Najrýchlejšie poštové holuby zatienia väčšinu zvieracej ríše. Ich chovatelia hovoria s plnou vážnosťou o vrcholovom športe a snažia sa bojovať proti predsudkom.
Potkany na krídlach, roznášači chorôb či pliaga sídliskových balkónov. Na holuby má mnoho z nás ťažké srdce. Po stáročia však tieto operence patrili k neodmysliteľným strategickým nástrojom komunikácie a niekedy doslova k vojenským hrdinom. Vďaka tréningu a šiestemu zmyslu sa dokážu spoľahlivo vrátiť do domovského holubníka so správou. Pred vynálezom telegramu boli holuby najrýchlejším dorozumievacím „zariadením“ a ich správne použitie vo vojne ovplyvnilo osud mnohých obkľúčených armád.
Ich orientačný zmysel v kombinácii s atletickou silou a výdržou si aj dnes po celom svete získava milióny priaznivcom. Na Slovensku je v oficiálnom zväze chovateľov poštových holubov registrovaných 4 200 holubiarov, ktorí so svojimi zverencami súťažia na pretekoch. Športovému chovu pretekárov sa venujú zväčša starší muži. Registrovaných žien je len sto a ide takmer výlučne o partnerky mužov holubiarov.
S Refresherom sme navštívili troch špičkových chovateľov poštových holubov z mimoriadne úspešného bratislavského oblastného združenia. Ak rád čítaš o neobvyklých komunitách, ako sú nadšenci húb či pestovatelia na báze hydropónie, ak s obľubou spoznávaš rozmanité osudy ľudí, akými sú napríklad zberači šrotu, predplať si službu Refresher plus.
Michal Gajdúšek: Šport ako každý iný (?)
Michala Gajdúšeka stretávame o pol ôsmej ráno, keď čaká na príchod svojej tréningovej letky. V rohu záhrady na drevenej lavičke očami pozorne „skenuje“ oblohu. V momente, keď zbadá prvé holuby, zvolá: „Aha, už idú!“ a začne na svojich zverencov popiskovať.
Je štvrtok a holuby sa vracajú zo spoločnej orientačno-športovej prípravy, počas ktorej z Kútov naraz vypustili 1 500 holubov rôznych majiteľov. V sobotu na ne už čakajú ostré preteky s odletom z českého 370 kilometrov vzdialeného Chomutova.
Michal Gajdúšek vstáva počas sezóny o piatej ráno, keďže okolo holubov je roboty na celý deň. „Je to šport ako každý iný, holuby trénujú ráno aj večer a ja ich musím dôsledne kŕmiť a čistiť im holubníky. Nerád prehrávam, a keby sa mi nedarilo, tak sa tomu nevenujem. Buď niečo robím naplno, alebo vôbec.“
Jediný voľný deň majú holuby v pondelok, keď oddychujú po pretekoch. Tých je za sezónu trvajúcu od mája do augusta na Slovensku asi dvadsať a zväčša štartujú zo zahraničných letísk a polí. Chovatelia z juhozápadného Slovenska preferujú z dôvodu priaznivého severozápadného vetra Česko či Nemecko a tí zo severovýchodu skôr Poľsko.
Na vdovcov zaberá, keď im dám pred pretekmi výnimočne samicu. Zrazu sa majú za kým z pretekov ponáhľať.
V krátkych pretekoch rozhodujú často stotiny sekundy. Pri dlhších pretekoch vznikajú, naopak, podobne ako v cyklistike úniky. Nie každý holub sa hodí na všetky typy pretekov. Drobnejšie holuby sa špecializujú na dlhé trate nad 700 kilometrov a robustnejšie svalnaté jedince pretekajú na „šprintérskych“ trasách do 300 kilometrov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Za koľko sa vydražil najdrahší holub na svete.
- Prečo by mal byť holubiar aj dobrým mäsiarom.
- Prečo nepretekajú biele holuby.
- Ako sa orientujú holuby a koľko merajú maratónske preteky.
- Prečo majú holubiari problémy so susedmi.
