Je len otázkou času, kedy Netflix odkúpi aj nejakého slovenského komika. Kvalitu na to máme, prezrádza v rozhovore Zitron.
„Odmalička chcem, aby som ľudí čo najrýchlejšie pobavil a na tú chvíľu ma mali radi, ale aby mi potom dali pokoj. Aj preto sa tak stotožňujem s Billom Burrom. Nedávno v jednom rozhovore povedal, že na pódiu chce, aby ľudia vedeli, kto je a zabavili sa, ale keď zíde z pódia, želá si, aby ho nikto nepoznal,“ hovorí standupový komik Zitron.
Jakub Ťapák je už niekoľko rokov stálou osobnosťou slovenskej stand-up comedy scény. Pôsobí pod záštitou zoskupenia Silné reči, s ktorým vystupuje po celom Slovensku a Česku. Najviac sa však do povedomia širokej verejnosti dostal počas pandémie. V roku 2020 totiž začal na Youtube vydávať úspešnú sériu Roasted, v ktorej vtipne komentuje a paroduje známe horory.
Jeho videá síce nevychádzajú pravidelne, no zato majú miliónové pozretia. Počas pandémie vytvoril s komikom Jakubom Gulíkom aj vlastný podcast s názvom 20 000 míľ pod humorom, v ktorom spolu analyzujú zahraničných komikov a ich známe komediálne špeciály či techniky humoru.
Zitron v rozhovore prezradil, ako vníma ženské komičky, či je pravda, že v súkromí je nudný, prečo nechodí na festivaly, čo robí, keď na javisku „zhorí“, koľko si dokáže standupový komik na Slovensku zarobiť, ako sa s odstupom času pozerá na komikmi kritizovanú spoluprácu s TV JOJ, či podľa neho stand-up patrí do televízie alebo aj to, prečo zatiaľ neplánuje špeciál.
V Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory s inšpiratívnymi a zaujímavými ľuďmi z rôznych odvetví, viac ich nájdeš v tejto sekcii. Ak chceš podporiť naše úsilie neustále skvalitňovať obsah a získať neobmedzený prístup k článkom, pridaj sa do klubu Refresher+.
Počas pandémie si začal na Youtube vydávať veľmi úspešnú sériu Roasted, v ktorej vypichuješ chyby v známych hororoch a vtipne ich komentuješ. Ako vyzerá príprava predtým, ako sa vôbec vrhneš na nahrávanie?
Vždy mi pri tom asistuje moja priateľka, bez ktorej by celý Roasted asi ani nevznikol. Pustíme si spolu daný horor, počas toho si to zastavujeme, spolu analyzujeme a zapisujem si, čo by som vedel vtipne vypichnúť, sparodovať alebo nejako okomentovať.
Na druhý deň si k tomu opäť sadnem, pozriem si to celé znova, vypíšem si plot line a do druhého stĺpčeka vypisujem chyby alebo komické scény z filmu. Popritom už začínam vymýšľať, aký skeč by sa k tomu dal nahrať alebo ako sa zahrať so slovami. Posledný a najzdĺhavejší krok je napísať celý scenár.
Videá z tejto série vychádzajú s mesačnou alebo dvojmesačnou pauzou. Je náročné urobiť k tomu vtipný a úderný scenár?
Napríklad scenár najnovšieho dielu robím už tretí mesiac. Ale to aj preto, že posledné mesiace je veľa vystúpení a moderovačiek, takže aj toho voľného času je menej ako počas pandémie.
Ďalší dôvod, prečo to tak trvá, je aj ten, že som prehnaný puntičkár a perfekcionista. S jednou vetou sa viem hrať aj tri hodiny. Dávam si záležať na rytmickosti reči a na tom, aby tam bol ideálny počet slov a ani gram tuku nazvyš. Následne to už len natočím, postrihám, upravím, vydám a potom to už nechcem nikdy v živote vidieť.
Ľudia si tak aspoň viac vážia, keď vydáš nejaký diel.
Hej, aj ja si to tak ospravedlňujem, keď to príliš dlho trvá. (smiech)
S ktorým hororom si sa potrápil najviac?
Zatiaľ asi každý jeden film mal aspoň jednu takú pasáž, na ktorej som sa zasekol a trápil sa s ňou veľmi dlho. Po každom jednom diele si poviem, že už nikdy viac. Ale napríklad prednedávnom som chcel roastovať horor Mama, no nakoniec som sa na to vykašľal, lebo sme si to so Saškou (priateľkou – pozn. red.) zapli a po hodine sme sa na seba pozreli a povedali si: veď tu nie je poriadne čo vypichnúť, toto je fakt dobrý film.
Tvoje videá majú milióny pozretí...
Úprimne sa priznám, že ja ani neviem, aké to má čísla. Nesledujem to a nečítam ani komentáre. To za mňa robí Saška a potom mi len zreferuje, či sa to ľuďom páči alebo nie. Nechcem to riešiť, pretože sa bojím, že by som sa v tom zacyklil a viac by som sa sústredil na to, aké to bude mať čísla, ako na samotný obsah a formu.
Roasted som vytvoril počas pandémie, pretože kreatívna časť mňa potrebovala tvoriť, hoci ja sám seba nerád označujem za umelca. Rozprávať o svojich genitáliách totiž nie je úplný vrchol umenia. (smiech)
Predsa len však asi vieš, že to má veľký úspech. Čakal si to?
Popravde som od toho veľa neočakával. Vymyslel som si to len ako takú zábavku pre seba počas prvých týždňov karantény, keď už som prešiel všetky počítačové hry, ktoré mám. Tá kreatívna časť mňa potrebovala tvoriť, hoci ja sám seba nerád označujem za umelca, pretože rozprávať o svojich genitáliách nie je úplný vrchol umenia. (smiech)
Vypálilo to nad očakávania a som rád, že sa to ľuďom páči. Píšu mi asi všetky vekové kategórie, od školákov na základke až po 60-ročného otcovho doktora, ktorý mu operoval koleno a odkázal mi po ňom, že ma pozdravuje a že s manželkou pozerajú každý jeden diel.
Dokážeš si ešte užiť horor ako bežný divák alebo máš už profesionálnu deformáciu a tendenciu hľadať chyby a rozmýšľať nad tým, ako by si to sparodoval?
Áno, trošku už mám deformáciu. Ale stále si to viem vychutnať, keďže som veľkým milovníkom hororov. Často však musím toho komika v sebe umlčať a občas si aj pri bežnom pozeraní poviem, že tak toto bola pekná chu**vina.
Keď si počas korony nemohol vystupovať, začal si spolu s kolegom Jakubom Gulíkom robiť podcast 20 000 míľ pod humorom, v ktorom najčastejšie analyzujete rôznych zahraničných standupových komikov a ich špeciály. Ktorý ťa v poslednom čase bavil najviac?
Teraz toho pozerám strašne veľa, pretože vychádza množstvo špeciálov a mnohé z nich sú naozaj kvalitné. Rád to sledujem a analyzujem. Nie obsah, ale skôr techniku humoru a skladanie vtipov. Považujem to za remeslo. Fascinuje ma, ako sa rôzni komici vedia pozrieť hoci aj na bežnú situáciu úplne odlišným pohľadom a priniesť originálnu a vtipnú premisu a punchliny.
Napríklad pred pár dňami som pozeral špeciál od komika Josha Blue, ktorý je hendikepovaný a pred pár rokmi vyhral americkú reality šou Last Comic Standing. Diagnostikovali mu mozgovú obrnu a má preto aj skrivenú ruku a strašne si robí srandu zo seba, no nie prvoplánovo, ale má to naozaj kvalitne vystavané. Veľmi sa teším aj na nového Billa Burra, čo je moja srdcovka, alebo aj Sorry od Louisa C.K. bolo skvelé.
Je veľa kvalitných standupových komičiek, ale aj zopár takých, ktoré si myslia, že im k úspechu stačí to, že sú ženy. Prípadne že pochádzajú z nejakej minoritnej skupiny. Mne je jedno, kto si a ako sa identifikuješ. Zaujíma ma len, či máš dobré vtipy.
A ako sa pozeráš na nedávny špeciál Rickyho Gervaisa SuperNature? Mnohí ho totiž kritizovali, že v témach sa opakuje a neprišiel s niečím novým.
Musím súhlasiť, aj ja mám pocit, že sa opakuje a že sa nasilu snažil ísť do takých kontroverznejších tém, pričom tam nepriniesol žiadny nový pohľad. Ale zabavil som sa, stále je to starý dobrý Ricky, ktorý je génius. Veľakrát som sa aj nahlas zasmial, čo sa mi pri telke nestáva často.
Gervais si v novom špeciáli robil srandu aj z toho, že nepozná kvalitné ženské komičky. Na Slovensku však žnú práve ženy často väčší úspech. Za zmienku stojí napríklad Simona, ktorej meno na plagáte Silných rečí je poväčšine zárukou vypredanej šou. Ako to vnímaš ty?
Tak štatisticky je to fakt, že mužských komikov je viac. Prečo to tak je a či je za tým nejaká rodová nerovnosť, to sa neodvážim komentovať, hlavne čo sa týka USA. To, čo naznačil Ricky, bola irónia a klasický vtip založený na nejakom stereotype.
Je veľa úspešných a kvalitných standupových komičiek, ale je aj zopár takých, ktoré si myslia, že im k úspechu stačí to, že sú ženy. Prípadne ešte to, že pochádzajú z nejakej minoritnej skupiny. Mne je jedno, kto si a ako sa identifikuješ. Jediné, čo ma zaujíma je, či máš dobré vtipy. A to isté platí aj na Slovensku. Simona nie je úspešná preto, že je žena, ale preto, že má kvalitné sety. Tam to sa začína aj končí.
Keď sme už načali tvojich kolegov, aké sú vzťahy medzi standupovými komikmi v Silných rečiach? Považujete sa za jeden tím alebo medzi niektorými cítiť zdravý konkurenčný boj?
Ja mám radosť z toho, že v Silných rečiach sme nielen kolegovia, ale aj dobrí kamaráti. A viem, že to nie je pravidlom vždy. V susednom Česku alebo Rakúsku sa komici medzi sebou vnímajú viac ako konkurencia a často si neprajú a snažia sa dobehnúť jeden druhého. U nás je to viac kolegiálna atmosféra.
Hocikedy, keď mi príde ponuka na šou, na ktorú sa necítim, tak ju okamžite posuniem ďalším komikom. Viac si vzájomne pomáhame a hocikedy si spolu aj radíme v setoch, keď sa nejaký komik zasekne pri vtipe. A keď niekomu vyjde vystúpenie, tak ho pochváliš a teba to prirodzene nahecuje, aby si takisto podal dobrý výkon.
Medzi sebou vraj nemáte hranice a robíte si srandu z každého bez výnimky. Ako to vnímajú nováčikovia? Nezľaknú sa?
Musia si zvyknúť. Teraz k nám prišlo pár nových mien a nezľakli sa. Práve naopak, naskočili na našu vlnu a tiež sa zapájajú. My vieme, že je to len vtip, že je to z lásky a zároveň že pre nás humor nemá žiadne hranice. Aj Simonka často schytávala bomby, keďže bola pri nás jediná žena a my sme chrapúni, takže sme jej dávali zabrať.
RECENZIA: Mníška 2 je desivá prechádzka peklom, po ktorej nezaspíš
7. septembra 2023, 16:30
Ale páčilo sa mi, že sa nikdy nezosypala. Práve naopak. Raz dokonca po nejakej takejto náloži odišla z vystúpenia, no namiesto toho, aby sa urazila, sa vzchopila a napísala také džouky, že na najbližšom vystúpení nás všetkých neskutočne zroastovala. Nenechala na nás nitku suchú. Vtedy sme sklopili uši a zostali sme len s nemým úžasom sledovať, čo sa to deje.
Aké najhoršie vtipy medzi vami padajú?
Čokoľvek najhoršie, čo ti len napadne. Hocikedy to dokonca ani nie je vtipné, iba vyslovene tvrdé. (smiech) Ale my medzi sebou vieme, že to nemyslíme v zlom.
Čo sa týka vzťahov, mám dojem, že ste tam veľmi utužený kolektív, no aj napriek tomu si občas uštedríte aj poriadnu dávku kritiky. O tebe napríklad niektorí hovoria, že síce na javisku a pred kamerou si zábavný, ale v súkromí si tichý, a aby som citoval Jakuba Lužinu, „nudný“. Je to naozaj tak?
Ale to je pravda. Ja som šupák, fakt. (smiech) Hovorí sa, že každý komik má buď nejaký komplex, alebo v súkromí je to depresívny človek s nejakou psychickou chybou a podobne. Nie je to pravidlo, ale u mňa to do istej miery platí, keďže som extrémny introvert.
Odmalička mám v sebe to, že chcem, aby sa na mne ľudia čo najrýchlejšie zasmiali, pobavil som ich, ukázal sa im a na tú chvíľu ma mali radi, ale aby mi potom dali pokoj. Aj preto sa tak stotožňujem s Billom Burrom. Nedávno totiž v jednom rozhovore povedal, že na pódiu chce, aby ľudia vedeli, kto je a zabavili sa, ale keď zíde z pódia, želá si, aby ho nikto nepoznal.
To po šou asi ani nevyhľadávaš kontakt s fanúšikmi...
Nehovorím, že by mi bolo nepríjemné sa po šou odfotiť alebo pokecať s divákmi, to vôbec. Ale ako hovorím, som introvert, ja napríklad ani nechodím na festivaly, pretože mám fóbiu z toho, keď je pri mne veľa ľudí na jednom mieste. Keď idem na festival, tak len keď tam vystupujem. Aj po skončení šou chalani idú chlastať a ja dám väčšinou hlavu dole, nastúpim do auta, idem domov a pustím si horor. (smiech)
Nepotrebujem byť slávny a obdivovaný a to asi väčšina komikov z nás. My skrátka máme radi humor, a keď skončíme šou, chceme byť úplne obyčajní ľudia.
To je zaujímavé, pretože na prvý dojem pôsobíš práveže veľmi extrovertne.
To je maska, kámo, úplná pretvárka. (smiech) Ale nie, jasné, že sa viem baviť s ľuďmi, no nepotrebujem byť slávny a obdivovaný a to asi väčšina komikov z nás. My skrátka máme radi humor, a keď skončíme šou a zabavíme ľudí, tak chceme byť úplne obyčajní ľudia, ktorí na seba nijako zvlášť neupriamujú pozornosť.
Môžeš mu to vrátiť. Aký je v súkromí Lužina?
(smiech) On je síce na javisku drzý a preexponovaný, ale keď naňho niekto v súkromí zvýši hlas alebo len zdvihne obočie, tak sklopí uši a zrazu je to najmilší človek na svete. To, ako sa on vie kvetnato poďakovať predavačke za cigarety, je neuveriteľné, vtedy by som ho aj ja vyfajčil.
Poďme späť k podcastu. Väčšinou rozoberáte amerických komikov, ale už ste mali diel dokonca aj o Poliakoch. Je podľa teba európska scéna dostatočne kvalitná, alebo ak sa chce komik presadiť aj na svetovej úrovni, musí sa uchytiť v newyorskom Comedy Cellare alebo v kalifornskom Comedy Store?
Keď sa chceš svetovo presadiť, tak logicky musíš vystupovať v angličtine, pretože tomu rozumie najväčšia časť populácie. Ten level v Amerike však nie je o toľko vyšší ako u nás. Samozrejme, nemôžeme sa porovnávať s najväčšími hviezdami ako Louis C.K., Ricky Gervais, Chris Rock alebo Bill Burr, to je naozaj iná liga.
Ale teraz sme mali v podcaste Mateja Adámyho, ktorý bol nedávno v USA a pochodil viaceré známe comedy cluby, a opisoval nám, že mnohí komici, ktorí tam vystupujú, sú porovnateľní s nami a s tým, ako robíme humor my. V USA je však omnoho náročnejšie sa presadiť, pretože tam je kvalitných komikov veľa, no keď sa už uchytíš, dosiahneš o to väčší úspech.
Na Netflixe posledné roky vychádza čoraz viac comedy špeciálov. Myslíš, že o pár rokov by sa tam mohol objaviť aj nejaký Slovák?
Myslím si, že je to dosť pravdepodobné. Už teraz je na Netflixe napríklad dokument Rytmusa alebo Attilu Végha, čiže si myslím, že je len otázka času, kedy sa tam objaví aj špeciál nejakého slovenského komika. A nemusí to byť len Netflix. Teraz sme napríklad robili s Kubom Gulíkom predskokanov na nahrávaní špeciálu Simony pre VOYO.
Rozhodne sa to oplatí pozrieť, pretože keď sme to sledovali z réžie, ako to strihajú a ako to je nasvietené, nebojím sa povedať, že to je kvalita hodná Netflixu. V neposlednom rade tam Simonka išla taký kvalitný set na vysokej úrovni, že dovidenia. Urobila dve šouky a oba razy so špeciálom kompletne vypredala Divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave.
Stand-up do telky patrí, ale nemôžu tam platiť také obmedzenia, akými to bolo oklieštené v Jojke, keď sme nemohli hovoriť značky, mená politikov alebo vulgarizmy. Navyše mnohé sety boli nezmyselne zostrihané.
Kedysi sa vysielali úryvky vašich vystúpení aj na Jojke, no mnohí komici sa na to s odstupom času pozerajú kriticky. Patrí podľa teba stand-up do televízie?
Určite patrí, ale nemôžu tam platiť také obmedzenia, akými to bolo oklieštené v Jojke, keď sme nemohli hovoriť značky, mená politikov, vulgarizmy a podobne. Navyše mnohé sety nedávali zmysel, pretože boli zvláštne a nechronologicky zostrihané. Na druhej strane profík sa musí vedieť vyrovnať aj s takýmito obmedzeniami. Len to potom uberá na kvalite vtipov.
Stand-up comedy žáner je známy tým, že humor často nemá hranice a komici si robia srandu z náboženstva, zo sexuálnych menšín, z politikov, chorôb a podobne. Je nejaká téma, ktorá je pre teba už cez čiaru a nerobíš si z nej srandu? Všimol som si napríklad, že sa na rozdiel od tvojich kolegov vyhýbaš politike.
Pre komika neexistuje téma, ktorá by bola cez čiaru. Humor by nemal mať hranice, jediné, čo musí spĺňať, je, aby to bolo vtipné a nielen nasilu ísť do citlivých tém. Ja osobne si dokážem urobiť srandu z hocičoho. Vyhýbam sa len témam, ktorým až tak nerozumiem. Aj preto tak často nerobím politickú satiru, pretože máme ďalších iks komikov, ktorí to sledujú pravidelne a viac sa v tom orientujú, a preto im to rád prenechám.
Stand-up je už aj v našich končinách pomerne dosť zabehnutým fenoménom. Začínal sa v baroch za pár peňazí pre malú cieľovku, no dnes sú vystúpenia komerčne úspešné, publikum je čoraz väčšie, pozývajú si vás na festivaly, firemné akcie či dokonca do televízie. Čomu to pripisuješ?
Sám si to neviem vysvetliť, ale myslím si, že tomu zásadným spôsobom pomohla globalizácia. Stand-up sa totiž v USA robí už niekoľko dekád, a keďže sa k tomu vďaka multimédiám dokáže dostať prakticky hocikto z celého sveta, tak prišiel dopyt po tomto žánri aj u nás.
Zitron o spoluprácach: Ja úplne nevidím zmysel v tom, aby som niekomu tlačil na Instagrame, aká fantastická je morca-della. Všetci vieme, že je fantastická, jeme to od detstva, takže sa ukľudnime.
Standupoví komici sú už prakticky súčasťou šoubiznisu. Množstvo ľudí preto zaujíma, či sa tým dá na Slovensku plnohodnotne živiť.
To závisí od šikovnosti daného komika a jeho schopnosti prispôsobiť sa a adaptovať aj do iných odvetví ako rádio, telka, písanie scenárov alebo kníh, moderovanie alebo nejaké vlastné projekty. Hlavne v tomto povolaní je každý mesiac iný. Sú mesiace, keď si dokážem zarobiť veľmi slušne, ale sú aj také, keď vykryjem všetky účty, hypotéku, psovi žrádlo, ktoré je inak extrémne drahé, ty sviňa malá, a zostane mi niečo málo, čo si odložím na horšie časy.
Nie sme žiadni milionári, ale pokiaľ si šikovný, dokážeš žiť spokojne. Možno by som hovoril inak, keby som išiel do každej reklamy a spolupráce, ale toto si ja až tak nejdem. Ja úplne nevidím zmysel v tom, aby som niekomu tlačil na Instagrame, aká fantastická je morca-della. Všetci vieme, že je fantastická, jeme to od detstva, takže sa ukľudnime.
Jeden z najväčších strachov standupového komika je, že na pódiu „zhorí“. Stáva sa to často? A čo teda robíš, ak vtip nemá takú odozvu, akú si čakal, a v publiku zostane trápne ticho?
S týmto aj ja sám stále bojujem. Ešte nie som na takej úrovni sebavedomia, že by mi nevadilo, keď raz za čas zhorím. Už keď sa to deje, tak s tým neurobíš nič. Musíš sa naučiť s tým pracovať. V začiatkoch sa stávalo, že som vtedy zamrzol a začal som koktať. Keď mi dnes vtip nevyjde, naučil som sa to zachrániť tým, že otvorene publiku priznám, že v mojej hlave to znelo lepšie.
Takže netreba sa hanbiť poukázať na to, že ti nevyšlo.
Presne tak, ľudia majú radi úprimnosť, a ak sa nezasmejú na vtipe, tak aspoň na tom, že si si priznal, že to bolo zlé. Ale ten strach tam je vždy. A nikdy si nemôžeš byť istý, lebo často sa stáva, že publikum sa nezasmeje na vtipe, na ktorom sa včera zabával celý klub. To je na tom stand-upe to čarovné.
Plánuješ v dohľadnom čase vlastný špeciál?
To u mňa zatiaľ nie je téma. Ešte sa necítim na to, že by som dokázal baviť divákov a udržať ich pozornosť celú hodinu. A zároveň by to malo mať aj nejakú úroveň. Nechcem to siliť, malo by to prísť prirodzene. Verím, že jedného dňa to príde, ale neviem kedy. Zatiaľ sa snažím cibriť svoju techniku.
Na záver ešte otázka, ktorú už musíš nenávidieť: kedy bude ďalší Roasted?
V priebehu dvoch-troch mesiacov. (smiech) Nie, dúfam, že to stihnem buď koncom júla, alebo začiatkom augusta. Pôjde o The Curse of La Llorona alebo v slovenskom preklade Kliatba kvíliacej ženy, snímka z roku 2019, ktorá je súčasťou Conjuring Universe.
