Fotograf, potápač a milovník prírody Richard Jaroněk nám vysvetlil, čo hľadať za útokom žraloka v Egypte, ako sa zachovať, keď sa objaví vedľa teba, a prečo by žralok radšej hryzol do väčšieho množstva tuku.
„Ak sú vedľa seba štíhly človek a 150-kilový človek, tak keď žralok pôjde do rizika a hryzne, hryzne do väčšej zásoby tuku. To je možno taká úsmevná motivácia na sezónu, prečo zhodiť pár kíl. Je to založené na faktickom správaní žralokov vo vode, ale takýmto štýlom lovia zvieratá, nie ľudí,“ hovorí s úsmevom expert na žraloky, fotograf a potápač Richard Jaroněk, ktorý si z vody za svoju kariéru odniesol už tri pohryznutia žralokmi.
V reakcii na najnovšie smrteľné útoky žralokov v Egypte konštatuje, že aj keď ide o tragédiu, väčšie nebezpečenstvo človeku hrozí pri bežnej jazde na diaľnici. Upozorňuje však, že v Egypte, ale aj vo viacerých obľúbených exotických destináciách slovenských dovolenkárov sa vyskytuje obrovský počet žralokov. Netreba sa však báť, treba len zostať v strehu.
Jaroněk nám vysvetlil, ako sa správať v prípade, ak si vo vode a zbadáš pri sebe plávajúceho žraloka, ale aj to, ako si žralok vyberá svoje potenciálne obete a ako vyzerá „testovací záhryz“ žraloka, ktorý zistí, že hryzol do človeka a toto mäso nepozná ani mu nechutí.
Aj tento rozhovor reagujúci na aktuálnu tému útoku žraloka v Egypte sme ti mohli priniesť vďaka podpore našich čitateľov. Neobmedzený prístup k všetkým zamknutým článkom môžeš získať aj ty, ak sa k pridáš do klubu Refresher+.
Video z Egypta, na ktorom žralok napadol a zabil turistku, videli tisíce Slovákov. Treba sa teraz začať báť ísť na dovolenku?
Nie, určite sa netreba báť. Sú to, samozrejme, tragické udalosti, ktoré sa odohrávajú, historicky sa odohrávali a budú sa odohrávať naďalej, pokiaľ budeme vo vode. Smrteľných útokov žraloka sa podľa štatistík za posledných 30 rokov stane okolo päť ročne spolu so 60 či 70 zraneniami.
Ak to poviem hlúpo, tak to nie je žiadna mimoriadna udalosť, je to bežné a stáva sa to, pretože sa pohybujeme na miestach, kde sa žraloky prirodzene vyskytujú. Keď šoférujete auto na diaľnici, štatisticky sa na diaľnici môže tragédia stať oveľa rýchlejšie ako to, že by vás vo vode napadol žralok.
Útok žraloka sa stal v Egypte. Znamená to, že by si dovolenkári mali rozmyslieť, či ísť do Egypta alebo radšej toto leto zvoliť inú destináciu?
V Egypte je obrovské množstvo žralokov. Z 90 percent ide o žraloky, ktoré sú úplne neškodné, no potom sa pri egyptskom pobreží vyskytuje pätica žralokov, ktoré môžu byť nebezpečné pre človeka. Ide o žraloka dlhoplutvého, čiernocípeho, tigrieho, belavého a žraloka mako.
To je pätica najrozšírenejších žralokov žijúcich v Červenom mori, ktorá by mohla zaútočiť na človeka. Celkovo máme vo svete okolo 20 druhov žralokov nebezpečných pre človeka, z ktorých týchto päť sa pohybuje v Červenom mori.
Zvýšil sa výraznejšie počet žralokov v Egypte za posledné roky?Žraloky boli v Egypte vždy. Ak sa vyskytne útok, je to len preto, že my lezieme do ich vody. Ony vždy lovili pri pobreží, takže je nezmysel hovoriť, že žraloky pri brehu nemajú čo hľadať. Vlny sa ženú k pobrežiu, ťahajú so sebou planktón, ktorý láka malé rybičky, väčšie ryby a napokon aj lovce ako žraloky.
Ony tam odjakživa lovili, ale potom prídu ľudia, postavia tam hotel, zaberú celú pláž a odrazu sú prekvapení, keď sa stretnú so žralokom.
Môže sa stať, že sa človeku zalesknú hodinky na ruke a žralok si povie, že ten odlesk mohla spôsobiť nejaká sardinka, tak si do nej skúsi hryznúť. Akékoľvek hryznutie žraloka býva zvyčajne fatálne, lebo je to zviera s 80 zubami v papuli.
Ak sa radšej chcem Egyptu vyhnúť, existujú vo svete destinácie, kde je dokázateľne vyšší výskyt žralokov?
Žraloky obľubujú teplé vody. Veľké biele žraloky síce majú rady chladnú vodu s 15 až 17 stupňami, v ktorej sa však my z 90 percent nekúpeme, ale ostatné žraloky majú rady teplú vodu. Najviac im vyhovuje Indický oceán, kde nie je výborná len teplota vody, ale aj množstvo potravy. Platí rovnica, že kdekoľvek je v Indickom oceáne dosť teplá voda, tam budú žraloky.
Žraloky sú tam páni atolov, vrcholové lovce, ale sú konkrétne miesta, kde sa ich vyskytuje najviac. Veľmi veľký výskyt žralokov registrujeme okolo pobrežia Natal na východe Južnej Afriky, kde je ich obrovské množstvo, ale napríklad aj na Maldivách. Na Maldivách nájdeš veľa veľkých žralokov okolo každého ostrova.
V minulosti sa už žraloky veľakrát objavili pri chorvátskom pobreží. Treba mať rešpekt pred žralokmi aj na dovolenke na Jadrane?
Žralokov by som sa v Chorvátsku vôbec nebál. Ony tam síce boli aj budú, veď napríklad najväčšieho bieleho žraloka na svete s dĺžkou 6,5 metra a hmotnosťou 3 tony chytili na Malte v Stredozemnom mori, čo nie je tak ďaleko od Chorvátska, ale v Jadranskom mori ich nebude veľa.
Sú vylovené, veď tam majú veľký problém s rybami vo všeobecnosti, ale žraloky sa tam objaviť môžu najmä vďaka tomu, že plávajú za loďami, ktoré do vody hádžu zvyšky potravy. Vždy sa tam pohybovali aj sa tam pohybovať budú, mení sa len to, že čím ďalej, tým viac nemajú čo žrať.
Prejdime k praktickým radám. Človek pláva vo vode, keď sa k nemu zrazu začne blížiť žralok. Existujú triky, ako sa v takej situácii správať?
Pre plavca je vždy náročnejšie pozerať sa pod vodu a spozorovať, že sa k nemu blíži žralok. My potápači máme masku, vidíme na všetky strany a zbadáme preto, že k nám žralok pláva. Vieme sa pripraviť, postaviť sa mu a zbrzdiť ho. Ja sa so žralokmi potápam už 25 rokov, takže vďaka skúsenostiam je to pre mňa úplne iná situácia ako pre bežného človeka, ktorý zbadá žraloka alebo len siluetu žraloka.
Treba povedať, že žraloky pod nami často plávajú bez toho, aby sme o nich vedeli. Ony si tam jazdia vo väčších hĺbkach, pozorujú, čo sa deje nad nimi, a zaujíma ich, keď ľudia na hladine kričia, šantia sa a deti skáču do vody. To sú pre žraloka prirodzene zaujímavé veci, na ktoré sa musí prísť pozrieť. Žralok ako prirodzený lovec chce vedieť, či sa mu v takej situácii nerysuje šanca zohnať potravu.
Takže krik a šantenie žraloky priťahujú.Prakticky áno. Ak máme šnorchlovacie okuliare, pozrieme sa pod hladinu a vidíme žraloka, je najdôležitejšie nepanikáriť. Neutekať, nekopať nohami, len ho sledovať. Keď sa na žraloka začnete pozerať, na 90 percent ho prestanete zaujímať, lebo stratil moment prekvapenia. Ony nás nejdú zabiť, ony sa prídu len pozrieť bližšie.
Môže sa stať, že sa človeku zalesknú hodinky na ruke a žralok si povie, že ten odlesk mohla spôsobiť nejaká sardinka, tak si do nej skúsi hryznúť. Akékoľvek hryznutie žraloka býva zvyčajne fatálne, lebo je to zviera s 80 zubami v papuli. Keď to dopadne dobre, môžeš prísť o ruku ci nohu, inak vykrvácaš a skončí sa to smrťou.
Zachovať pokoj, keď okolo človeka pláva žralok, však zrejme musí byť náročná úloha. Dá sa to?Pozor si treba dávať na to, aby človek nezačal dávať najavo, že má panický strach. Netreba utekať ani rýchlo plávať k brehu, vždy je lepšie zachovať pokoj. Žraloky majú na tele receptory, takzvané Lorenziniho ampuly, ktorými napríklad dokážu rozoznať vibrácie tvorov v tiesni. Búšenie srdca, adrenalín, intenzívne potenie a vysoký tep sú všetko signály, ktoré žralokovi povedia, že toto je slabý tvor.
Je to rovnaké, ako keď kráčaš po parku a bojíš sa psov. Aj ten najmenší jazvečík dostane guráž, keď z teba vycíti, že z neho máš strach, začne do teba skákať a bude hrať hrdinu. Tak to funguje aj so žralokom, keď mu ukážeš strach.
Ak vo vode plávajú dvaja ľudia, ktorých napadne žralok, má zmysel pomôcť si navzájom? Skúsiť žraloka udrieť do nosa ako vo filmoch?
To už musí byť extrémna situácia, keď sa proti žralokovi musí človek fyzicky brániť. Samozrejme, keď bojujeme o život, urobíme čokoľvek, aby sme sa zachránili. Fungujú spôsoby a miesta, kde sa dá žraloka dotknúť, aby sa zastavil alebo zabrzdil, ale je to veľmi zložité.
Ja viem, ako žraloka chytiť do dvoch prstov a obrátiť ho na chrbát bez akejkoľvek sily, viem, kde ho mám stlačiť, ale v realite je to pre bežného plavca nemožné. To by musel byť profík.
Čo podľa vás ovplyvňuje to, koho si žralok spomedzi plavcov vyberie ako svoju obeť?Či si žralok vyberie ako cieľ svojho útoku špecificky vás, závisí od mnohých faktorov. Napríklad od toho, čo má človek na sebe. Moderné plavky sú ružové, tyrkysové, fosforeskujúce či strieborné ako ryby, lesknú sa a to ho zaujíma. Čierne plavky ho zaujímať nebudú.
Hypoteticky zvažujme, že si žralok chce do človeka hryznúť. Tie ampuly na tele mu v tom prípade vždy povedia, že musí zaútočiť na väčší obsah tuku. Keď to poviem hlúpo, žralok pôjde po tučnejšej z tých dvoch osôb.
Ak sú vedľa seba štíhly človek a 150-kilový človek, tak keď žralok pôjde do rizika a hryzne, tak hryzne do väčšej zásoby tuku. To je možno taká úsmevná motivácia na sezónu, prečo zhodiť pár kíl. Je to založené na faktickom správaní žralokov vo vode, ale takýmto štýlom lovia zvieratá, nie ľudí.
Žralok si vždy vyberie obeť, ktorá je preňho prínosnejšia. Dá sa však útoku vo vode predísť?V prípade, že sa žralok k dvom ľuďom priblíži, odporúčam postaviť sa k sebe chrbtom, pomaličky kopať nohami a splývať. Pozerať sa na žraloka a upokojiť sa. Ak okolo vás začne krúžiť, približovať sa, búchať do vás a otierať sa, tak sa ho môžete pokúsiť udrieť na citlivé miesta. Aj tá pani v Egypte bojovala, snažila sa ho udrieť plutvou, ale mala obrovskú smolu, že narazila na defektného žraloka.
Nebol to normálny, ale zúfalý žralok. Je to ako s človekom a ťažko povedať, kde je tá iskra, ktorá v hlave zapáli rozhodnutie, že sa zahryzne. Stane sa tisíc prípadov, keď žralok iba pripláva, pozrie sa na človeka a odpláva, ale pri tom tisícprvom môže zaútočiť. Ani odborníci nevedia povedať, kedy presne sa to stane.
Prečo šťastný otec rodiny s manželkou a dvoma deťmi zoberie brokovnicu, vystrieľa rodinu a potom zastrelí sám seba? Čo sa udeje v ľudskom mozgu, že to urobí? Tak to funguje aj pri žralokoch. O živote žralokov vieme možno 8 až 10 percent, inak nevieme nič. Bol to defektný žralok tak, ako ľudia vedia byť povahovo pokojní či agresívni.
Problém je, ak pri ňom človeku odhryzne 10 či 20 kilogramov mäsa z tela a on potom vykrváca do pár sekúnd.
Čomu teda prisudzujete útok žraloka v Egypte?Teraz v Egypte to bola súhra náhod a stretnutie so žralokom hlupákom. Bol to agresor, ktorý to v hlave nemal v poriadku. Ale treba povedať, že žralokom vo vode ubúda potrava, vylovili sme im ryby, ktoré jedli, a teraz nemajú čo žrať.
Preto budú hrýzť do všetkého, sú agresívnejšie a ľudí je vo vode viac ako doteraz. Žraloky si teraz prvýkrát po miliónoch rokov evolúcie nevedia poradiť s úbytkom potravy a možno aj preto sa stretávame s defektnými agresívnymi jedincami.
Vy sa so žralokmi potápate už 25 rokov. Zažili ste aj vy na vlastnej koži stretnutie so žralokom, ktorý začal byť agresívny?
Ja mám na sebe tri uhryznutia. Všetky svoje zranenia som si však vyprovokoval sám, lebo sme s kolegami potápačmi porušovali pravidlá a chceli zistiť, ako ďaleko môžeme zájsť. Raz sme zostali pod vodou tri hodiny, menili len nádoby s kyslíkom a čakali, kedy príde moment, že sa vás žralok rozhodne zabiť.
Hrali sme sa na mŕtvych, vypúšťali čo najmenej bubliniek a čakali, kým nás žralok vyhodnotí ako mršinu, ktorú pôjde zožrať. Robili sme šialené veci a tie hryznutia si pýtali. Ja som bol svedkom možno piatich či šiestich krvavých nehôd, keď sa mi žralok zahryzol do kamarátov pod vodou, no našťastie po nich zostali len veľké jazvy a žiadne amputácie.
Ak chce žralok zaútočiť, tak to dáva najavo rečou svojho tela. Nevydáva žiadne zvuky, ale potápač to vie odpozorovať podľa pohybov, krútenia sa, podľa toho, ako zatína čeľusť a spevní celé telo do panciera, ktorý by neprestrelila ani harpúna. Vtedy hovorí, aby človek vypadol, lebo inak zaútočí.
Keď sa už žralok rozhodne cielene zaútočiť a zabiť vás, tak vám nepomôže žiadna obrana. Nehody a hryznutia, ktoré sa neskončia smrťou, zvyčajne vznikajú tak, že žralok hryzne, zistí, že mu človek nechutí a to mäso nepozná, a tak odpláva. Voláme to „testovací záhryz“.
Problém je, ak pri ňom človeku odhryzne 10 či 20 kilogramov mäsa z tela a on potom vykrváca do pár sekúnd. Zvyčajne ľudia zomierajú následkom uhryznutia žralokom, vykrvácaním, infarktom či utopením, ale nie preto, že by žralok človeka doslova zožral.
