V noci opravuje lietadlá, cez deň sa pripravuje na náročný výstup do Himalájí.
„Bola som v tíme, ktorý uvoľňoval prvý Boeing 737 MAX v Európe po tom, čo boli tieto modely uzemnené. Robilo sa tam množstvo úprav, kontroly a tak ďalej. Podľa mňa je to naozaj skvelé lietadlo. Áno, je kontroverzné, ale musíme brať do úvahy to, že európske pravidlá na lietanie sú najprísnejšie na svete,“ hovorí Zuzana Rajčanová, prvá slovenská licencovaná letecká technička pre najväčšiu leteckú spoločnosťou v Európe.
Zuzana má 26 rokov a pochádza z malej dedinky Stránske, ktorá sa nachádza pri Rajeckých Tepliciach. Posledný rok žije v Taliansku, konkrétne v Toskánsku, kam sa presťahovala za touto nezvyčajnou prácou, ktorá je medzi ženami skôr raritou. Vo voľnom čase sa venuje aj horolezectvu a v súčasnosti sa pripravuje na expedíciu do Himalájí.
V Refresheri ti každý deň prinášame kvalitný obsah. Ten vieme tvoriť najmä vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakciu, staň sa aj ty členom klubu Refresher+.
Na začiatku mi dávali špinavú robotu. Vymieňala som záchody v lietadlách či podávala skrutkovače.
Si prvou slovenskou licencovanou leteckou techničkou pre Boeing 737 MAX, NG a Embraer 190. Aké vzdelanie si na túto prácu potrebovala?
Študovala som na Strednej odbornej škole letecko-technickej v Trenčíne. Vďaka tomu, že táto škola ako jediná na Slovensku spĺňa licencie, namiesto troch rokov praxe som mala iba dva. Jeden rok praxe som totiž absolvovala už počas štvrtého ročníka na škole. Ak niekto vyštuduje klasickú školu, napríklad gymnázium, a nie technickú, potrebuje až päť rokov praxe.
Ako vyzerali tvoje začiatky?
Začínala som ako mechanik alebo helper (pomocník), keď mi dávali robiť špinavú robotu. Vymieňala som záchody v lietadlách či podávala skrutkovače. Je to dlhá cesta, kým sa človek vypracuje na licencovaného technika.
Čo všetko treba zvládnuť?
Počas toho, ako si mechanik robí prax, robí si aj moduly. Sú to testy z aerodynamiky, z elektrotechniky, matematiky či avionických systémov. Nemôžu byť napísané pod 75 percent a môžu sa opakovať iba trikrát v intervaloch troch mesiacov. Po skončení si ešte musí urobiť typovú kvalifikáciu podľa toho, na akých lietadlách chce pracovať. Ja mám tri, Boeing 737 MAX, NG a Embraer 190.
Je tam veľa papierovačiek, kým sa vôbec stane licencovaným technikom. Potom síce dostane na úrade preukaz, ale príde ďalšie preskúšanie – interné alebo firemné, keď si nájde zamestnanie.
Ak pochybí napríklad pilot, kým sa odohráva súd, môže svoju prácu ešte vykonávať. My pochybiť nemôžeme.
Je tvoja práca náročná?
Je, z psychickej aj fyzickej stránky, keďže niekedy zdvíhame ťažšie veci. Našťastie to však robíme vo dvojiciach. Nemyslím si, že by sa nejaký kolega cítil, že pracuje s niekým slabším. Vďačím za to aj svojmu športovému duchu.
No a z psychickej stránky je náročné to, že pracujem najmä v noci. Premýšľať nad tým, ako vyriešim problém, keď by som mala spať, nie je jednoduché. Ale dá sa na to zvyknúť. Ďalšia vec, na ktorú však musím nonstop myslieť, je veľká zodpovednosť a že máme nulovú ochranu, ak pochybíme.
Čo to znamená?
Ak pochybí napríklad pilot, kým sa odohráva súd, môže svoju prácu ešte vykonávať. Až keď ho súd uzná za vinného, musí prácu prerušiť. My niečo také nemáme. Len čo sa niečo stane na lietadle, nejaká porucha, tak posledný človek, aj keď to nemusí byť jeho chyba, má pozastavenú činnosť. Musí teda čakať, kým súd vznesie rozsudok. Potom sa buď do práce vráti, alebo nie.
Takže si nikdy nemôžeš dovoliť ani malú chybičku.
Nie. Lietadlo nemusí byť vždy v stopercentnej kondícii. Sú na to rôzne podmienky, aké veci musia byť splnené, aby mohlo ísť lietadlo do vzduchu. Samozrejme tak, aby to bolo bezpečné.
Najťažšie je to, že tie lietadlá sú často na zemi iba krátko. Ak lietadlo priletí s nejakým problémom, my sa musíme rozhodnúť, či to ideme opraviť alebo či môže ešte letieť a vyriešime to neskôr. Je to veľká zodpovednosť.
Moja prvá výplata v najväčšej českej leteckej spoločnosti bola 800 eur.
A môžete to vyriešiť neskôr, aj keď je tam nejaká chyba?
Lietadlo funguje tak, že na každú dôležitú vec je tam backup. Dokonca aj backup backupu. (smiech) Takže ak sa jedna vec pokazí, stále sú tam dve ďalšie, ktoré fungujú. Ak však lietadlo nemôže s chybou letieť, je v stave AOG (aircraft on ground).
Musím vtedy komunikovať s milión ľuďmi, s pilotmi, s technikmi a tak ďalej. Každému oznámim, čo sa bude diať, či lietadlo poletí a dokedy zostane na zemi. Do toho sa ma piloti pýtajú, kedy začne boarding, a letušky za mnou chodia, že sa im pokazil kávovar. Niekedy naozaj neviem, čo skôr, no treba zachovať chladnú hlavu.
Ako zvládaš takéto stresové situácie?
Nemám problém ich zvládať a často viem riešiť veci pokojne. Keď je však stresu priveľa, často si nesiem prácu aj domov a premýšľam nad tým, čo som v ten deň urobila. Preto aj športujem, aby som si to kompenzovala.
Koľko zarábaš ako letecká technička?
Moja prvá výplata v najväčšej českej leteckej spoločnosti bola 800 eur. (smiech) Bývala som v Prahe a po zaplatení nájmu, telefónu a potravín som volala mame, či by mi ešte mohla poslať peniaze na lístok na autobus do práce.
Leteckí technici zarábajú oveľa menej, ako by mali. Je to podľa mňa dosť podceňované povolanie. Túto prácu väčšinou ľudia robia preto, lebo to majú radi. Je to pre väčšinu z nich koníček. Ale časom sa ten plat môže zdvihnúť, no nie je to nič, za čo by som si kúpila trebárs dom.
Pri vypadnutí núdzových dverí to bola výrobná chyba Boeingu, ktorý by mal niesť plnú zodpovednosť.
V posledných rokoch sa riešilo viacero káuz s Boeingom 737 MAX po tom, čo sa stali dva fatálne incidenty. Ako mechanička, ktorá pracuje na týchto typoch, myslíš si, že je napriek tomu toto lietadlo bezpečné?
V posledných rokoch, pred tým, ako boli Boeingy 737 MAX uzemnené, boli problémy so systémom MCAS. Výrobca lietadiel Boeing neoboznámil pilotov o tomto systéme. Ja som bola na kvalifikácii až po tom, čo boli lietadlá uzemnené, takže nás o tomto systéme informovali.
Pracovala som v tíme, ktorý uvoľňoval prvý Boeing 737 MAX v Európe po tom, čo boli tieto modely uzemnené. Robilo sa tam množstvo úprav, kontroly a tak ďalej. Podľa mňa je to naozaj skvelé lietadlo. Áno, je kontroverzné, ale musíme brať do úvahy to, že európske pravidlá na lietanie sú najprísnejšie na svete. Keďže prešiel všetkými certifikáciami, musím povedať, že tomu lietadlu verím.
A čo hovoríš na to, že začiatkom tohto roka vypadli počas letu núdzové dvere na tomto istom type lietadla?
Pri vypadnutí dverí to bola výrobná chyba Boeingu, ktorá sa pri bežnej údržbe nedá zistiť. Nebola to chyba aerolínie, bola to konštrukčná chyba. Plnú zodpovednosť by mal niesť Boeing.
Kontrolujete aj vy technici núdzové dvere?
Samozrejme, kontrolujeme aj núdzové východy. Ale deje sa to pri veľkých prehliadkach, keď má lietadlo už toho dosť veľa odlietaného. Vtedy sa rozoberie na malé súčiastky a kontroluje sa do detailov. Takže ani technici, ktorí pracovali pre aerolíniu, ktorej sa toto nešťastie stalo, na to nemali šancu prísť.
Cestujúci si zvyknú zobrať záchranné vesty po lete so sebou domov. Riskujú život ďalších pasažierov.
Čo ešte na lietadlách ako technička kontroluješ?
Tak ako je STK na auto raz za dva roky, tak je STK na lietadlo každý deň. Ja kontrolujem na lietadle úplne všetko. Sú denné, týždenné aj mesačné kontroly. Od kolies cez konštrukciu, namáhané časti, motory, prístroje, toalety, svetlá až po núdzové vybavenie.
Čo patrí medzi núdzové vybavenie?
Mnoho vecí, napríklad aj záchranné vesty. Cestujúci si ich niekedy zvyknú zobrať po lete so sebou domov. Ďalšiemu pasažierovi však môže v prípade núdzovej situácie tá vesta chýbať, môže bez nej zomrieť. Riskujú život ďalších pasažierov. Preto musím dbať aj na detaily.
A čo tvoji kolegovia? Sú to prevažne muži alebo túto prácu vykonávajú aj ženy?
Na strednej škole sme boli v triede iba dve dievčatá. Keď som nastúpila do práce, bola som prvá žena – letecká technička vo firme. Rovnako som ňou aj teraz v súčasnej práci.
Ako ťa berie mužský kolektív?
Keď som začala po škole pracovať, chalani uzatvárali stávky o tom, ako dlho tam vydržím. Dozvedela som sa to až po dvoch rokoch, čo som pracovala. (smiech) Ale inak s kolegami vychádzam dobre. Nebolo však ľahké zaslúžiť si ich rešpekt.
Spomínam si na jeden prípad, keď bol na mňa kolega tvrdý viac, ako by mal. Bolo to preto, že mal doma problémy s rodinou, a vybíjal si to na mne. Vtedy som si hneď na začiatku urobila poriadok a postavila som sa za seba. Odvtedy sa to neopakovalo.
V súčasnosti je to už iné, kolegovia videli môj životopis, vedia, aké mám skúsenosti, aj to, na akých projektoch som robila. A rešpektujú ma. Najviac ma potešilo, že si raz odo mňa vypýtal radu kolega, s ktorým som pracovala ešte ako nelicencovaná technička.
Presuňme sa k tvojmu súkromnému životu. Odkedy sa venuješ horolezectvu?
Odmalička mám k nemu blízko. Vďačím za to svojmu strýkovi, ktorý je známym slovenským horolezcom a ľadolezcom. Aj môj brat bol svojho času perfektným horolezcom, takže to koluje v rodine.
Pravidelne som sa tomuto športu začala venovať až popri práci, aby som mala nejaké hobby, pri ktorom dokážem odbúrať stres. Lezenie mi dáva pocit slobody, na nič nemyslím a som tam sama so sebou.
Spomínala si, že sa venuješ aj ľadolezectvu. Aký je v tom rozdiel?
Ľadolezectvu sa venujem už tretí rok. S ním ide ruka v ruke aj lezenie vysoko v horách. Takéto lezenie ma baví ešte viac ako klasické. Páči sa mi pohľad z vrchu, keď si poviem: Ty brďo, dokázala som to, som tu. Tie hory ma veľmi fascinujú. Je to možno trochu náročnejšie, ale tie výhľady sú nádherné.
Nie je to nebezpečné? Nehrozí napríklad pád?
V Alpách a v Tatrách sa nepadá. Tam sa nesmie padnúť. (smiech) Ale, samozrejme, používame s priateľmi rôzne veci, aby sme sa istili a predišli nejakému úrazu.
Padá sa napríklad na skalkách, ktoré leziem tiež. Sú v nich navŕtané nity každé 3-4 metre. Je pravdepodobnejšie, že tam človek spadne. Ale to človeka posúva ďalej.
Už si niekedy spadla?
Snažím sa vyvarovať možným rizikám. Napríklad tak, že si naštudujem trasu, pozriem si počasie, viem, do akého terénu idem, či mám dostatočné skúsenosti a podobne. Viem, že keby sa mi niečo stalo, nebudem trpieť ja, ale moji najbližší. Snažím sa však nad tým príliš nepremýšľať.
Ale mala som takú zaujímavú príhodu, pri ktorej takmer prišlo k tragédii. Išla som do hôr so svojím partnerom, mali sme všetko naštudované, zostupovú aj náhradnú trasu, počasie, skrátka všetko. Dva dni predtým však nasnežilo pol metra snehu. Lezecký výstup sa môže začať iba vtedy, keď je ten sneh zamrznutý, aby mohol po tej vrchnej škrupine horolezec kráčať v mačkách.
Avšak, trochu sme to podcenili. Ocitli sme sa po pás v snehu v časti, kde boli pod nami ľadovcové trhliny. Našťastie sme však dostali rozum a radšej sme sa otočili. K ničomu teda neprišlo.
Samotná expedícia do Himalájí bude trvať mesiac. Rok som si v práci šetrila voľno, dva roky peniaze.
Ty sa teraz pripravuješ aj na náročný výstup. Na aký vrch sa chystáš?
Pripravujem sa na výstup na jednu z najťažších hôr v Himalájach. Naschvál nehovorím názov, aby som necítila tlak, ak sa mi to nepodarí. (smiech) Robím všetko pre to, aby som bola v dobrej psychickej a fyzickej kondícii, a je možné, že ak tento vrchol zdolám, budem najmladšou Slovenkou, ktorej sa to podarilo.
Ako sa pripravuješ?
Nie je to ľahká príprava. Pracujem prevažne v noci, takže moje telo má iný biorytmus. Čo sa týka lezenia a ľadolezenia, túto stránku mám zvládnutú. Zameriavam sa na veci, ktorými si nie som úplne istá. Je to aeróbna báza, behám desiatky kilometrov týždenne. Niekedy si musím po nočnej nastaviť budík a ísť behať. Pripravujem sa už takmer rok.
Okrem toho je súčasťou prípravy beh, cvičenie s váhami či turistika s naloženým batohom. Mám v pláne v rámci aklimatizácie absolvovať ešte nejaké výstupy tu v Alpách.
Koľko trvá výstup na vrchol?
Samotná expedícia do Himalájí bude trvať mesiac, súčasťou je aj aklimatizácia v horách. Som vďačná, že mi na to dali v práci voľno. Šetrila som si ho posledný rok. Rovnako ako aj peniaze, tie si šetrím už druhý rok.
To musí byť riadne drahé. Koľko ťa to vyjde?
Celková cena je veľmi vysoká. Mám takmer všetky veci, ktoré človek na expedíciu potrebuje. Jediné, čo mi chýba, je expedičný spacák. Snažila som sa zohnať aj sponzorov, zatiaľ sa mi však nikto neozval. Cena s výbavou sa však pohybuje medzi 10- až 20-tisíc s tým, že v cene sú zahrnuté letenky, povolenia na výstup, výbava a všetko ostatné, čo treba.
