Je len otázkou času, kedy Netflix odkúpi aj nejakého slovenského komika. Kvalitu na to máme, prezrádza v rozhovore Zitron.
„Odmalička chcem, aby som ľudí čo najrýchlejšie pobavil a na tú chvíľu ma mali radi, ale aby mi potom dali pokoj. Aj preto sa tak stotožňujem s Billom Burrom. Nedávno v jednom rozhovore povedal, že na pódiu chce, aby ľudia vedeli, kto je a zabavili sa, ale keď zíde z pódia, želá si, aby ho nikto nepoznal,“ hovorí standupový komik Zitron.
Jakub Ťapák je už niekoľko rokov stálou osobnosťou slovenskej stand-up comedy scény. Pôsobí pod záštitou zoskupenia Silné reči, s ktorým vystupuje po celom Slovensku a Česku. Najviac sa však do povedomia širokej verejnosti dostal počas pandémie. V roku 2020 totiž začal na Youtube vydávať úspešnú sériu Roasted, v ktorej vtipne komentuje a paroduje známe horory.
Jeho videá síce nevychádzajú pravidelne, no zato majú miliónové pozretia. Počas pandémie vytvoril s komikom Jakubom Gulíkom aj vlastný podcast s názvom 20 000 míľ pod humorom, v ktorom spolu analyzujú zahraničných komikov a ich známe komediálne špeciály či techniky humoru.
Zitron v rozhovore prezradil, ako vníma ženské komičky, či je pravda, že v súkromí je nudný, prečo nechodí na festivaly, čo robí, keď na javisku „zhorí“, koľko si dokáže standupový komik na Slovensku zarobiť, ako sa s odstupom času pozerá na komikmi kritizovanú spoluprácu s TV JOJ, či podľa neho stand-up patrí do televízie alebo aj to, prečo zatiaľ neplánuje špeciál.
V Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory s inšpiratívnymi a zaujímavými ľuďmi z rôznych odvetví, viac ich nájdeš v tejto sekcii. Ak chceš podporiť naše úsilie neustále skvalitňovať obsah a získať neobmedzený prístup k článkom, pridaj sa do klubu Refresher+.
Počas pandémie si začal na Youtube vydávať veľmi úspešnú sériu Roasted, v ktorej vypichuješ chyby v známych hororoch a vtipne ich komentuješ. Ako vyzerá príprava predtým, ako sa vôbec vrhneš na nahrávanie?
Vždy mi pri tom asistuje moja priateľka, bez ktorej by celý Roasted asi ani nevznikol. Pustíme si spolu daný horor, počas toho si to zastavujeme, spolu analyzujeme a zapisujem si, čo by som vedel vtipne vypichnúť, sparodovať alebo nejako okomentovať.
Na druhý deň si k tomu opäť sadnem, pozriem si to celé znova, vypíšem si plot line a do druhého stĺpčeka vypisujem chyby alebo komické scény z filmu. Popritom už začínam vymýšľať, aký skeč by sa k tomu dal nahrať alebo ako sa zahrať so slovami. Posledný a najzdĺhavejší krok je napísať celý scenár.
Videá z tejto série vychádzajú s mesačnou alebo dvojmesačnou pauzou. Je náročné urobiť k tomu vtipný a úderný scenár?
Napríklad scenár najnovšieho dielu robím už tretí mesiac. Ale to aj preto, že posledné mesiace je veľa vystúpení a moderovačiek, takže aj toho voľného času je menej ako počas pandémie.
Ďalší dôvod, prečo to tak trvá, je aj ten, že som prehnaný puntičkár a perfekcionista. S jednou vetou sa viem hrať aj tri hodiny. Dávam si záležať na rytmickosti reči a na tom, aby tam bol ideálny počet slov a ani gram tuku nazvyš. Následne to už len natočím, postrihám, upravím, vydám a potom to už nechcem nikdy v živote vidieť.
Ľudia si tak aspoň viac vážia, keď vydáš nejaký diel.
Hej, aj ja si to tak ospravedlňujem, keď to príliš dlho trvá. (smiech)
S ktorým hororom si sa potrápil najviac?
Zatiaľ asi každý jeden film mal aspoň jednu takú pasáž, na ktorej som sa zasekol a trápil sa s ňou veľmi dlho. Po každom jednom diele si poviem, že už nikdy viac. Ale napríklad prednedávnom som chcel roastovať horor Mama, no nakoniec som sa na to vykašľal, lebo sme si to so Saškou (priateľkou – pozn. red.) zapli a po hodine sme sa na seba pozreli a povedali si: veď tu nie je poriadne čo vypichnúť, toto je fakt dobrý film.
Tvoje videá majú milióny pozretí...
Úprimne sa priznám, že ja ani neviem, aké to má čísla. Nesledujem to a nečítam ani komentáre. To za mňa robí Saška a potom mi len zreferuje, či sa to ľuďom páči alebo nie. Nechcem to riešiť, pretože sa bojím, že by som sa v tom zacyklil a viac by som sa sústredil na to, aké to bude mať čísla, ako na samotný obsah a formu.
Roasted som vytvoril počas pandémie, pretože kreatívna časť mňa potrebovala tvoriť, hoci ja sám seba nerád označujem za umelca. Rozprávať o svojich genitáliách totiž nie je úplný vrchol umenia. (smiech)
Predsa len však asi vieš, že to má veľký úspech. Čakal si to?
Popravde som od toho veľa neočakával. Vymyslel som si to len ako takú zábavku pre seba počas prvých týždňov karantény, keď už som prešiel všetky počítačové hry, ktoré mám. Tá kreatívna časť mňa potrebovala tvoriť, hoci ja sám seba nerád označujem za umelca, pretože rozprávať o svojich genitáliách nie je úplný vrchol umenia. (smiech)
Vypálilo to nad očakávania a som rád, že sa to ľuďom páči. Píšu mi asi všetky vekové kategórie, od školákov na základke až po 60-ročného otcovho doktora, ktorý mu operoval koleno a odkázal mi po ňom, že ma pozdravuje a že s manželkou pozerajú každý jeden diel.
Dokážeš si ešte užiť horor ako bežný divák alebo máš už profesionálnu deformáciu a tendenciu hľadať chyby a rozmýšľať nad tým, ako by si to sparodoval?
Áno, trošku už mám deformáciu. Ale stále si to viem vychutnať, keďže som veľkým milovníkom hororov. Často však musím toho komika v sebe umlčať a občas si aj pri bežnom pozeraní poviem, že tak toto bola pekná chu**vina.
Keď si počas korony nemohol vystupovať, začal si spolu s kolegom Jakubom Gulíkom robiť podcast 20 000 míľ pod humorom, v ktorom najčastejšie analyzujete rôznych zahraničných standupových komikov a ich špeciály. Ktorý ťa v poslednom čase bavil najviac?
Teraz toho pozerám strašne veľa, pretože vychádza množstvo špeciálov a mnohé z nich sú naozaj kvalitné. Rád to sledujem a analyzujem. Nie obsah, ale skôr techniku humoru a skladanie vtipov. Považujem to za remeslo. Fascinuje ma, ako sa rôzni komici vedia pozrieť hoci aj na bežnú situáciu úplne odlišným pohľadom a priniesť originálnu a vtipnú premisu a punchliny.
Napríklad pred pár dňami som pozeral špeciál od komika Josha Blue, ktorý je hendikepovaný a pred pár rokmi vyhral americkú reality šou Last Comic Standing. Diagnostikovali mu mozgovú obrnu a má preto aj skrivenú ruku a strašne si robí srandu zo seba, no nie prvoplánovo, ale má to naozaj kvalitne vystavané. Veľmi sa teším aj na nového Billa Burra, čo je moja srdcovka, alebo aj Sorry od Louisa C.K. bolo skvelé.
Je veľa kvalitných standupových komičiek, ale aj zopár takých, ktoré si myslia, že im k úspechu stačí to, že sú ženy. Prípadne že pochádzajú z nejakej minoritnej skupiny. Mne je jedno, kto si a ako sa identifikuješ. Zaujíma ma len, či máš dobré vtipy.
A ako sa pozeráš na nedávny špeciál Rickyho Gervaisa SuperNature? Mnohí ho totiž kritizovali, že v témach sa opakuje a neprišiel s niečím novým.
Musím súhlasiť, aj ja mám pocit, že sa opakuje a že sa nasilu snažil ísť do takých kontroverznejších tém, pričom tam nepriniesol žiadny nový pohľad. Ale zabavil som sa, stále je to starý dobrý Ricky, ktorý je génius. Veľakrát som sa aj nahlas zasmial, čo sa mi pri telke nestáva často.
Gervais si v novom špeciáli robil srandu aj z toho, že nepozná kvalitné ženské komičky. Na Slovensku však žnú práve ženy často väčší úspech. Za zmienku stojí napríklad Simona, ktorej meno na plagáte Silných rečí je poväčšine zárukou vypredanej šou. Ako to vnímaš ty?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či je pravda, že v súkromí je nudný.
- Prečo nechodí na festivaly.
- Čo robí, keď na javisku „zhorí“.
- Koľko si dokáže standupový komik na Slovensku zarobiť.
- Aké sú vzťahy medzi standupovými komikmi v Silných rečiach.
- Ako sa s odstupom času pozerá na komikmi kritizovanú spoluprácu s TV JOJ.
- Či podľa neho stand-up patrí do televízie.