Na svete je málokto osamelejší než novopečená matka. Rozorvaná bolesťou, hormónmi a ľúbezným pobytom v štátnom zdravotníckom zariadení sa snaží zistiť, kým je a prečo nie je len neskonale šťastná, ako to od nej očakáva spoločnosť.
Sú tri hodiny ráno. Ležíš v posteli. Na plachte je hneď vedľa neidentifikovateľnej hnedej mláčky fliačik od moču. Hučí ti v hlave. Chcel by si spať, ale nemôžeš. Miesto toho ti tvár oslepuje modré svetlo z displeja mobilu. Nie si po riadnom nočnom záťahu po baroch. Si uťahaný rodič.
Na displeji svieti otvorený portál s logom modrého nepárnokopytníka, kde jedna z matiek preberá tému Moje dieťa smrdí ako slanina, nie je náhodou choré? A keby si bol náhodným bezdetným sledovateľom, zasmial by si sa na tom a zajtra v práci to ukázal kolegom.
Lenže to tvoj novorodenec smrdí ako slanina. A nevysvetliteľne krochká, stále plače a vôbec sa nepodobá na rozkošné vyretušované deti na Instagrame. Tie predsa nemajú na nose akné a červenú tvár od toho, ako sa stále snažia prdnúť si.
Na svete je málokto osamelejší než novopečená matka. Rozorvaná bolesťou, hormónmi a ľúbezným pobytom v štátnom zdravotníckom zariadení sa snaží zistiť, kým je a prečo nie je len neskonale šťastná, ako to od nej očakáva spoločnosť.
