Virológa Borisa Klempu sme sa pýtali aj na to, ako je možné, že sa toto ochorenie prenieslo tak rýchlo na také veľké územie, hoci doteraz sme nikdy nič podobné nezaznamenali.
Od začiatku mája pozorujeme rýchle šírenie vírusového ochorenia s názvom opičie kiahne. Ochorenie, ktoré sa len nedávno vyskytovalo iba v krajinách západnej a strednej Afriky, sa dnes nachádza už na štyroch kontinentoch. Prvé prípady potvrdilo už aj Česko a Rakúsko.
Aké príznaky sprevádzajú toto ochorenie? Ako sa prenáša? A mali by sme sa báť ďalšej pandémie? Všetky otázky nám zodpovedal virológ Boris Klempa z oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
Čo sú opičie kiahne a aký vírus ich spôsobuje?
Je to vírus, ktorý poznáme už od roku 1958. Vtedy vyvolal ochorenie v prípade opíc privezených zo západnej Afriky do Dánska. Tak vznikol aj názov toho vírusu – monkeypox, z ktorého bol odvodený slovenský preklad opičie kiahne. Opice sú v tom však pomerne nevinne, tiež trpia týmto ochorením, ak sa do nich vírus dostane, ale nie sú hlavným zdrojom infekcie.
V prírode sú prirodzenými hostiteľmi tohto vírusu hlodavce, ktoré sa vyskytujú v západnej a strednej Afrike – tam sa totiž opičie kiahne vyskytujú najviac. Prípady zavlečenia tohto ochorenia do iných krajín boli doteraz veľmi sporadické. Momentálna situácia je zvláštna práve tým, že zrazu je tých infekcií priveľa vo viacerých krajinách a očividne nejde len o importované prípady z Afriky.
Monkeypox je príbuzný vírusu pravých kiahní, ktorý považujeme za najnebezpečnejší vírus v histórii ľudstva. Ten sa však podarilo vyhubiť vďaka celosvetovej očkovacej kampani. Zaujímavé je, že vakcína proti pravým kiahňam nás zjavne stále do určitej miery chráni aj proti opičím kiahňam. Aktuálne prípady sa momentálne týkajú len mladších ľudí, ktorí sa narodili po roku 1980, a teda nie sú zaočkovaní proti pravým kiahňam. S očkovaním sa prestalo, pretože sa už medzi ľuďmi vôbec nešírili.
Majú opičie kiahne nejakú spojitosť s ovčími kiahňami, ktoré bežne prekonávame v detstve?
Jediné, čo majú tieto ochorenia spoločné, je podobný názov a to, že sa prejavujú kožnými vyrážkami. Ovčie kiahne spôsobuje druh herpetického vírusu, ktorý je úplne iný ako vírus monkeypox. Z toho vyplýva aj to, že prekonanie ovčích kiahní ani zaočkovanie nemajú vplyv na priebeh ochorenia.
Do akej miery sú opičie kiahne podobné nebezpečným pravým kiahňam?
Vírus, ktorý spôsobuje opičie kiahne, patrí do toho istého rodu a do tej istej čeľade ako ten, ktorý spôsobuje pravé kiahne. Sú to však rôzne druhy. Priebeh ochorenia je v oboch prípadoch veľmi podobný (napríklad kožné prejavy), no pravé kiahne spôsobovali oveľa vyšší podiel smrteľných prípadov a ťažkých priebehov.
Aká je pri opičích kiahňach smrtnosť – v porovnaní s tými pravými?
Smrteľné prípady sa určite stávajú. Pri pravých sa uvádza smrtnosť až 30 percent, čiže približne každý tretí infikovaný človek zomieral. Pri víruse monkeypox sa v literatúre uvádza smrtnosť 1 až 10 percent, čo je stále veľmi vysoké číslo. Treba však zobrať do úvahy, že štúdie, z ktorých tieto čísla vychádzajú, pochádzajú predovšetkým z Afriky, keďže importovaných prípadov bolo zatiaľ veľmi málo.
Pri tom výpočte teda v afrických podmienkach veľa miernejších prípadov nezachytia a skutočná smrtnosť je tým nadhodnotená. Medzi importovanými prípadmi v Európe sme zatiaľ nezaznamenali ani jedno úmrtie, ide o relatívne mierne priebehy.
Aké typické príznaky sprevádzajú toto ochorenie?
Inkubačná doba (obdobie od nakazenia sa až po prejavenie infekcie) je spravidla jeden až dva týždne, no môže trvať aj dlhšie. Prvotné prejavy sú nešpecifické, zahŕňajú najmä horúčku, únavu, bolesti svalov, hlavy, chrbta, zdurenie lymfatických uzlín. Táto fáza trvá obvykle jeden až päť dní a následne sa objavujú kožné prejavy.
Vyrážky sú v porovnaní s ovčími kiahňami výrazne väčšie a zvyknú byť po celom tele, aj na dlaniach, chodidlách a na tvári. Vyznačujú sa tým, že sú všetky vždy v rovnakej fáze priebehu. Časom prechádzajú do chrastičiek a pri ťažkých formách, keď je ich veľmi veľa, môže dôjsť až k trvalému zjazveniu.
Ale na súčasných miernych prípadoch v Európe pozorujeme výrazne menej vyrážok, ktoré sú len na konkrétnych miestach, napríklad v oblasti drieku či slabín. Celé ochorenie trvá dva až tri týždne a vo väčšine prípadov človek spontánne vyzdravie.
Spomínate, že vyrážok je menej a na tele sa objavujú lokálne. Môže sa stať, že si ich nevšimneme alebo si ich pomýlime s niečím iným?To nedokážem posúdiť, ale verím, že súčasné zvyšujúce sa povedomie o tomto ochorení prispeje k tomu, aby na to každý myslel. Infekčný je človek spravidla až vtedy, keď už má príznaky – aj z tohto pohľadu je prekvapivé, že je v Európe tak veľa prípadov. To naznačuje, že pri miernych priebehoch môže človek toto ochorenie naozaj určitý čas prehliadať. Napriek tomu si myslím, že opičie kiahne sú také výrazné, že to nebýva bežné.
Máme na opičie kiahne liek?
Existujú lieky, ktoré by mali byť účinné, ale nevieme, či sú na Slovensku dostupné. Jednou z možností je liek Cidofovir, ktorý je u nás registrovaný, ale momentálne ho žiaden distribútor na Slovensku nedodáva. Okrem toho je tu úplne nová látka tecovirimat, ktorú len nedávno schválila Európska lieková agentúra. No aj v tomto prípade mám pochybnosti, či je v tejto chvíli dostupná. Môže to byť aj globálny problém.
Zároveň však neočakávam, že by tieto lieky zrazu masívne potrebovali tisíce ľudí. Nemyslím si, že počty prípadov začnú výrazne narastať, a aj keby áno, len malá časť z nich by mala ťažký priebeh. V západnej a strednej Afrike je to typické ochorenie, ktoré človek získa z prírodného zdroja, pričom dosiaľ sa následné šírenie z človeka na človeka vždy po niekoľkých generáciách zastavilo – nezdá sa natoľko účinné, aby nepretržite pokračovalo.
Ako sa toto ochorenie medzi ľuďmi šíri?
Počas súčasného šírenia v Európe dostali toto ochorenie mladí muži, ktorí mali pohlavný styk s inými mužmi. To naznačuje, že na prenos z človeka na človeka je nevyhnutný intenzívny úzky kontakt. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že sa šíri len pohlavnou cestou alebo že sa to týka len homosexuálov. Dobrou správou je, že sa len tak ľahko neprenesie, a teda by sme mali byť schopní toto šírenie zastaviť pomocou izolácie a karantény.
Ako by ste teda bližšie špecifikovali „intenzívny úzky kontakt“? Stačí, ak budem s infikovaným človekom v jednej miestnosti, alebo sa musíme napríklad aj dotýkať?
Tento vírus sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom so sliznicami. Aj vyrážky sú veľkým zdrojom vírusu, no opäť – musí sa dostať na sliznicu, prípadne cez drobné poranenie kože priamo do krvného riečiska.
Je známe, že k prenosu môže dôjsť aj kvapôčkovou infekciou. Nie je to však prenos vzduchom, aký sme poznali pri covide, ide skôr o väčšie kvapôčky, ktoré sa v ovzduší nevznášajú. Musí ísť o kontakt tvárou v tvár alebo o zakašľanie, či kýchnutie priamo na človeka.
Máte nejakú teóriu o tom, ako je možné, že sa toto ochorenie prenieslo tak rýchlo na také veľké územie, hoci doteraz sme nikdy nič podobné nezaznamenali?
Veľa vecí nie je úplne jasných a aj pre mňa je to záhada. Stále máme nejednoznačné informácie o tom, do akej miery ide o prenosy z Afriky a či sa už ochorenie šíri aj naprieč európskymi krajinami.
Faktom je, že priamo v západnej Afrike pribúda množstvo zoonotických prípadov, teda takých, pri ktorých sa ľudia nakazili z prírodného zdroja, a tak je väčšia pravdepodobnosť, že budú vo vyššej miere exportované aj do iných krajín.
Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale podľa všetkého sa vírus nejakou náhodou dostal do komunity mladých homosexuálnych mužov, kde je pomerne veľká miera promiskuity. Počet prípadov momentálne odzrkadľuje aj situáciu v tejto komunite. Opäť však pripomínam, že to v žiadnom prípade neznamená, že opičie kiahne sa týkajú len tejto skupiny ľudí.
Ktorá skupina je teda najrizikovejšia?
Najvyššie riziko ťažkého priebehu sa týka detí. Tak to bolo aj pri pravých kiahňach, na ktoré zomierala hlavne táto generácia. Zvýšené riziko je aj u tehotných žien, najmä z hľadiska prípadného potratu či infekcie plodu. Môže sa to však týkať kohokoľvek. Rozhodne to nie je niečo, nad čím treba len tak mávnuť rukou, ale netreba ani vyvolávať paniku.
Prvý prípad opičích kiahní pred pár dňami zaznamenali aj v Rakúsku. Predpokladáte, že ho môžeme v najbližších dňoch očakávať aj u nás?
Vylúčiť sa to určite nedá. Tá pravdepodobnosť je rovnaká ako pri iných krajinách. Nemôžeme tomu zabrániť, už len pre tú dlhú inkubačnú dobu. Človek pricestuje na Slovensko a ochorenie sa mu môže prejaviť až o dva týždne.
Môže tento vírus podľa vás vyvolať ďalšiu pandémiu?
Úplne vylúčiť to zrejme nemôžeme, ale je to nepravdepodobné. Muselo by sa stať niečo dramatické na úrovni prenosu infekcie. Napríklad muselo by sa ukázať, že – podobne ako to bolo pri covide – infekční sú aj tí, ktorí ešte ani zďaleka nemajú prejavy ochorenia.
V tejto chvíli to tak naozaj nevyzerá a účinnosť prenosu nie je ani zďaleka taká vysoká ako pri covide. Z toho vyplýva, že na zastavenie šírenia by mali stačiť izolačné a karanténne opatrenia. Myslím tým, samozrejme, len karanténu priamych kontaktov nakazeného. Plošný lockdown by mi v tejto chvíli nedával zmysel.
