Len naskenuješ a ukáže ti, či je ten krém alebo sprchový gél bezpečný alebo nie. Bodaj by bola kozmetika taká jednoduchá.
Stále viac sa tešia popularite aplikácie, ktoré ti rýchlo povedia, ktoré kozmetické produkty sú bezpečné a ktoré nie. Zvyčajne sa spoliehajú na hodnotiaci systém, ktorý berie do úvahy, koľko údajne nebezpečných zložiek produkt obsahuje. Máloktorá aplikácia ti však transparentne pripomenie, že v Únii toxickú kozmetiku legálne predávať nemožno a že to, či je niečo toxické, určuje nielen prítomnosť tej látky, ale aj koncentrácia či spôsob, akým s ňou prídeš do kontaktu.
Paradoxne tak aplikácia, ktorá má ľuďom uľahčiť výber, ich v skutočnosti len vydesí a donúti ich presedlať na nové produkty, hoci tie staré, ktoré majú doma, sú v poriadku. Pozreli sme sa na to, ako tieto apky fungujú, ako by vyhodnotili známe japonské SPF-ko a prečo nie je dobré slepo sa spoliehať len na analýzu zloženia.
Viac článkov o kozmetike, ako si ju vybrať, ako na nej ušetriť a ktorá vôbec stojí za tvoju pozornosť, nájdeš tu. O kozmetike a beauty témach píšeme často aj kriticky, oslovujeme pri tom odborníkov a snažíme sa vyvracať najväčšie mýty a prinášať overené informácie. Ak sa ti naša práca páči, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Naskenuješ a rozlúštiš za pár sekúnd
Aplikácií, ktoré ti rýchlo ohodnotia kozmetiku, je veľa. Medzi najznámejšie patria Think Dirty so zameraním na „čistú“ a bezpečnú kozmetiku, CosmEthics, ktorá ti ponúkne aj alternatívu namiesto nevhodného produktu, či česká aplikácia WeWell, ktorá dáva produktom hodnotenie podľa úrovne rizika, ktoré by mali jednotlivé zložky predstavovať.
- Think Dirty
- INCI Beauty
- EWG Healthy Living App
- Yuka
- CosmEthics
- WeWell (z Českej republiky)
Fungujú veľmi jednoducho, vo väčšine prípadov ti stačí naskenovať čiarový kód produktu alebo môžeš vyhľadávať cez názov. Uľahčujú nákup, pretože si vieš produkt rýchlo overiť priamo v predajni. Pri online nákupoch zas môžeš využiť webstránky ako INCIdecoder, kde len skopíruješ celé zloženie a dozvieš sa, aká je úloha jednotlivých ingrediencií.
Problém je, že miesto recenzií z používania, vône, konzistencie či efektu, ktoré by ti mohli pomôcť vybrať si, sa tak dozvieš akési číslo. Zvyčajne je veľmi nízke, označené červenou a niekedy aj poznámkou „toxické“. Prečo alebo v akej miere, to sa z apiek nie vždy dozvieš.
Aplikácia Think Dirty má na zozname až 70-tisíc alergénov a ingrediencií, ktorým sa údajne máš vyhýbať. Podobné apky schytávajú od chemikov, toxikológov aj lekárov kritiku, pretože zvyknú zavádzať a vytvárajú marketing založený na strachu. Látky, ktoré môžu škodiť zdraviu, sa totiž v kozmetike predávanej v EÚ vyskytovať nesmú.
Keďže v EÚ platia iné pravidlá na kozmetiku než inde, je zároveň dôležité vyberať si aplikácie, ktoré to berú do úvahy. V súčasnosti sa v Únii nesmie predávať nič, čo je podľa vedcov naozaj jedovaté či škodlivé.
Clean, natural, non-toxic: marketingové slová
Tieto a podobné marketingové slová v kozmetickej regulácii nemajú jasnú definíciu. Neexistuje úrad, ktorý dohliada, že len naozaj čisté produkty dostanú označenie čisté: nikto totiž nevie, čo je čisté. Zvyčajne ide skôr o filozofiu firmy, kde treba brať do úvahy nielen to, aké používajú ingrediencie, ale napríklad aj to, z akých sú zdrojov, či je výroba produktov udržateľná, či sú balenia ekologické a či sa voči svojim zamestnancom správajú férovo.
Prírodná kozmetika automaticky nie je lepšia a žiadna kozmetika legálne predávaná v Európskej únii nie je ani toxická, ani nebezpečná. Kontrolné orgány prehodnocujú, aké zložky sa môžu v kozmetike používať, pravidelne, na základe vedeckého pokroku. Zoznam zakázaných látok nie je konečný – reviduje sa podľa nových vedeckých poznatkov a vývoja metód ich analýzy.
Ak chceš o tom vedieť viac a zaujíma ťa, či máš dôvod báť sa niektorých produktov na slovenskom trhu, prečítaj si tento článok. Rozprávali sme sa s expertkami na kozmetickú chémiu a kozmetickými formulátorkami, ktoré nám vysvetlili, podľa čoho sa rozhoduje, ktoré látky sú povolené, a prečo nie je dôvod obávať sa napríklad sulfátov či parabénov.
Populárny krém dostal hrozivé hodnotenie, ani apky nevedia povedať prečo
Fakt, že nie je jednoduché na prvú vyhlásiť, či je niečo bezpečné alebo nie, dokazuje aj to, že samotné aplikácie v tom nemajú jasno. Svoje výsledky nie vždy opierajú o fakty a málokedy nájdeš jasnú zmienku, že hodnotiace komisie v Únii či v Spojených štátoch a inde označili ingredienciu za bezpečnú v konkrétnych prípadoch. Kozmetická chemička a doktorandka v tejto oblasti Michelle Wong (@labmuffinbeautyscience) opakovane upozorňuje, že aplikácie robia aj základné chyby a poskytujú nejednotné informácie.
Aplikácie zvyčajne preferujú prírodnú kozmetiku (často na ňu majú aj reklamy či ponúkajú možnosť kúpiť ju priamo v apke) a sústreďujú sa na potenciálne riziká pri inom použití (napríklad pri zjedení miesto použitia na kožu) alebo v inej, nereálne vysokej koncentrácii. Riziko, ktoré opisujú, ti vlastne ani nehrozí. Jedine, že si krém natrieš na chlieb.
Keď sme si takto vyhľadali SPF-ko značky Bioré (patrí medzi najpredávanejšie ázijské SPF produkty aj na Slovensku), tak v apke WeWell dostalo hodnotenie 18/100. Spadlo do červenej zóny a tri zložky sú označené, že predstavujú vysoké riziko.
Je medzi nimi BHT, syntetický antioxidant, ktorý slúži ako konzervant v kozmetike. V Európskej únii je povolený v koncentrácii, v ktorej ho vedecká obec v súčasnosti považuje za bezpečný. Tieto detaily sa však v apke nedozvieš, a tak možno SPF-ko z košíka vyhodíš v domnienke, že je „toxické“.
V aplikácii Think Dirty má SPF-ko od Bioré celkom dobré hodnotenie, len štyri ingrediencie (vrátane BHT) sú označené žltou ako „niekde medzi“. Vo vysvetlení majú aspoň zdroje a aj dodávajú, že látka je riziková pri konzumácii a vo veľmi vysokých dávkach, nie v kozmetike.
Ako však upozorňuje autorka kozmetického webu a podcastu The Eco Well, v minulosti mali v Think Dirty niekoľko nesprávnych a nepravdivých tvrdení, ktoré zavádzali a z bezpečných látok robili toxické. Zvyknú argumentovať starými či malými, nekvalitnými štúdiami alebo výskumy nesprávne interpretujú.
Spoľahnúť sa tak na rýchlu kontrolu cez podobnú apku pred nákupom sa ti nemusí oplatiť: vyhodíš si z košíka aj dobré veci, ktoré by ti mohli sadnúť, pre obavu z otravy, ktorá ti pri dodržaní predpisov nehrozí. A legálne sa predávať bez dodržania predpisov nedá.
Apka ti nepovie, či je ten krém dobrý
Samozrejme, že ľudia s alergiou či citlivou pleťou si dávajú pri kozmetike extra pozor a robia dobre. Podráždiť ťa však môže aj rastlinný výťažok či príliš veľká koncentrácia aktívnych látok, na ktoré tvoja koža nie je pripravená. Navyše, kozmetika môže byť „nebezpečná“ v prípade, že ju nesprávne skladuješ (inak, než odporúča výrobca), nesprávne ju používaš (napríklad na miestach, ktorým výrobca odporúča vyhýbať sa) alebo ju používaš inak, než je určené.
Napríklad si antiperspirant nanesieš tesne po holení alebo voskovaní a čuduješ sa, že to štípe.
Pravda je taká, že zo zloženia sa okrem zložiek nič iné nedozvieš. Nevieš z neho prečítať, či je produkt príjemný na dotyk, a nezistíš z neho, odkiaľ ingrediencie pochádzajú, či je produkt udržateľný alebo či stojí za cenu, za akú je na predaj. To, že niečo produkt neobsahuje, nemusí byť výhoda a ani vyššia koncentrácia aktívnej látky neznamená, že zaúčinkuje skôr.
Hlavná vec, v ktorej ti apky pomôžu, je vyfiltrovať si produkty podľa svojich zásad a preferencií. Môžeš overiť, či má krém vegánske zloženie alebo obaly, ktoré sú rozložiteľné v prírode. Ale to je asi tak všetko. Ani kozmetickí chemici, ktorí sa výrobou kozmetiky živia, nevedia z ingrediencií prečítať všetko.
Kozmetiku jednoducho treba vyskúšať a používať (podľa inštrukcií). Sedieť ti musí nielen zloženie, ale aj to, aký máš pocit pri používaní, či ti náhodou nesmrdí, či dobre na pleti sedí a páči sa ti výsledok, ktorý s produktom dosiahneš.
