Na to, aby vznikla bezkofeínová káva, je nutné zrná premývať v kávových roztokoch – metylénchloride alebo etylacetáte. Prírodné zrná bez kofeínu tento priemyselný proces nepotrebujú.
Prírodná bezkofeínová káva by sa mohla stať v najbližších rokoch realitou. Výskumníci z brazílskeho inštitútu na výskum kávy niekoľko rokov krížili kávovníky s prirodzene nízkym obsahom kofeínu. Teraz zasadili rastlinu, na ktorej by mohli vyrásť vôbec prvé kávovníkové plody bez kofeínu. „Kávopičom“ tak ponúkne lacnejšiu a lepšiu bezkofeínovú alternatívu, informuje NDTV.
Výskum realizuje popredné kávové výskumné centrum Instituto Agronomico de Campinas (IAC) v meste Campinas, ktoré pomohlo vytvoriť niektoré hybridné vysoko výnosné kávovníky. Aj vďaka nemu sa Brazília stala „kávovou veľmocou“ a v súčasnosti pokrýva vyše tretinu trhu.
Odstraňovanie kofeínu trvá dlho
Prečo by vlastne chcel niekto pestovať bezkofeínové kávovníky, keď môžeme kofeín odstrániť zo zŕn dodatočne? Odpovedí je viacero. Na to, aby vznikla bezkofeínová káva, je nutné zrná premývať v kávových roztokoch.
Najčastejšie sa využíva priama dekofeinizácia, pri ktorej sa sa zelené nepražené kávové zrná buď uvaria v pare, alebo sa namočia do vody, kým nezmäknú. Keď sa póry zŕn otvoria, pridá sa roztok, ktorý obsahuje rozpúšťadlo – najčastejšie metylénchlorid alebo etylacetát.
Po desiatich hodinách sa kávové zrná opäť naparia, čím sa rozpúšťadlo odstráni. Ani tento proces však neodstráni kofeín úplne – zvyčajne obsahuje okolo 3 mg až 12 mg kofeínu na šálku, čo je množstvo, ktoré môže na človeka stále pôsobiť.
O svoje zdravie by si sa báť nemal. Väčšinou sa pri tomto procese používa etylacetát, považovaný za „prírodný“, pretože táto chemikália sa prirodzene nachádza v ovocí.
Metylénchlorid je podľa odborníkov rizikovejší a môže negatívne ovplyvniť nervový systém. V minulosti sa používal benzén, s tým sa však neskôr prestalo, keď vysvitlo najavo, že je karcinogénny a môže spôsobiť podráždenie očí, pokožky a dýchacích ciest.
Nižšia cena a lepšia chuť
Jeden z novších a zdravších spôsobov odstraňovania kofeínu je „švajčiarsky vodný proces“. Považuje sa za „najčistejší“, pretože hlavným rozpúšťadlom je voda. Na začiatku sa zelené zrná namočia do zmesi vody a extraktu zo zelenej kávy. Roztok sa prefiltruje cez aktívne uhlie, ktoré oddelí kofeín zo zmesi. Túto metódu preferujú spoločnosti so zameraním na organickú kávu, píše portál Coffee Affection.
Ide teda o zdĺhavé priemyselné spracovanie, ktoré ovplyvňujú celkovú cenu aj chuť – káva bez kofeínu je zvyčajne menej výrazná ako bežný „povzbudzovač“. Predajcovia by tak vďaka prírodnej „decaf“ káve mohli ťažiť zo znížených nákladov a spotrebitelia zas z príjemnejšej chuti a nižšej ceny.
Výskumníci tvrdia, že zatiaľ to s novým druhom rastliny vyzerá sľubne. Kávovníkov však bude trvať ešte asi dva-tri roky, kým vyprodukujú zrelé plody. Až potom ich budú môcť vedci zozbierať a otestovať.
