Do 24. februára nebola vaša chyba, ak ste si vraveli, že ten Putin možno má trochu pravdu a celý západný svet je tak trochu nespravodlivo proti nemu. Veci boli oveľa relatívnejšie ako dnes. Dnes to už neplatí.
Pelíšky sa tým končili, náš nový svet sa tým, naopak, začína. Hukot rakiet, tankov, stíhačiek a helikoptér síce vnímame iba z videí chudákov Ukrajincov na sociálnych sieťach, no ako bezprostredný sused Ukrajiny to nevieme vnímať inak než so zdesením.
Včera sme sa ešte hádali, či je strašenie vojnou iba spravodajskou hrou Ameriky, dnes sa už hádať nemusíme. Putin zaútočil na slobodnú krajinu a zvyšku sveta sa pri tom povyhrážal podobnými následkami, čím zrejme myslel nukleárne hlavice.
Zloduch sa odkopal. Správy o tom, že NATO presunie ďalších vojakov na našu východnú hranicu, zrazu v novom kontexte pôsobia úplne inak. Viac ľudí zrazu chápe, o čo pri tom v skutočnosti ide. Predstava, že americká armáda robí našej krajine to, čo Putin nášmu susedovi, nemôže pripadať reálna ani najväčšiemu bláznovi.
Dnes sa čiara rozdeleného Slovenska kreslí odznova. Ľudia prehodnocujú argumenty, na základe ktorých si vytvárali názor a sympatie k ruskému režimu, a je dôležité, aby vedeli, že si za to nezaslúžia žiadnu nenávisť ani výsmech. Nová skutočnosť, že Putin rozpútal vojnu na Ukrajine, je objektívne veľmi zásadný dôvod.
Že sa zmýlil, priznal napríklad aj český prezident Miloš Zeman. Že nejde o alibizmus, ale úprimný „Donutil na konci Pelíškov“ moment, dokázal dodatkom smerom k ruskému prezidentovi, s ktorým doteraz sympatizoval: „Šialenca treba izolovať. A nebrániť sa voči nemu iba slovami, ale konkrétnymi opatreniami.“
Čo sa Slovenska týka, za nádejné môžeme považovať, že sa k ruskému útoku zatiaľ (aspoň do chvíle, keď píšem tento stĺpček) nevyjadrila strana Smer, dokonca ani jej najneslávnejší poslanec. Aj to je dôkaz, že na celom Slovensku prebieha masívne prehodnocovanie postojov.
Názor zmenil Eduard Chmelár, proti invázii sa hoci len tradične opatrne vyjadril aj Pellegrini. Ak by som si z toho chcel robiť žarty, zostať proputinovský so sebou momentálne prináša riziko, že v tom zostanete sami s Andrejom Dankom.
Názor na vojnu prestal súvisieť s tým, či ste liberál alebo konzervatívec, veriaci či ateista, volič pravice či ľavice. Naivne verím, že ani kopec sympatizantov Kotlebu či Uhríka nie je natoľko nenávistných a cynických, aby schvaľovali vojnu proti nevinným ľuďom, chladnokrvne rozpútanú na základe absurdných a vykonštruovaných dôvodov pripomínajúcich útok na vysielač v Gliwiciach 31. augusta 1939.
