Ako hodnotíme víťazný film z festivalu v Cannes?
V slovenských kinách nájdeš momentálne viacero pôsobivých filmov. Napríklad novinku slávneho Martina Scorseseho Killers of the Flower Moon, dôležitú drámu o rozpade Československa A máme, čo sme chceli alebo bláznivý skutočný príbeh Dumb Money.
Okrem nich však v programe svieti víťazný film z prestížneho festivalu v Cannes Anatomy of a Fall. Tí netrpezliví ho mohli vidieť už minulý mesiac na piešťanskom Cinematiku, ostatní si museli počkať až do štvrtkovej premiéry. Oplatilo sa však čakať?
Divák je členom poroty
Snímka ocenená Zlatou palmou rozpráva príbeh jednej rodiny, ktorá žije na prvý pohľad pokojný život v odľahlej chate vo francúzskych Alpách. Manželia Samuel (Samuel Maleski) a Sandra (Sandra Hüller) sa tam presťahovali so svojím jedenásťročným nevidiacim synom Danielom (Milo Machado Graner), aby sa mohli viac venovať písaniu.
Všetko sa však mení v momente, keď Samuela nájde vonku pred chatou mŕtveho po páde z podkrovnej izby práve Daniel. Išlo o nevinnú a nešťastnú nehodu, samovraždu alebo pádu predchádzala hádka a niekto mu „pomohol“? To je ústrednou myšlienkou drámy režisérky Justine Triet.
Anatomy of a Fall sa z veľkej časti odohráva v súdnej sieni. Pred porotu a diváka, ktorý je tiež jej členom, sa totiž postaví práve Sandra. Musí s pomocou advokáta a zároveň rodinného priateľa Maîtrea (Swann Arlaud) obhájiť a dokázať, že manžela nezabila, pričom okolnosti úmrtia jej vôbec nepomáhajú.
Špičkové herecké výkony
Justine Triet spolu s Arthurom Hararim, ktorý jej pomáhal pri písaní scenára, rozohrali poriadne rafinovanú a zamotanú hru. Nikto vrátane hlavných postáv totiž nevie, kde je pravda a čo sa v osudný deň, keď Samuel spadol, vlastne stalo.
Napriek tomu sa však počas nekompromisného procesu dostávame k ďalším dôležitým informáciám o vzťahu manželského páru. Odkrývajú zďaleka nie čierno-bielu mozaiku. Pomaly, postupne, no hlavne precízne. Režisérka drží diváka v napätí prakticky do posledných sekúnd, až kým mu nedôjde, že podstatou celého príbehu je možno niečo iné než to, čo sa vlastne stalo.
Herecké výkony sú špičkové. Sandra Hüller pravdepodobne zabojuje po cene z Cannes aj o Oscara. Ak si však videl filmy ako Láska medzi regálmi alebo Toni Erdmann, asi ťa jej sugestívnosť neprekvapí. Patrí medzi najväčšie európske talenty.
Forma zabíja údernosť
Na rovnakom leveli, čo je až zarážajúce, je paradoxne aj detský herec Milo Machado Graner. To, čo predvádza, je miestami až neuveriteľné. Bohužiaľ, francúzska snímka je do veľkej miery postavená len na výkonoch týchto dvoch. A to vzhľadom na minutáž (dve a pol hodiny) je menší problém.
Nálož konverzácií bude pre bežných divákov pravdepodobne nestráviteľná. Vybraná „nedivácka“, vysoko artová forma tak nakoniec podkopáva údernosť snímky a nemožno sa čudovať ľuďom, ktorí sa jednoducho začnú poslednú polhodinu (keď sa paradoxne udejú tie najzásadnejšie veci) mrviť na sedačke a nervózne hundrať, kedy sa to už konečne skončí.
Je to škoda, pretože keby bola novinka Justine Triet výrazne kratšia, išlo by o majstrovské dielo. Takto ide len o ďalšiu, príliš „urozprávanú“ súdnickú drámu. Udeľujeme jej s privretými očami sedem bodov z desiatich.
