Niektorí sú zhovorčiví, iní tichí. Všetkých spája túžba objavovať miesta, kam sa pre fyzické obmedzenia bežne nepozrú.
Nadbieham s rikšou na obrubník a modlím sa, aby mi z prednej lavice nespadla pani Božena. Napriek nedávnym opravám povrchov chodníkov nie je bratislavský „family friendly“ Ružinov stále bezbariérový. Často ide o maličkosti, no aj tie sú obmedzujúce. Nie som na invalidnom vozíku, no citeľne si uvedomujem ich bariéry: drzé obrubníky, nepredvídateľné diery, príliš ostré zákruty a kde-tu hlúpo osadené stĺpiky.
Počas dvoch dní vozím na rikši štyroch seniorov a pýtam sa na ich radosti a trápenia. Niektorí sa chcú na rikši pozrieť na miesta, ktoré navštevovali pred pobytom v domove. Iní sa chcú vyvetrať či porozprávať. Všetci mi od začiatku dôverujú.
Nepýtajú sa, kto som ani či som zručný vodič. Sú zvyknutí vkladať dôveru do rúk cudzích ľudí. Na dnešnej mladej generácii takmer všetkých najviac štve jej náklonnosť k alkoholu a drogám. Čo iné chceli ešte odkázať čitateľom Refresheru?
V piatok popoludní sa pred domovom seniorov na Pažítkovej ulici stretávam s Martinom Hlásnym z Cyklokoalície. Toto občianske združenie koordinuje projekt, pri ktorom môžu mladí ľudia tráviť čas na bicykli a navyše pomôcť „vyvetrať“ niektorého zo seniorov.
Okrem Ružinova majú rikšu v domove seniorov aj v Rači, Petržalke, no aj v Senci, Poprade a Trnave. Prinavracia „Bicyklovanie neobmedzené vekom“ skutočne stratenú mobilitu, alebo ide „len“ o ďalšiu voľnočasovú aktivitu v portfóliu domovov dôchodcov?
V Refresheri presadzujeme hodnoty tolerancie a inklúzie v spoločnosti. Ak s nami sympatizuješ a bavia ťa naše články, ich vznik môžeš podporiť predplatným služby Refresher+.
Margita Kamenistá
Drobná dáma netrpezlivo čaká vo vestibule. Keď k nej pristúpim, obopne mi dlaň, vstane z vozíka a nechá sa odprevadiť na rikšu. Na „riadiace“ sedadlo si však ešte sadá Martin. Pri prvej jazde asistujem opodiaľ, mám prirodzený rešpekt a mimochodom dodržiavam aj štandardnú procedúru zaúčania dobrovoľníkov.
Všetci dobrovoľníci sa musia pred jazdou v premávke zaučiť. V rámci zácviku som si skúsil aj nový zážitok sedenia na lavici. Cesta vpredu je hypnotizujúco príjemná. Nečudujem sa preto, že prvé slová pani Zdeny po pár minútach jazdy sú: „Takmer som zadriemala.“
Pochádza z Rače a okolie domova dôchodcov stále len spoznáva. Počas cesty sa napriek podnecovaniu veľmi nerozhovorí, chce sa hlavne prevetrať. Cestu však zhodnotí slovami: „Je to výborné, oveľa lepšie ako vozík. Uvidíme sa nabudúce!“
Marián Riška
Po návrate do domova zahasí senior do troch štvrtín nedofajčenú cigaretu o chodník a zasunie ju späť do krabičky. Statný chlap v tričku na mňa pozrie ponad rám okuliarov, ktorých sklá kropí mrholenie, a predstaví sa: „Volám sa Riška, to je skoro ako rikša.“
Ležérne nasadá, dokonca až tak, že si po pár sekundách uvedomím, že si neupevnil bezpečnostný pás. Pochybenie napravíme a dupnem do pedálov. Pán Riška si cestu evidentne užíva a podchvíľou do vzduchu vystrkuje barlu. Rád cíti vietor vo vlasoch. „Škoda, že si to niektorí nemôžu vyskúšať, keďže sú celkom imobilní.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo chcú dôchodcovia odkázať mladej generácii.
- Ako sa môžeš zapojiť do projektu aj ty.
- Či nám zastavovali autá na priechode.
- Ako trávia seniori voľný čas.
