- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Prípad rodiny Sodderových patrí k najväčším záhadám v dejinách Ameriky. Okolnosti sprevádzajúce rodinnú tragédiu mnohých ľudí presvedčili, že požiar domu nebol náhodný. Práve naopak, bol zásterkou na premyslený únos malých detí.
24. december 1945, Fayetteville, Západná Virgínia – Početná rodina Sodderových tak ako každý rok oslávila Vianoce vo svojom dome na jednej z tichých ulíc mestečka Fayetteville.
Štedrovečernej hostiny sa zúčastnilo takmer všetkých desať detí Georga a Jennie. Chýbal len ich najstarší syn, ktorý bol v tom čase na vojne.
Na slávnostnej večeri, samozrejme, nemohli chýbať zvyky a tradície, ktoré si rodičia odniesli z Talianska, odkiaľ emigrovali do Ameriky. Po jedle sa s plnými bruchami rozprávali až do večera, kedy Jennie uložila najmladšie deti na spánok. Tentoraz neprotestovali a poslúchali na slovo, lebo vedeli, že ich ráno budú čakať pod stromčekom darčeky. Na záver si išli ľahnúť aj rodičia.
Pokojný spánok Jennie tesne po polnoci prerušilo zvonenie telefónu. Ozývalo sa po celom dome. Žena ihneď vyskočila z postele a ponáhľala sa zistiť, kto môže volať tak neskoro.
Keď si priložila k uchu slúchadlo pevnej linky, ozval sa z neho ženský hlas. Volajúca si pýtala k telefónu nejakú inú ženu s priezviskom, ktoré Jennie predtým v živote nepočula. Cez smiech a zvuky cinkania pohárov ledva niečo rozumela. Volajúcej vysvetlila, že sa dovolala Sodderovým a ide zrejme o omyl. Žena na druhej strane linky si chybu priznala, ospravedlnila sa a zložila.
Jennie si cestou do spálne všimla, že sa na prízemí svieti a sú odostrené závesy. Potichu sa spustila dole schodmi, aby ich zatiahla a zhasla. Keď už bola dole, rovno skontrolovala aj vchodové dvere. Zistila, že sú odomknuté. Potočila kľúčom v zámke a spokojne sa išla už druhýkrát uložiť do postele.
Konečne sa jej po niekoľkých minútach podarilo zadriemať, ale nie nadlho. Po chvíli sa strhla na hlasný buchot, ktorý sa ozýval z podkrovia. Snažila sa mu nevenovať pozornosť a spať ďalej. Nechcela byť totiž na Prvý sviatok vianočný ako omáčka.
O necelú pol hodinu sa zobudila znovu, za okolností, ktoré jej už nedali spávať do konca života. Do nosa jej udrel štipľavý zápach dymu. Dom bol v plameňoch. V návale paniky so svojím manželom urobili všetko pre to, aby deti pred ohňom zachránili. Bohužiaľ, z domu vyslobodili len štyroch potomkov. Ďalších päť detí videli na štedrej večeri naposledy.
14-ročný Maurice, 12-ročná Martha, 9-ročný Louis, 8-ročná Jennie a 6-ročná Betty sa navždy stratili v dyme. Zámerne nepíšeme, že zhoreli, lebo tragédiu zahaľujú viaceré záhadné okolnosti. Okolnosti, ktoré donútili rodičov dúfať, že sa s nimi ešte niekedy uvidia.
Krátko pred požiarom rodina Sodderových čelila vyhrážkam a okolo ich domu sa potuloval neznámy muž. A aby bol prípad ešte zamotanejší, požiarnici v ruinách budovy nenašli zhorené pozostatky nezvestných detí. Boli zavraždené, unesené, alebo skutočne zomreli v plameňoch? Mali podivnosti ako záhadný telefonát a buchot na podkroví s ich smrťou niečo spoločné?
Ešte predtým, než sa pokúsime objasniť, čo sa v osudnú noc u Sodderových stalo, a ponoríme sa do hlbín jedného z najmysterióznejších prípadov v dejinách Ameriky, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naša práca páči, podpor ju aj ty, a pridaj sa do klubu Refresher+.
- Prečo si rodičia najskôr mysleli, že ich deti sú mŕtve.
- O zvláštnom incidente, kedy sa neznámy muž Georgovi vyhrážal, že jeho dom zhorí a zomrú jeho deti.
- Aké ďalšie prepojenie existovalo medzi týmto mužom a požiarom.
- Či je možné racionálne vysvetliť, prečo sa v dome nenašli pozostatky detí.
- Kvôli akým výrokom sa stal George Sodder terčom medzi ľuďmi z talianskej komunity.
- O tom, ako sa po desiatkach rokov ozval rodičom neznámy muž s tým, že je ich syn.
Dom v plameňoch a pomoc v nedohľadne
Mnohým ľuďom prechádzajúcim po ceste 16 neďaleko od mesta Fayetteville, padla do očí obrovská tabuľa pripomínajúca tragédiu Sodderových. Na mieste stála desaťročia a rozcítila takmer každého, kto šiel okolo. Z billboardu hľadelo na vodičov a posádky áut päť detských tvárí. Nad nimi sa týčil nápis: „Ani po 30. rokoch nie je neskoro na vyšetrovanie“.
Keď chceme zistiť, čo sa deťom v osudnú noc 24.12.1945 stalo, musíme sa vrátiť v čase. Po tom, čo matke do nosa v noci udrel dym, zobudila svojho manžela Georga. Ten neváhal a vybehol zo spálne skontrolovať, či sú jeho potomkovia v poriadku.
Georgeovi sa podarilo zistiť, že niektoré deti už stihli opustiť horiacu budovu. 2-ročná Silvia, 17-ročná Marion, 23-ročný John a 16-ročný George junior stáli vonku pred domom. Boli vyplašení a zafúľaní od dymu, ale v bezpečí, píše Smithsonian Magazine.
Ich súrodenci Maurice, Martha, Louis, Jennie a Betty však toľko šťastia nemali. Zostali uväznení na opačnej strane poschodia, ktoré pohltili plamene. George vybehol von dúfajúc, že sa k deťom dostane cez okno s pomocou rebríka a jedno po druhom ich vyslobodí. Rebrík mával celý čas opretý o zadnú stenu domu. Teraz tam však záhadne nebol.
Zúfalo prišiel s ďalším nápadom. Povedal si, že ak preparkuje jedno zo svojich dvoch nákladných áut a vylezie naň, mohol by sa dostať až k oknu. Rýchlo zbehol pre kľúče od vozidiel do predsiene domu a pokúsil sa naštartovať prvý nákladiak. Keď motor ani na niekoľký pokus nenaskočil, presadol si do vedľajšieho auta. Aj pri ňom sa však zopakoval rovnaký scenár.
Zatiaľ čo sa George snažil zúfalo zachrániť deti uväznené v plameňoch, 17-ročná Marion utekala k susedovmu domu, aby privolala pomoc. Operátor hasičského zboru jej však nezdvíhal. Požiar si všimol aj ďalší sused, ktorý sa pokúšal zavolať hasičom z neďalekej krčmy. Keď sa nedočkal žiadnej odpovede, nahnevaný sa vybral do mesta s tým, že o naliehavej situácii informuje veliteľa hasičov FJ Morrisa osobne.
Hoci bola najbližšia požiarna stanica vzdialená od domu Sodderových len dva a pol míle (približne 4 kilometre, pozn. red.), hasiči na miesto požiaru dorazili až okolo ôsmej hodiny ráno. Budova v tom čase už nepripomínala dom, ale len ruiny zahalené dymovou clonou. Všetko, čo v ňom zostalo, sa premenilo na kôpky popola.
„Požiarnikom v tých časoch chýbal výcvik. Všetci boli dobrovoľníci a nemali dostatok vybavenia,“ vysvetlil pre portál Times West Virginian skúsený hasič z Fayetteville.
Po deťoch ani stopy
Rodičom nezostávalo nič iné, ako sa s hlavou v dlaniach prizerať na plápolajúce ruiny, v ktorých takmer s istotou zahynuli ich milované deti. Zvyšní členovia rodiny zase plakali nad stratou súrodencov. Stáli na chodníku, objímali sa a čakali len na to, kedy za nimi prídu požiarnici a oznámia im, že našli pozostatky ich rodinných príslušníkov.
Keď z budovy po niekoľkých hodinách vyšiel náčelník požiarnikov Morris, všetkých šokoval mätúcim oznámením.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo povedal rodine náčelník Morris.
- Prečo sa neznámy muž Georgovi vyhrážal, že jeho dom zhorí a zomrú jeho deti.
- Aké ďalšie prepojenie existovalo medzi týmto mužom a požiarom.
- Či je možné racionálne vysvetliť, prečo sa v dome nenašli pozostatky detí.
- Kvôli akým výrokom sa stal George Sodder terčom medzi ľuďmi z talianskej komunity.
- Ako sa po desiatkach rokov ozval rodičom neznámy muž s tým, že je ich syn.
