Po pripojení k nacistickému Nemecku skončila a po 2. svetovej vojne už nikdy nezačala premávať.
Prvý február bol významným dňom v histórii mesta Prešporok, Pressburg, Pozsony – teda súčasnej Bratislavy. V tento deň začala v roku 1914 premávať legendárna električka smerom z Bratislavy do Viedne a späť. Vo štvrtok 1. februára uplynie 110 rokov od prvej jazdy električky, ktorá vyrazila do rakúskej metropoly zo súčasného Námestia Ľudovíta Štúra.
„Podľa historikov sa už v roku 1898 zrodila myšlienka rýchleho a pohodlného spojenia Viedne a Prešporka elektrickou lokálnou železnicou. Po 16 rokoch sa projekt stal realitou. Prvého februára 1914 sa trať slávnostne otvorila a pravidelná premávka sa začala 5. februára 1914.
Viedenská električka, ako ju familiárne nazývali Prešporčania, sa tešila veľkému záujmu obyvateľov mesta. V skutočnosti išlo o lokálnu železnicu, ktorá išla z centra mesta do Petržalky cez Most Františka Jozefa, Vajanského nábrežie, Námestie Ľudovíta Štúra, Mostovú ulicu, Hviezdoslavovo námestie, Jesenského ulicu, Štúrovu ulicu, Šafárikovo námestie a späť na most,“ uviedla pre TASR etnologička a historička Katarína Nádaská.
Na moste bola trať dvojkoľajová, v meste jednokoľajová. Električka mala elektrickú lokomotívu a dva vozne. Unikátne boli lokomotívy a vozne, ktoré boli dômyselne skonštruované ako kompromis medzi vlakovou a električkovou dopravou.
Zo Starého Mesta až do centra Viedne
Ako priblížila Nádaská, na hraničnej stanici Kopčany – Kittsee sa pre rozdielny napájací systém vždy menila lokomotíva. Na uhorskej (slovenskej) strane bola jednosmerná trakcia a na rakúskej striedavá. Cesta trvala približne dve hodiny a 15 minút.
„Trať mala tri úseky: prešporský mestský úsek z centra mesta do Petržalky Kopčian, medzimestský úsek z Petržalky Kopčian do Gross Schwechatu a viedenský mestský úsek z Gross Schwechatu do centra Viedne k Veľkej tržnici,“ objasnila historička.
Doprava bezchybne fungovala do roku 1935. Dočasne prerušená bola po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie. Pribudla však colná a pasová kontrola. Začiatkom roka 1935 trať na území mesta zrevitalizovali a „električku“ zaradili do siete mestskej koľajovej dopravy.
Premávka električky sa skončila 9. októbra 1938 po pripojení Petržalky k nacistickému Nemecku. Po skončení 2. svetovej vojny sa už pravidelná osobná doprava na tomto úseku neprevádzkovala.
Starí Bratislavčania električku milovali
Pre starých „Prešpurákov“ však bola neoddeliteľnou súčasťou dopravného obrazu hlavného mesta. Na rok 1914 išlo o unikátny dopravný systém, ktorý sa v centre Bratislavy a Viedne správal ako električka a na medzimestskom úseku ako vlak. „Vlakoelektričkou“ sa cestujúci odviezli z centra Prešporka (Bratislavy) do centra Viedne za približne dve hodiny a bez prestupu, a to za 3,40, ale aj 1,70 rakúsko-uhorskej koruny.
„Električka sa hojne využívala počas pracovných dní, ale i počas nedieľ a sviatkov na nákupy napríklad vo viedenskom modistve, na milé rodinné návštevy, na napínavé športové podujatia, na návštevu viedenského divadla a opery či len na návštevu koncertu, prechádzku a dobrú viedenskú kávu. Nezaostávali ani zaľúbenci, veď aj romantické rande s prechádzkou po centre a so šálkou voňavej čokolády sa v susednej metropole dalo stihnúť počas jedného dňa,“ priblížila Nádaská.
Podľa nej bola viedenská električka prešporským fenoménom. Na základe jej príbehu je možné sledovať tému identity Bratislavy, ktorá bola vždy mestom otvoreným spolunažívaniu kultúr viacerých národov i národností.
Starí Prešpuráci pamätníci spomínali na vozne, ktoré mali luxusnú a pohodlnú II. triedu s mäkkými sedadlami potiahnutými vkusným semišom olivovej farby. Oddiely III. triedy mali drevené lavice na sedenie, kde bolo cestovné, samozrejme, nižšie.
„Viedenská električka je pre dnešných Bratislavčanov kúskom histórie mesta, stále však tvorí pevnú súčasť lokálnych dejín dvoch susedných miest na Dunaji Viedne a Bratislavy a je spomienkou na kus našich spoločných dejín,“ zdôraznila pre TASR Katarína Nádaská.
