu (1968) asi aj revolučný film (hlavne čo sa masiek týka) dostal zaslúžené pozitívne hodnotenia. Doba sa ale posunula a my sme dostali Jamesa Franca v úlohe oddaného pracovníka v laboratóriu a taktiež milujúceho „otca“ mladej opičky menom Caesar. Ten sa narodil opici, na ktorej sa testovali lieky pre liečbu Alzheimera a ako už všetci vieme, z mláďaťa Caesera to urobilo nesmierne inteligentého primáta. Caesar logicky myslel, cítil a dokonca sa naučil aj hovoriť. Nanešťastie došlo aj k uvoľneniu vírusu, ktorý zabil drvivú väčšinu planéty. A tam DotPotA začína. Caesar velí svojej obrovskej rodine s nadšením a láskou. Vyučuje deti (opice budem prirovnávať k ľuďom), buduje rodinu a budúcnosť pre svojich blízkych, avšak zapletú sa do toho nie príliš mierumilovní ľudia. To, čo nasleduje, už viete z trailerov.
Film buduje na princípe, ktorý sa nikdy nedá podceniť a málokedy skúseným režisérom a scenáristami aj zle natočiť. Princípe túžby po prežití a poznania nového. Ľudia sú na pokraji zániku, opice budujú svoju budúcnosť a z ničoho nič musia spolu spolupracovať alebo bojovať. Nie je to ale také jednoduché. Niektoré primáty si pamätajú bolesť, ktorú im ľudia spôsobili a rozhodne nie sú k ľuďom také otvorené, dôveryhodné a milé, ako tie ostatné. Rovnako sú na tom ľudia. Ústredná dvojica Jason Clarke a Keri Russell sa síce snaží o mier medzi týmito dvoma druhmi, ktoré ovládli planétu, avšak vždy je tu niekto a niečo, čo je proti. Strach z nepoznaného je veľký a aj keď sympatizujete s opicami (film je primárne o nich), chápete morálne hodnoty ľudí, ich spôsob žitia aj ich činy. Je vám ľúto mŕtvej opice, avšak Gary Oldman to vystihol. Ide „iba“ o saving the human race, čiže zachraňovania ľudskej rasy.
Excelujú výkony mo-cap hercov, na čele s Andym Serkisom. Pokojne toho chlapa považujte za skutočného génia a dajte mu Oscara, Leo pokojne počká ďalší rok. Za väčšinou opíc totižto stoja skutoční herci, ktorých snímajú špeciálne obleky a neskôr sa z nich stanú opice až v postprodukcii, v počítačoch. Serkis takto stvárnil už viaceré neľudské bytosti ako Glum (Smígl z Pána Prsteňov), King Kong a nakoniec Caeser. Caeser je dokonalý. Vizuál všetkých opíc prekonáva vaše očakávania a nebude vám vadiť ani 3D. Úžasné farby, kulisy či zelené plátna majú za následok, že tu máme jeden z najlepších filmov roka. DotPotA vás dojme, jednoducho chytí za srdce a hneď na to dokáže, že sa vie schopne prebojovať aj na poli akčných celovečerákov. Háždzu sa oštepy, strieľa sa z M4 (snáď to boli ony), hádžu sa kamene, no stále mi chýbalo viac „opičích fightov“. Autori sa ale snažili zobrať film z autentickejšieho hľadiska (áno, viem, že hovoríme o sci-fi filme). Opice schopné učiť sa jednoducho prídu na to, ako sa používa zbraň a rozhodne sa nebudú báť ju použiť. Sú agresívne, ale vedia byť aj láskavé. Sú vám nesmierne sympatické, za čo môže perfektný scenár (u ľudí to zas také hviezdne nebolo, to vôbec), skvelé dialógy opíc a pocit radosti, čo Caesar a spol. vytvorili. Charaktery opíc sa vyvíjajú oveľa viac, než tie ľudské a logicky ste na ne aj oveľa viac zvedaví. Ľudia tu chvalabohu prim nehrajú a úprimne, ani by na to nemali. Opice jednoducho vládnu svetu a vládnu aj na plátne, kde dokazujú, že technológia súčasnosti dokáže vytvoriť aj geniálny film a zas tak ten filmový priemysel neničí.
Užijete si rozhovory, užijete si akciu aj súboje, zamilujete sa do Caesera a jeho priateľov a oku ulahodí dokonalá práca ľudí za počítačmi (v jednom momente som sa rozplýval nad chlpmi opice viac, než na dokonalom ženskom zadku). No najviac film ocení divák, ktorý vie, ako sa natáčal. Koľko práce a študovania správania a pohybu opíc dalo motion capture hercom a akú úlohu mal režisér Matt Reeves, ktorý prebral žezlo po Rupertovi Wyattovi. Franca nahradil Jason Clarke a je škoda, že Gary Oldman nedostal viac priestoru. Zlepšením prešlo všetko až na ľudské postavy, čo vás ale netrápi. Zhrnuté a podčiarknuté: Dostali sme lepší akčný, dramatický aj vizuálne-spracovaný film, než bolo Zrodenie planéty opíc. Možno by prospela o čosi kratšia stopáž. Určite by som neodstránil ani jediný moment s opicami, pri ktorých aj taká banálna činnosť ako učenie v škole, dialóg, či priateľský úsmev a potľapkanie po pleci vyzerá úžasne. Úsvit planéty opíc vás uchváti minimalistickými scénami, dialógmi, ale aj skvelo koordinovanou akciou. 8.5/10
Pre viac filmových noviniek zo sveta filmov mierte na náš Filmkult.
