Film Sinners mal veľmi pozitívne recenzie a po tom, čo sme ho videli, to úplne chápeme. Po dlhšej dobe je to skvelý, originálny, veľký film.
Keď skončilo premietanie skvelej snímky Sinners/Hriešnici, niekto pred nami poznamenal, že to bolo ako Twilight na steroidoch. Ak by som v tom momente pregúľal očami ešte trochu viac, asi by mi vypadli. Jediné, čo má Sinners spoločné s Twilightom, je fakt, že sa vo filme nachádzajú upíri. Sú však úplne iní než tí v Twilighte.
Režisér a scenárista Ryan Coogler (Black Panther, Creed) povedal, že chce natočiť svoj „vlastný“ film, do ktorého vloží celého seba. Výsledkom je originálny a kreatívny počin, ktorý nevšedne pracuje s témami, ako sú upíri, segregácia a rasizmus v Amerike 20. storočia či černošská identita. Sinners je „černošský“ film natočený černochmi pre... úplne každého diváka. Je štýlový, prekvapivo plný hudby a nádherného dobového zasadenia.
Zaujímavý dej ťa pohltí
Príbeh sa odohráva v Mississippi v 30. rokoch 20. storočia, keď naplno platia rasistické a segregačné zákony Jima Crowa. Mississippi malo jeden z najväčších počtov lynčovania Afroameričanov v celom USA a odzrkadľuje sa to aj na deji. Postavy otvorene hovoria o lynčovaní svojich kamarátov a o aktivitách Ku Klux Klanu, ale režisér a scenárista Ryan Coogler sa nesnaží vystavať ich identitu len na ich utrpení.
Sinners je konečne autorský film, ktorý vedome pracuje s utrpením černochov v USA, ale nezobrazuje ich príbehy, osobnosti a životy len skrz to. Dáva si načas, aby dôkladne vykreslil ich postavy a unikátne charakteristické črty. Ich osobnosti skvelo znázorňuje od prvých minút a trvá dobrú polovicu filmu, než príde zlom v deji spojený s upírmi. Prekvapilo nás, že film bol vlastne kvalitnejší v prvej polovici, keď sa neodohráva takmer žiadna akcia či napätie.
Prvá polovica je oslavou černošského umenia, talentu, zvykov a kultúry v hravej, štýlovej a sexy podobe. Zásluhu na tom majú aj herci. Tým najlepším je bezpochyby Michael B. Jordan, ktorý tu má dvojrolu. Hrá dvojičky Smokea a Stacka, ktorí sa po siedmich rokoch v Chicagu vracajú do Mississippi. Jednak vďaka scenáru, jednak vďaka nadaniu Jordana divák po chvíli aj zabudne, že dvojičky hrá rovnaký herec. Správajú sa úplne odlišne a majú aj odlišnú auru a charizmu.
Skvelí herci a dobová atmosféra
Dvojičky v Chicagu pracovali na gangsterských úlohách pre slávneho mafiána Al Caponeho. Mali toho dosť, a tak sa vrátili, aby „doma“ založili biznis. Rozhodnú sa otvoriť lokálny podnik pre Afroameričanov. Na začiatku filmu zháňajú pomoc a hudobníkov, medzi ktorými je aj talentovaný mladík Sammie (Miles Caton).
Ich úžasnú noc však preruší nezvaný hosť. Remmick (Jack O’Connell) je upír, ktorý postupne rozširuje svoju rodinu upírov a z veľkej párty urobí veľký masaker. Podobne ako klasickí upíri, aj títo sa riadia určitými známymi pravidlami (slnečné lúče ich zabijú, neznášajú cesnak a nemôžu vstúpiť do budovy bez pozvania atď.), ale majú aj zaujímavé kultúrne a sociálno-spoločenské motivácie. Ich cit a vášeň pre zachovanie kultúry z nich robí viac než len chladnokrvné monštrá.
O’Connell hrá svoju zápornú rolu vynikajúco. Coogler si vybral skvelých hercov, z ktorých vyčnievajú aj Hailee Steinfeld (Arcane, Hawkeye), Delroy Lindo (Da 5 Bloods) či Tenaj L. Jackson (Loki). Žiadny z hercov nepodal slabší než nadpriemerný výkon. To isté sa dá povedať o skladateľovi Ludwigovi Göranssonovi (Oppenheimer, Creed). Jeho hudba prirodzene pasuje k rôznym hudobným žánrom, ktoré vo filme odzneli.
Dobové zasadenie takmer 100 rokov do minulosti vyzerá na striebornom plátne úžasne. Film vraj stál 90 miliónov dolárov a je to vidieť najmä na nádhernom prostredí, kulisách, kostýmoch a celkovej atmosfére 30. rokov 20. storočia.
Jediné negatíva filmu
Trochu sklamaní možno budú diváci, ktorí podľa trailerov očakávali viac akcie. Je jej naozaj minimum. Coogler natočil dve klasické, väčšie akčné scény, no aj tie sú krátke a akési bez nápadu. Upíri v nich ani nepôsobia ako nadľudské bytosti. Tvorcovia možno trochu zlyhali aj v spracovaní emotívnejšieho príbehu. Jedinou nadpriemerne emočne fungujúcou scénou je úplný záver filmu po titulkách, kde postavy hovoria o pocite slobody, ktorý bol v tej dobe raritný.
Okrem toho a slabšej druhej polovice sa len ťažko hľadajú negatíva, ktoré by sa tomuto filmu dali vytknúť. Je štýlový, má vtipné a premyslené dialógy a vynikajúce postavy. Coogler ich perfektne a dostatočne hlboko vykreslil dávno pred príbehovým zvratom.
Urobil to tak, že nielenže úvod nepôsobil zdĺhavo alebo nudne, ale ešte výživnejšie a zaujímavejšie ako zvyšok snímky. Sinners/Hriešnici sa tak s prehľadom stáva jedným z najlepších filmov roka s hodnotením osem a pol bodu z desiatich.
PS: Nie je to žiadny horor. Snímka ťa vystraší s dvomi-tromi „jumpscarmi“, ale inak strašidelná nie je.
