Ako vyzerá Azov v súčasnosti?
Pluk Azov na Ukrajine spájaný s neonacistami býva často zneužívaný na kremeľskú vojnovú propagandu. Spoločne s odborníkmi sme sa preto pozreli na jeho vývoj od vojny v Donbase z roku 2014 až po súčasnosť.
Aká veľká časť jeho členov sa hlásila k nacistickej ideológii? Aký majú pravicoví radikáli vplyv na ukrajinskú politiku? A prečo súčasný Azov nemôžeme porovnávať s jeho stavom z roku 2014?
V Refresheri každý deň sledujeme dianie počas vojny na Ukrajine. Čitateľom prinášame nielen rozhovory s analytikmi, ale aj reportáže priamo z Ukrajiny. Našu prácu môžeš podporiť ako člen klubu Refresher+.
Azov bol od radikálov značne očistený, tvrdia analytici
Pluk Azov býva často označovaný ako prápor (z angličtiny battalion – batalión), v súčasnosti však je už podľa analytika Michala Lebdušku z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) plukom. Vznikol spoločne s viacerými dobrovoľníckymi jednotkami v roku 2014 po vypuknutí vojny v Donbase.
Ukrajina v tom čase mala natoľko poddimenzovanú armádu, že potrebovali pomoc aj od dobrovoľníkov. Do obrany krajiny sa vtedy hlásili Ukrajinci, ale tiež cudzinci, mladíci bez skúseností a aj starší muži.
Súčasťou Azova však boli aj členovia ultranacionalistickej organizácie Patriots of Ukraine (Patrioti Ukrajiny) a neonacistického zoskupenia Social-National Assembly (Sociálno-národného zhromaždenia). Tieto organizácie v minulosti podľa Aljazeery útočili na ukrajinské minority, ako napríklad na Rómov.
Prápor Azov na začiatku viedol Andrij Bely Vozd (prezývka Biely vodca) Bileckyj, ktorý ešte v roku 2010 otvorene hovoril o nadradenosti bielej rasy a „podradených rasách, ktoré vedú Semiti“, uvádza The Guardian. Hovorca pluku Azov Andrij Ďačenko v roku 2015 povedal, že približne 10 až 20 % jeho členov tvorili nacisti, píše USA Today.
Svojou inklináciou k nacizmu sa nijak netajili, o čom svedčia aj viaceré fotografie členov Azova s tetovaniami svastiky a iných nacistických symbolov. Podľa analytika Michala Lebdušku bol však Azov medzičasom od radikálov značne očistený a aj v roku 2014 boli neonacisti iba v menšine.
„Je pravda, že tento prápor bol v minulosti považovaný za problematický, pretože vznikol aj z radov nacionalistov a nacistov. Nie všetci členovia však boli radikálmi a od začiatku tvorili výraznú menšinu. Postupom času boli dobrovoľnícke jednotky integrované do ukrajinskej armády alebo do Národnej gardy Ukrajiny. To platí aj pre pluk Azov, ktorý je súčasťou národnej gardy, čo je vojenská jednotka, ktorá je podriadená ministerstvu vnútra, nie rezortu obrany. Nie je to formálne armáda, ale paralelná štruktúra. V období, keď boli zaradení do týchto paralelných štruktúr, ich viac-menej od radikálov očistili. Do značnej miery teda z týchto jednotiek zmizli,“ povedal pre Refresher Lebduška, ktorý sa špecializuje na bezpečnostný, spoločenský a politický vývoj na Ukrajine.
Rovnaký postoj k veci má aj bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. „Medzi Azovom v roku 2014 a v súčasnosti je veľký rozdiel. V roku 2014 to bola v podstate súkromná polovojenská armáda so silným ideologickým kontextom nacionalizmu. Azov však treba oddeľovať v dvoch fázach. Po ukrajinskej reforme ozbrojených síl bol pôvodný kontext práporu Azov úplne zmenený. Došlo k výraznej očiste. Ľudia spájaní s neonacistickou ideológiou museli Azov po integrovaní do národnej gardy opustiť. Súčasný Azov preto nemožno s tým z roku 2014 vôbec spájať. Má rovnaký názov, ale treba ho vnímať ako dve oddelené veci,“ povedal nám.
Učia bojovať starcov aj deti
Azov má v súčasnosti podľa Aljazeery zhruba 900 členov. Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár preto tvrdí, že jeho označenie „pluk“ je skôr symbolické a veľkosťou pravdepodobne stále zodpovedá práporu. Azov sa ešte v roku 2014 vyznamenal hlavne v bojoch v meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, z ktorého vytlačili proruských separatistov, kde sa podľa Bednára nachádzajú zrejme aj v súčasnosti.
„Azov dlhodobo pôsobil v Mariupole. Bol súčasťou južného frontu, ktorý bol vytvorený v okolí separatistických území. Teritoriálne jednotky ako Azov sú späté s konkrétnym územím. Predpokladám preto, že členovia Azova sú v tejto chvíli nasadení práve tam,“ vysvetlil.
Členov práporu Azov v roku 2014 po dobytí Mariupola veľmi chválil prezident Petro Porošenko. V danom období však okrem úspechov v bojoch stáli zrejme aj za viacerými vojnovými zločinmi. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva viackrát porušili medzinárodné humanitárne právo. V správe OSN sa uvádza, že členovia Azova vysídlili civilných obyvateľov z budov a pokradli ich majetok. Azov obvinili aj z mučenia a zo znásilňovania zajatcov v Donbase.
„Vojna v ľuďoch otvára to najhoršie aj to najlepšie. V kontexte toho, že Azov bol de facto súkromná armáda, ktorá nepodliehala kontrole a zároveň bola zložená z pochybných indivíduí, som vysoko presvedčený o tom, že veľká časť informácií o Azove z rokov 2014 až 2015 je pravdivá. Ale opakujem, je nutné uviesť to do kontextu vojenskej reformy. Ukrajinská vláda takýchto ľudí potlačila. To znamená, že súčasný stav nemôžeme s tým predošlým spájať. Teraz je Azov súčasťou štátnej moci. A toto sa najmä na dezinformačnej scéne vôbec nezohľadňuje,“ vyjadril sa Bednár.
Azov bol v neskoršom období kontroverzný aj pre vojenský výcvik, do ktorého sa mohli zapojiť aj starší ľudia a neplnoleté deti. Ich pluk preto býva niekedy označovaný za ukrajinskú verziu nacistickej organizácie Hitlerjugend, čo však Azov odmieta. Tvrdia, že chcú vychovať bojaschopných Ukrajincov, no nevštepujú im nacistickú ideológiu.
Reportáž Guardianu z letného kempu pluku Azov
Okolo pluku Azov sa aj na Facebooku dlhodobo zoskupovali používatelia, ktorí podporovali pravicových radikálov. V roku 2019 dostal preto Azov od sociálnej siete oficiálne ban a zaradil ich tak medzi skupiny radikálov, ako ISIS či Ku Klux Klan. Ban mal podľa pravidiel sociálnej siete dostať aj akýkoľvek ich podporovateľ.
Po útoku Ruska na Ukrajinu z februára 2022 však Facebook svoje rozhodnutie pozmenil. Podľa zistení The Business Insider sa ľudia môžu k Azovu vyjadrovať v kontexte obrany Ukrajiny. Stále však platí zákaz podpory násilných útokov či neonacistických prejavov.
Zakázané je tiež pridávať fotografie s uniformami, na ktorých sa nachádza vlčí hák. Ten býva všeobecne prisudzovaný nacistickej ideológii. Pluk však tvrdí, že týmto symbolom v skutočnosti odkazujú na písmená I a N – „idea nacii“ (národná myšlienka). Rovnaký znak v minulosti niesla aj 2. tanková divízia SS s názvom Das Reich.
V pluku Azov boli aj židia
Kremeľská propaganda okrem iného tvrdila, že členovia pluku Azov chcú na Ukrajine presadiť ukrajinský jazyk na úkor ruštiny. Analytik Michal Lebduška to považuje za nezmysel.
„Jednotky vtedajšieho práporu Azov boli namiešané z veľkého množstva ľudí. Rusko to využilo na svoju propagandu, ktorou tvrdilo, že ide o extrémistov, ktorí ich budú nútiť hovoriť po ukrajinsky a podobne. Ale tak to nie je. Na Ukrajine môže byť aj nacionalista, ktorý hovorí rusky. To sa vôbec nevylučuje. Množstvo ľudí z Azova malo korene skôr vo východnej časti Ukrajiny, takže neplatí, že by to boli osoby, ktoré chcú násilne zavádzať ukrajinčinu,“ vyjadril sa.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá stojí v protiklade k tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu, je fakt, že ruština je materinským jazykom aj samotného prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Ten je navyše žid, ktorému členov rodiny zabili počas druhej svetovej vojny. Nemá teda žiaden dôvod podporovať v krajine rast nacistických tendencií či presadzovať ukrajinský jazyk na úkor ruštiny.
Paradoxom tiež je, že na území Ukrajiny v súčasnosti údajne operujú žoldnieri vagnerovci, ktorých neoficiálne platí Kremeľ a ich zakladateľom je neonacista Dmitrij Utkin. Úlohou vagnerovcov je vraj zabiť Volodymyra Zelenského a ďalších vysokých predstaviteľov Ukrajiny, nie „denacifikovať“ Ukrajinu.
S údajnou denacifikáciou nesúhlasia ani viacerí ukrajinskí židia, ktorí sa ruským vojskám po februárovej invázii postavili na odpor. Jeden z nich menom Konstantyn Batozsky, ktorý v rokoch 2014 až 2015 spolupracoval s Azovom, je údajne na ruskom „zozname neonacistov“, ktorých treba zastreliť, uviedla redakcia The Times of Israel sídliaca v Jeruzaleme. S členmi Azova vraj nemal v súvislosti so židovstvom žiaden problém.
„Boli to futbaloví chuligáni, ktorí chceli pozornosť, takže som bol, samozrejme, šokovaný, keď som videl chalanov s vytetovaným hákovým krížom. Ale celý čas som sa s nimi rozprával o tom, že som žid, a nemali proti tomu nič negatívne,“ cituje jeho slová The Times of Israel. S antisemitizmom sa podľa vlastných slov za celý svoj život od Ukrajincov nestretol ani raz.
Ďalší žid – Daniel Kovzhun – spolupracujúci s Azovom opísal podobné skúsenosti ako Batozsky. Tvrdil aj, že súčasťou práporu boli ortodoxní židia, ktorí však nikomu neprekážali. „Viem to, pretože som bol v bojových líniách. Nikoho nezaujímalo, kto je žid, záležalo nám na tom, aby sme udržali našu krajinu pohromade,“ vyjadril sa.
Nacisti na Ukrajine nemajú politickú podporu
Ruský prezident Vladimir Putin inváziu na Ukrajinu okrem iného ospravedlňuje bojom proti nacistom. V ľuďoch tak vytvára predstavu, že nacizmus je na Ukrajine výrazne rozšírený a ruské vojská ho prišli zastaviť. „Označovanie svojich nepriateľov za nacistov pritom nie je žiadnou novinkou. Videli sme to nielen na Ukrajine, ale aj pri ruskom hanobení pobaltských štátov,“ cituje BBC slová bezpečnostného experta Keira Gilesa.
Výsledky posledných volieb na Ukrajine poukazujú na to, že pravicoví radikáli nemajú v krajine veľkú podporu. Ultrapravicová strana Svoboda v posledných voľbách dostala od občanov len 2,2 % hlasov a v parlamente majú jedného poslanca. Andrij Bileckyj, bývalý veliteľ práporu Azov, v roku 2016 založil stranu National Corps, ktorá vo Verchovnej rade Ukrajiny pri posledných voľbách nezískala ani jedno miesto.
„Naratív, že Ukrajinci sú fašisti, je dlhodobo šírený ruskou propagandou a prokremeľskou mediálnou mašinériou. Takéto nepravdivé výroky a články eviduje internetová stránka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť EUvsDisinfo roky,“ povedala nám v staršom článku o známych hoaxoch analytička spoločnosti Globsec Katarína Klingová. Občania však zjavne k pravicovým radikálom neinklinujú.
Oleksij Kuzmenko z Bellingcatu však upozorňuje, že pluk Azov sa od radikálov z National Corps zrejme úplne neoddelil, a aj keď sa očistil od radikálnych členov, politicky sú vraj naďalej prepojení. Predstavitelia National Corps sa podľa Kuzmenka s jednotkami pluku Azov pravidelne stretávajú a vystupujú aj na spoločných politických videách.
Radikáli si zaslúžia trest, ako zámienka na vojnu však neobstoja
Analytik Michal Lebduška tvrdí, že prítomnosť radikálnych členov v pluku Azov nemožno na 100 % vylúčiť ani v súčasnosti. Myslí si, že v Azove síce mohlo zostať niekoľko radikálnych jednotlivcov, ale ťažko by sme v ňom hľadali väčšie skupiny.
Ak by štátna moc takýchto jedincov v Azove či v iných zložkách národnej gardy objavila, je, pochopiteľne, potrebné, aby boli vylúčení. Treba odsúdiť každého, kto sa hlásil alebo hlási k myšlienkam nacizmu – či už skutkami, slovami, alebo symbolmi v podobe tetovania svastiky. Ich výroky a činy totiž môžu byť zneužívané na propagandu o údajnej „denacifikácii“ Ukrajiny, ktorá neodráža tamojšiu realitu.
Aj v tomto prípade sa teda potvrdzuje, že účel svätí prostriedky. Ako pre VICE povedal Kacper Rękawek z Centra pre výskum extrémizmu na Univerzite v Osle: „Keby neexistoval Azov, Rusko by si ho vymyslelo.“
