Ponurá atmosféra a surreálne prvky
They Cloned Tyrone začína skvele. Snímka ťa vtiahne ponurou, jemne depresívnou atmosférou a nekompromisným správaním hlavného hrdinu Fontaina, ktorý spolu s konkurenčným dílerom Isaacom (J. Alphonse Nicholson) bojuje o obsadenie územia. Netrvá dlho, kým sme svedkami drsnej vojny znepriatelených gangov.
Režisérovi sa tiež skvele darí miasť diváka. Vďaka surreálnym prvkom často nevieme, čo je realita a čo zase fikcia. Rafinovane sa pohráva s našimi očakávaniami. Ďalším plusom je rozhodne aj psychologizácia postáv. Sledujeme tri charaktery blúdiace v začarovanom kruhu, nespokojné so svojím životom a frustrované zo všetkého naokolo.
Aj keď by radi robili niečo iné a pohli sa z miesta, nemajú silu to zmeniť alebo len nevedia ako. Cítia, že svoj osud majú predurčený a cítia krivdu voči spoločnosti či systému. V boji so zákernými nepriateľmi však dostávajú potrebný impulz a na svoj nešťastný život sa začnú pozerať novou optikou.
Kríza identity aj rasizmus
Juel Taylor celkom originálne rozoberá inštitucionálny rasizmus aj krízu identity a okrem toho cez postavy vášnivo filozofuje nad problémami afroamerickej kultúry či histórii Spojených štátov a ich budúcnosti. To všetko ti dáva na podnose v temnom šate s výraznou dávkou absurdity.
Najväčším a najpríjemnejším prekvapením celého filmu je však John Boyega, ktorý po dráme Detroit dostal znova poriadne príležitosť ukázať svoj herecký talent. Predsa len v najnovšej Star Wars trilógii nedostal toľko priestoru a jeho charakter zároveň nemal toľko vrstiev.
Osviežujúca je aj rola pre Foxxa, ktorého sme ako „ukecaného“ pasáka, ktorý sa vždy snaží z problému vyrozprávať namiesto boja, ešte nevideli. Teyonah Parris je taktiež výborná, až sa človek začne sám seba vypytovať, prečo nedostáva viac podobných úloh.
Okrem týchto pozitív potešia aj dômyselné postmoderné, menej viditeľné aj doslovné odkazy na slávne či menej slávne filmy (Mechanický pomaranč, Hollow Man, They Live). Vidno, že Taylor si ctí a obľubuje nezávislú kinematografiu.
Bohužiaľ, čím sa snímka dostáva bližšie k záveru, zlyháva v dramaturgii a ani dejové zvraty vôbec nefungujú tak, akoby sme si želali. Posledná polhodinka je najslabšia, kazí celkom slušne vybudovanú atmosféru či príbehové presahy. Preto snímke udeľujeme nakoniec len šesť a pol bodu z desiatich.
