Na projekte pracovali architekti z ateliéru Kilo/Honč. Cieľom rekonštrukcie pôvodne dvojizbového bytu bola jeho premena na moderný loft. Výsledkom je priestor, kde je prirodzenosť jeho hlavnou myšlienkou.
Loftový byt v Bratislave ťa hneď zaujme otvoreným priestorom a prirodzenou atmosférou. S rozlohou 52,1 štvorcového metra ide o klasický dvojizbový byt. Základnou zmenou bolo upravenie pôvodne nízkeho stropu a odstránenie presnej štruktúry. Vďaka tomu vznikol otvorený priestor.
Najvýraznejšími prvkami bytu sú vysoké stropy a opracované sivé steny, ktoré sú obľúbeným prvkom loftov. Ateliér Kilo/Honč pracoval s industriálnymi materiálmi a naturálnymi farbami. Nechceli však definovať finálny charakter interiéru. Skúmali, čo môže priestor sám osebe ponúknuť.
Majiteľka bytu je mladá lekárka, ktorá býva sama. Dôležitou súčasťou jej domácnosti je jej domáce zvieratko zajačik. Pri návrhu interiéru architekti nezabúdali transformovať tento vzťah cez rôzne doplnky. Išlo o stoličky či kachličky v kúpeľni s motívom zajaca. Vo výsledku vznikol priestor so zaujímavým umeleckým nádychom.
„Pri projektovaní bytu sme sa zamerali na to, aby nemal ťažké riešenie. Ak si klientka v budúcnosti bude chcieť priestor premeniť, môže. Nemusí premýšľať, ako sa v ňom má hýbať, čo kam umiestňovať a ako ho používať. Nič nemá fixné miesto. Ak niečo bude chcieť presunúť, jednoducho presunie. Všetko však bude stále fungovať kvalitne a dobre,“ tvrdí architekt Richard Kilo.
Priestor vnímali ako experiment
Najväčšou výzvou pre architektov bola hra s priestorom. Na tomto projekte vidieť, čo všetko sa dá vytvoriť, ak sa zmení dispozícia bytu. Otvorený priestor zahŕňa všetky funkcie od varenia po funkciu jedálne, obývačky, šatníka či kúpeľne.
Architekti dokázali, že zo štandardného bytu je možné vytvoriť moderný loftový priestor. Predstavuje vzdušné neutrálne miesto, v ktorom sa bude klientke žiť slobodne a jednoducho.
Byt mal pôvodne nízky strop. S tým sa architekti pohrali a pretransformovali ho na vysoký. Priestor tak otvorili najviac, ako sa dalo. Po rekonštrukcii stropu vznikla z bytu malá hala, ktorá zostala bez štruktúry. Byt nie je špecificky delený, čo je veľký rozdiel oproti iným bytom. Klientka s ním môže pracovať podľa toho, ako to bude cítiť v budúcnosti.
„Človek sa cíti v rozsiahlom priestore veľkoryso. Keď vyjdeme von na ulicu, cítime slobodu a voľnosť. Malý priestor dokáže byť pre niekoho až klaustrofobický. Pri klasickej štruktúre bytu máte predelené izby, čo je, samozrejme, tiež fajn, no v tomto prípade sa byt zdá pocitovo oveľa väčší, ako skutočne je. Osobne si myslíme, že v takomto veľkom priestore sa môžete doma nadýchnuť,“ konštatuje Richard Kilo.
Autentické predmety tvoria teplo domova
Ľudia majú tendenciu schovávať všetky veci, aby neboli zbytočne vystavené na očiach. „Sú to vaše veci. Myslíme si, že z nejakého dôvodu ich preto ukrývať nemusíte. Máte ich stále poruke. Každý predmet, ktorý v byte máte, má svoju vlastnú formu, farbu a charakter. Vytvára v domove teplo. Ste to vy a to vás definuje,“ vraví Richard.
V byte predmetov nie je veľa, každý má svoj účel. Nič nie je schované, práve naopak. V kuchyni môžeš vidieť, že všetky doplnky a kuchynské potreby sú vystavené. Ide o spotrebiče, taniere či poháre. Napríklad v šatníku je oblečenie zakryté len závesom. Architekti tým chceli apelovať na to, že tieto veci schovávať nemusíme. Sú súčasťou nášho každodenného života a v priestore dotvárajú autentickú atmosféru.
Sivá farba pôsobí na naše zmysly
Richard vraví, že pri práci s interiérom zohrali veľmi dôležitú úlohu materiály a farby. V byte môžeš vidieť štruktúrovaný povrch stien v sivej farbe. Tá dáva loftu industriálny charakter, prírodné materiály ho robia útulným. Voľbu materiálov prispôsobili tak, aby každý, kto do bytu vstúpi, pocítil jeho prirodzenú atmosféru.
Sivú farbu a naturálne tóny nevnímajú ako chladné. Veľa ľudí má predsa v obľube bielu farbu a práve tá môže podľa architekta pôsobiť sterilne. Sivá môže v menšej miere pôsobiť na naše zmysly až spirituálne. Možno práve tým, že ľudstvo bolo počas svojho vývoja vždy späté s prírodnými materiálmi ako betón či drevo.
„Byt je vďaka tejto kombinácii farebne utlmený, štruktúra nie je plochá. Pracovali sme s materiálmi a zariaďovacími prvkami, ktoré fungujú. Docielili sme nimi všetko, čo byt potrebuje,“ vraví Richard. Výsledná kombinácia tak vytvára harmonický celok práve vďaka osobitnému vzhľadu a usporiadaniu predmetov.
