Rusko dnes potvrdilo pozíciu agresora a spustilo inváziu na Ukrajinu.
Rusko v priebehu noci zaútočilo na Ukrajinu. Podozrenia z plánovania invázie na územie nášho východného suseda sa teda potvrdili. Na situáciu už reagovali aj najvyšší slovenskí činitelia vrátane prezidentky, premiéra a ministra obrany.
„Potvrdzujem, že dnes (štvrtok 24. 2. 2022) približne o 4. hodine ráno slovenského času sa začala masívna nevyprovokovaná vojenská operácia Ruskej federácie voči Ukrajine. Útok je realizovaný na mnohých miestach Ukrajiny. Všetky naše zodpovedné bezpečnostné zložky a ústavné orgány sú v kontakte,“ povedal na Facebooku k situácii aj slovenský minister obrany Jaroslav Naď.
O aktuálnej téme sme sa rozprávali s bezpečnostným analytikom pôsobiacim na pozícii generálneho riaditeľa sekcie informačných technológií ministerstva financií Vladimírom Bednárom. Ten tvrdí, že ho invázia na Ukrajinu neprekvapila a dala sa predpokladať.
„V predchádzajúcich dňoch sme boli svedkami toho, ako ruské ozbrojené sily zaujímali pri hraniciach s Ukrajinou bojové postavenia. Tu už nešlo o demonštráciu sily, ale o prípravu na útok. Zároveň si treba uvedomiť spojitosti z minulosti. Aj vojna v Gruzínsku či útok na Československo v roku 1968 sa začínali veľkými vojenskými cvičeniami, ktoré boli špecifické,“ povedal pre Refresher.
Vojna s NATO je málo pravdepodobná
Eskalujúce napätie z posledných mesiacov je za posledných 24 hodín ešte citeľnejšie než kedykoľvek predtým. Po včerajšej noci visí vo vzduchu otázka, či teraz nehrozí vojna medzi štátmi NATO a Ruskom.
Tejto možnosti sa však podľa Bednára momentálne nemusíme obávať. Vyslanie vojakov na Ukrajinu je podľa jeho tvrdenia veľmi málo pravdepodobný scenár a reálnejšia je stále pomoc v rámci dodávok materiálu zo strany Západu a spojencov.
„Vláda Slovenskej republiky bude v súčinnosti so spojencami v NATO a Európskej únii pomáhať v sebaobrane Ukrajiny pred ruským agresorom a zasadzovať sa za zastavenie bojov,“ uviedol k situácii na sociálnej sieti premiér Eduard Heger.
Vývoj situácie však bude podľa Vladimíra Bednára záležať aj na tom, či sa potvrdí alebo vyvráti, že sa do invázie na Ukrajinu zapojili aj vojenské jednotky z Bieloruska.
Bezpečnostný analytik tvrdí, že počet ruských jednotiek na Ukrajine nenaznačuje, že by Rusko plánovalo obsadiť celé územie.
„Pri počte nasadených vojakov na Ukrajinu sa nejaví, že by Rusko malo potenciál ovládnuť celú Ukrajinu. Takýto scenár by sa mohol naplniť iba za predpokladu, že Ukrajina bude kolabujúci štát, čo v tejto chvíli veľmi nehrozí. A tak je veľmi málo pravdepodobné, že by sa ruské sily dostali cez Ukrajinu až na hranicu Slovenska, Rumunska a Maďarska,“ povedal.
Má Slovensko dôvod na strach?
Vojenský konflikt nám v tejto chvíli podľa Vladimíra Bednára nehrozí. Dôvody na obavu však vidí v tom, že modernú vojnu Rusi nevedú len konvenčnými zbraňami, ale aj šírením dezinformácií, kybernetickými útokmi a inými formami hybridnej vojny. Dôkazom je aj nedávny prieskum agentúry Focus o tom, že Slováci z napätia na Ukrajine vinia prevažne USA a NATO namiesto agresora Ruska (v pomere 44,1 % ku 34,7 %).
Prípadná obrana hraníc pred nepriateľom, ktorá je v súčasnosti vysoko nepravdepodobná, by vraj bola založená na spoločných silách NATO. Obranné plánovanie Slovenska a obranné plánovanie NATO sa po roku 2014, ale ešte aj pred ním podľa Bednára zmenilo.
„Už v roku 2009 americká vojenská stratégia upozorňovala na to, že expedičné vojny nie sú budúcnosťou a musíme sa pripraviť na Čínu a Rusko. Na Slovensku sa zmeny prejavili tak, že sa stredná mechanizovaná brigáda pretransformovala na ťažkú mechanizovanú brigádu. A to nie je konečný nárast požiadaviek NATO. Netreba však očakávať dramatické navýšenie počtu ozbrojených síl na Slovensku. Naša obrana je postavená na spolupráci s našimi spojencami,“ povedal.
Postsovietske štáty z pohľadu Vladimira Putina
Zdroj konfliktu je podľa Vladimíra Bednára podobný stavu pred druhou svetovou vojnou, keď Nemecko malo pocit, že neprehralo prvú svetovú vojnu a chápalo ju ako zradu.
„Pri Vladimirovi Putinovi, ktorý vyšiel z KGB a bol do toho zapojený, je analógia s Adolfom Hitlerom stopercentná. Putin nevníma prehru studenej vojny a chápe to tak, že boli zradení. Preto napríklad aj vo vyhláseniach, ktoré sa týkali východoeurópskych krajín NATO, vraveli, že Slovensko nemá právo na to, aby bolo plnoprávnym členom NATO. Postsovietske krajiny preto vníma ako svojich vazalov, ktorí by sa mali vrátiť. Rusko sa však nevie ekonomicky dostať do statusu veľmoci. To je motivácia Vladimira Putina na to, čo robí,“ dodal na záver.
