V Prátri nájdeš adrenalínové kolotoče, drahé jedlo, uvreštané baby a skvelú atmosféru plnú zábavy so skvelými horskými dráhami.
Bojím sa výšok a na kolotočoch mi býva zle. Kam pôjdem? No predsa do viedenského Prátra, jedného z najväčších zábavných parkov v strednej Európe. Nachádza sa len hodinu cesty autom od Bratislavy a ponúka veľké množstvo adrenalínových, ale aj zábavných a rodinných atrakcií a kolotočov.
Rozhodli sme sa zájsť tam, vyskúšať si ich a napísať o desiatich najlepších. Zvrtlo sa to však na boj so žalúdkom a s extrémnymi výškami. Kolotoče som nikdy nemusel, no do istej miery si užívam adrenalínové atrakcie, a tak som bol zvedavý, či sa moja intolerancia zmenila.
Rozhodne som nečakal, že mi bude na vracanie už po prvom kolotoči. Namieril som si to totiž k Tornádu. Nevyzeralo to však až tak zle. Rýchly pohyb vo veľkej výške na „hojdačke“, niekoľko premetov vo vzduchu k tomu... Keď nad tým tak spätne uvažujem, pri tých premetoch vo vzduchu som sa mal pozastaviť. A vlastne už aj pri tom názve.
Už po niekoľkých sekundách vo vzduchu moje nadšenie a vzrušenie vyprchalo a začal som svoje rozhodnutie ľutovať. Toto určite nemal byť môj kolotoč „na rozbeh“.
Po absolvovaní Tornáda a 10-minútovej pauze som mal chuť ísť domov. Od mojich šiestich rokov sa nič nezmenilo. Môj žalúdok kolotoče stále nezvláda.
Práve preto sme sa s priateľkou vybrali rovno na Volare, kolotoč, na ktorom ležíš a vo vysokej rýchlosti ťa mláti zo strany na stranu a strmo nadol.
Počas jazdy som dokázal myslieť len na to, kam všade dopadnú moje zvratky, ak otvorím ústa. Našťastie, tu som to ešte udržal. Potreboval som ďalšiu 10-minútovú pauzu na to, aby sa mi črevá dostali do originálnej polohy.
Discovery Evolution nie je nič pre slabé žalúdky.
Po ďalších cca 10 minútach som to rozdýchal a do očí mi padol rozsvietený nápis „Megablitz“. Otočím sa na priateľku a oznámim jej: „Láska, tam musím ísť.“
– „No, môj milý, ty môžeš ísť maximálne tak na labuťky, a aj to so sprievodom.“
Aj tentoraz mala pravdu, ale to by som jej predsa neuznal, a tak som si kúpil lístok a veril som, že Megablitz zdolám ľavou zadnou. Po vystúpení z horskej dráhy sa mi však tá ľavá motala s tou zadnou a mal som čo robiť, aby som sa celý nedokrútil na zem. Táto horská dráha bola celkom rýchla a s viacerými ostrými zákrutami.
Točila sa mi hlava a žalúdok sa opäť vrátil zoznámiť sa s hrtanom, ako keď opitý chlap odmieta nechať babu pri bare na pokoji a stále sa k nej vracia. Tentoraz som už vedel, čo treba robiť. Nehýbať sa, zvesiť hlavu, čakať 5-10 minút a dúfať v to najlepšie.
Priateľka už z diaľky videla, že mala pravdu. Jej škodoradostný úškľabok som jej však nemohol vyčítať, keďže ma varovala. Nasledovala grc pauza, ale vo svojich očiach som to ustál ako chlap.
Keď následne priateľka navrhla, aby sme išli na ruské koleso a obhliadli si Práter a Viedeň v pokoji, pomaly a s pekným výhľadom, nenamietal som. Zájsť na ruské koleso je v zábavných parkoch a obzvlášť vo Viedni asi tutovka a nič tým človek nepokazí. Práve odtiaľ som zazrel vystreľovaciu rampu Space Shot. Priateľka sa už ani neunúvala oponovať.
Baby na kolotoči ziapali ako Maria Sharapovová na antuke. Ja som s cool výrazom na tvári skrýval svoju nervozitu a strach, ale prezradili ma kmitajúce nôžky vo vzduchu.
Len čo ma kolotoč vystrelil rýchlosťou 95 km/h do výšky 60 metrov za dve sekundy, opäť som pocítil žalúdok niekde pri krku. Takto sa musel cítiť aj Tom Cruise pri nakrúcaní Top Gun: Maverick v kokpite stíhačiek. Určite to nemal horšie.
Ďalšou zastávkou bola horská dráha menom Olympia Looping, ktorú mi odporúčal aj kolega Martin. Niekoľkokrát som sa počas nej ocitol dole hlavou a nedocenil som ani vysoké rýchlosti a strmé pády. Čas sa vtedy stal relatívnym a aj jazda, ktorá trvala minútu a pol, mi pripadala nekonečná. Je možné, že tie horské dráhy neboli až také extrémne, ale v tomto bode som už na tom bol nejako takto.
Tackavo som zišiel z horskej dráhy, zúfalo som sa oprel o plot a jediné, čo mi napadlo ako náplasť na nevoľnosť, boli asexuálne myšlienky. Začal som teda myslieť na miešačku, betón a tlačenie fúrika po latách na druhé poschodie.
Fakt neviem, prečo som si myslel, že mi asexuálne myšlienky v tejto situácii pomôžu rovnako, ako keď sa snažím oddialiť predčasnú ejakuláciu. V zúfalých situáciách má človek fakt debilné nápady, a tak neprekvapí, že mi to veľmi nepomohlo.
Našťastie začalo popŕchať a ja som počas technického poloknokautu pod strieškou začal uvažovať nad rezignáciou (popravde som sa viac skrýval pred kolotočmi ako pred dažďom). Článok o 10 najlepších atrakciách v Prátri však nemôžem napísať, ak to vzdám po prvých piatich.
Skúsil som teda Magic Rotor, Air Max, Jumper, Prater Tower či Black Mambu. Prvý a posledný mi dali zabrať, no inak to bolo v pohode. Adrenalín a bledý výraz v tvári som ešte chcel okoreniť strašidelnou dráhou.
Vyskúšali sme teda odporúčaný Hotel Psycho, no bol to totálny prepadák. Na pomalej dráhe naprieč celým domom na nás z každej strany vyskakovali príšery a zovšadiaľ zneli nepríjemné zvuky. Bola to však extrémna nuda, takže sa tomu vyhni.
Na záver som si nechal dva kolotoče pre najodvážnejších. Pri pohľade na ne som sa však cítil ako Ralph zo Simpsonovcov.
The King a Ejection Seat sú kolotoče, ktoré nemusí predýchať každý.
„Toto nestojí ani za bonusy na výplate,“ môj rezolútny oznam znamenal kapituláciu priamo vo finále. Obnoviť si hrdosť som sa rozhodol pri atrakcii Sniper. Trafil som tam všetky terče a dúfal som, že priateľke darujem macíka. Dostal som umelú, zbytočnú ružu a nechápal som, na čo tam tá atrakcia vlastne je.
Giant Ferris Wheel 5 €
Prater Tower 5 – 7 €
Black Mamba/Tornádo 5 – 7 €
Volare 5 €
Space Shot/Freifallturm 7 – 10 €
Megablitz/Olympia Looping 10 – 12 €
Magic Rotor 5 – 7 €
Discovery Revolution 5 – 7 €
Ejection Seat 15 €
The King 5 €
Apropo, gastro. Ach jaj. Keď som za langoš platil päť eur, čakal som čerstvý a nadýchaný kúsok cesta. Namiesto toho týpek vytiahol poloprodukt, druzgol ho do oleja, kde ho ohrial, a so zamračeným ksichtom mi ho podal do rúk. Aj postihnuté deti v Sparte, ktoré hádzali z útesov, zažili viac nehy ako ten langoš.
Odporúčame však sladké churros. Pri pohľade naň som si spomenul na najlepšiu epizódu animovaného seriálu BoJack Horseman s názvom Free Churro a neodolal som.
Do Prátra sme sa vybrali v sychravý utorok, takže tam bolo menej ľudí (cez slnečné víkendy to tam zrejme bude napratané). V radoch sme čakali len občas a vyskúšali si takmer 15 kolotočov a atrakcií. Zabralo nám to takmer sedem hodín, počas ktorých sme stihli všetko, čo sme chceli, a poriadne sa pritom zabavili (najmä moja priateľka vždy, keď ma videla v zúboženom stave).
Vzhľadom na malú vzdialenosť od Bratislavy, veľkú ponuku atrakcií a prívetivé ceny v spojení s možnosťou vyskúšať extrémne, adrenalínové kolotoče môžeme park odporučiť každému jednému človeku.
P. S.: Nájdi si parkovanie inde ako v parku. Ak tam budeš celý deň, zaplatíš vyše 20 eur.
