Hodiny som strávil čapovaním piva a obsluhovaním zákazníkov, ktorým som relax ticho závidel.
Určite si aj ty raz za svoj život zažil (alebo práve zažívaš) sezónnu letnú brigádu. Ak nie, to nič – aspoň ťa vezmeme do pre teba úplne nepoznaného sveta. Konkrétne do bufetu na kúpalisku.
Hoci môže znieť takáto brigáda na prvé počutie jednoducho – vyvediem ťa z omylu. Na vlastnej koži som si totiž vyskúšal, aké je to hodiny stáť počas najväčších horúčav v stánku, pozerať sa na ľudí, ako sa bavia v bazénoch, ticho im závidieť a obsluhovať nie vždy slušných zákazníkov.
Napriek tomu, že je táto práca náročná a bufetári obslúžia denne aj 150 zákazníkov, prináša aj mnoho úsmevných či bizarných momentov, ktoré by som si ani nedokázal predstaviť, kým som ju nevyskúšal.
Ešte predtým, než začneš so mnou poobednú šichtu, rád by som ti pripomenul, že cestovať po Slovensku a tvoriť zaujímavý obsah priamo z terénu môžem len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti takýto formát článkov páči, môžeš nás podporiť vstupom do klubu Refresher+.
Nástup do šichty
Je krátko pred trinástou hodinou, keď parkujem svoje auto pri termálnom kúpalisku Poľný Kesov, známom aj ako Nitrava. Len čo rýchlym krokom prejdem cez recepciu a oznámim recepčnej, že idem do práce, zostanem prekvapený z rozlohy kúpaliska. Na veľkom priestranstve sa rozprestiera hneď niekoľko zážitkových bazénov a atrakcie, ako napríklad vodné bicykle či tobogany.
Z príjemných predstáv, ako by som sa v tomto teple najradšej do jedného z bazénov vrhol, ma vytrhne majiteľ bufetu. Ktovie, ako by sa so mnou rozprával, ak by som bol čerstvá pracovná sila zo študentského servisu. Som tu však ako novinár, a kým kráčame medzi bazénmi, zdvorilo mi cez piskot detí vysvetľuje, že kúpalisko je pomerne nové. „Nitrava má len tri roky, za tento čas ju však majitelia vybudovali na veľmi vysokú úroveň. Zatiaľ ju však poznajú najmä lokálni, preto nie je taká preľudnená ako napríklad Štúrovo či Podhájska,“ dodá.
Po pár metroch chôdze sa ocitáme na mojom novom pôsobisku – v bufete s výčapom a so sladkým občerstvením. Len čo vojdeme do stánku, cítim, že je v ňom výrazne teplejšie ako vonku. Skôr než sa majiteľovi stihnem posťažovať, mizne preč a úlohu zaučiť ma prenecháva na zamestnancov, mojich dočasných kolegov: Lauru, Matúša a Martinu.
Prvá sa ma chopí Laura, ktorá mi prezrádza, že v bufete predávame palacinky, vafle a trdelníky. „Okrem toho máme aj výčap. Čapujeme 10° Zlatý Bažant, 10° Krušovice, nealko radler a Kofolu,“ dodá s tým, že pre deti máme v ponuke aj domáce ľadové čaje.
Hneď ako ma oboznámi s ponukou, poznamená, že dnes je to na kúpalisku „mŕtve“. „Včera bol sviatok a pršalo. Trochu sa ochladilo a to znamená, že do víkendu to bude slabé,“ dodá s tým, že aspoň majú dostatok času venovať sa mi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako mi išlo čapovanie piva.
- Aký trapas sa mi stal s mojím prvým zákazníkom.
- Prečo ma vysmial kolega Matúš.
- Čo je podľa brigádnikov v bufete na kúpalisku na ich práci najťažšie.
- Čo najbizarnejšie sa im počas pracovného času stalo.
