Zhovárali sme sa so zanietencami zo združenia Drž hubu a s amatérskym mykológom Jonášom Gruskom.
Keď brávali starí rodičia svojho vnuka Jonáša Grusku do lesov zbierať huby, nečakali, že v ňom prebudia nehynúcu a viacvrstvovú vášeň, v ktorej sa dnes mieša estetický pôžitok, záľuba vo vede, ale aj gastronomická mnohotvárnosť.
Jeho hubárska vášeň nabrala nový rozmer po tom, ako mu asi pred piatimi rokmi kamarátka ukázala, ako huby pestovať pomocou growkitu na kávovom odpade. Ak práve nepracuje a v bratislavských lesoch nesonduje lesnú pôdu s gastronomickým či fotografickým zámerom, môžete ho nájsť vo vlastnom mykologickom laboratóriu, kde pestuje jedlé huby: hlivy, koralovce či reiši.
Sám vraví, že hľadať huby je pre neho tak trocha ako hľadať pokémonov. Fotky úlovkov ako aj ich výskyt eviduje v celosvetovej online databáze I Naturalist a vysušené lišajníky a huby si staromódne zakladá do fyzického herbára – lichenára. Jonáš je povolaním zvukový inžinier a vydavateľ, špecializujúci sa na chaotické a polymetrické rytmy. Platformu MykoLOM zaoberajúcu sa amatérskou mykológiou založil v roku 2019.
Podobne ako sa huby rozmnožujú vďaka spórom, aj Jonáš sa snaží rozširovať komunitu zanietencov húb. Založil umelecko-hubársky festival, v roku 2021 vydal hubársku príručku o bratislavských lesoch, knihu o lišajníkoch rastúcich v mestskej časti Petržalka a nedávno spustil aj prvý slovenský portál venovaný lišajníkom.
Tak ako huby v zákutiach lesa vyrastajú po Slovensku nevšedné a pestré komunity. V Refresheri sa ich snažíme zmapovať a tebe, nášmu čitateľovi, ponúknuť ochutnávku z tých najchutnejších. Podpor naše úsilie predplatným služby Refresher+ a získaj prístup k tisíckam autorských článkov.
Skutočný underground
Stretávame sa v jeho obľúbenom revíre v mestských lesoch na bratislavskej Železnej studničke a vzhľadom na mimoriadnu frekventovanosť lokality sa vydávame na prechádzku po menej vychodených trasách. V bratislavských lesoch ho prekvapuje mimoriadna druhová rozmanitosť.
Len pár stoviek metrov od mestskej aglomerácie môžeme nájsť plodnice stoviek druhov húb od všadeprítomných plávok či suchohríbov až po len niekoľkomilimetrových „škriatkov“. Najvzácnejšou hubou v oblasti je pre neho chránený a liečivý koralovec ježovitý, ktorý je jedlý a cenený pre schopnosť regenerovať ľudský nervový systém.
Vo všeobecnosti platí, že čím „lepší“, a teda pôvodnejší ekosystém, tým väčší počet druhov, ako aj hustotu húb v zemi nájdeme. Na Slovensku sú druhovo najrozmanitejšie lesy v národných parkoch s najvyšším stupňom ochrany.
Jonáš pripomína, že diverzitu podzemného života neustále strácame vinou zlého manažmentu lesov. „Neuvedomujeme si, že necitlivým rúbaním nenarúšame len flóru a faunu, ale aj celý ekosystém pod zemou. Keď odstránime stromy, odumrie aj mycélium, čím pôda stráca svoju kompaktnosť a esenciálne podzemné ekosystémy.“
Keď sa prechádzame lesom, v každom kubickom metri zeme šliapeme ponad tisíce metrov vlákien mycélia. Práve ono má na svedomí azda najfascinujúcejšiu funkciu húb, ktorou je schopnosť rozširovať koreňový systém stromov a umožňovať tak v lese výmenu živín. Vďaka takzvaným mykoríznym hubám sa čoraz serióznejšie hovorí o internete lesa. V rámci symbiotického Wood Wide Webu dokrmujú stromy huby cez korene cukrom, ktorý vytvorili fotosyntézou.
„Huba má väčší dosah k vode a živinám a na odplatu stromu dodáva minerály. Jedno mycélium môže spájať viacero stromov a dokáže medzi nimi balansovať živiny. Hoci stále nepoznáme celý mechanizmus, už vieme, že mycélium prepája aj stromy medzi druhmi a v rovnováhe tak udržiava celý les.“
Mystické huby a metafyzické úvahy
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo chutia hlivy z bratislavskej mestskej farmy lepšie ako zo supermarketu.
- Koľko druhov húb rastie v Petržalke.
- Čo je to lesný internet.
- Na výrobu akých materiálov sa už dnes používajú huby.
