Prostitúcia v 20. storočí tak, ako si o nej ešte nepočul.
O prostitútkach si po stáročia mysleli nielen bežní ľudia, ale aj politici a vedci svoje. Počas 20. storočia sa pracovalo s teóriou, že sklon k prostitúcii je „vrodená porucha“ a že prostitútky sa ľahko dajú spoznať podľa telesných a psychických defektov. Vraj toto morálne šialenstvo bolo dôvodom ich nemorálnych činov, vysvetľovali si vtedy lekári, kriminalisti a psychológovia.
Na prostitútky sa pozeralo dvojakým spôsobom, vysvetľuje historička Dominika Kleinová. „Prostitútka bola vnímaná ako obeť nepriaznivých sociálnych podmienok. Obchod so sexom bol výsledok nerovnomerného prístupu žien k práci, ekonomickým zdrojom a vzdelaniu. Zároveň však prostitútky spoločnosť označovala za zdroj pohlavných chorôb a živel, ktorý oberá mužov o peniaze.“ Tieto ženy boli nenávidené a zároveň vyhľadávané, nikdy ich neprijali za rovnoprávnu časť spoločnosti. Boli súčasťou okrajovej vrstvy.
Kleinová sa vo svojej dizertačnej práci venuje histórii prostitúcie na Slovensku. Svoj doterajší výskum historička zhrnula v novej slovenskej knihe Moc sexu, ktorá prostredníctvom vedeckých prác z oblasti sociológie, histórie či politológie prináša prehľad o všetkom, čo vieme o sexe a sexualite v moderných dejinách Slovenska.
Odbornému pohľadu na sex a sexualitu, bez hanby, ale aj bez posudzovania či moralizovania sa venujeme aj v Refresheri. Z tejto oblasti pravidelne prinášame reportáže, rozhovory s expertmi či skutočné príbehy ľudí, a ponúkame odpovede aj na otázky, ktoré sme pre chýbajúcu komplexnú sexuálnu výchovu na školách nedostali. V tejto práci môžeme pokračovať len s tvojou podporou. Pridaj sa do klubu Refresher+ a podpor našu tvorbu.
V Bratislave bolo deväť nevestincov, na Orave ani jeden
Do roku 1922 bola prostitúcia na našom území tolerovaná a regulovaná mestskými štatútmi. Prostitútky sa museli zaregistrovať a podľa údajov, ku ktorým sa dopátrala historička Dominika Kleinová, ich bolo v Československu 1 748. Ďalších približne 10-tisíc žien vykonávalo sex za peniaze potajomky.
„Na území Slovenska v tomto období existovalo 44 verejných domov, ktoré oficiálne zamestnávali 249 žien a dievčat. Z toho 9 nevestincov bolo v Bratislave a dva sa nachádzali v Košiciach s 20 až 25 registrovanými prostitútkami,“ hovorí Kleinová pre Refresher. Najväčší výskyt prostitúcie vo verejných domoch mala Bratislava, kde pracovalo 104 prostitútok. V priemere mali 17 až 25 rokov, no nebolo nijako výnimočné natrafiť na mladšie alebo staršie neviestky.
Mnohé dievčatá sa k prostitúcii dostali v mladom veku. Podľa historičky sa s tým stretli, napríklad keď ich rodičia poslali do veľkých miest, aby zarobili peniaze. Zlákala ich vidina rýchleho zárobku alebo ich k prostitúcii mohol niekto aj nútiť. Kleinová sa pri štúdiu stretla s prípadmi, keď ženu vykorisťovala vlastná sestra, matka či otec, a prostitútky boli často aj obeťami násilia a znásilnenia.
„Našla som prípad dievčaťa, ktoré sa tomu veľmi bránilo,“ hovorí Kleinová o dievčati, ktoré na prostitúciu ponúkala jeho matka. Dievčina sa však do niekoho zaľúbila, a tak nechcela spávať s inými mužmi. Tlak a fyzické zneužívanie ju napokon dohnali k samovražde. Nešlo o ojedinelý prípad, vzorec zneužívania predovšetkým maloletých dievčat, ale aj chlapcov na nútenú prostitúciu sa opakoval naprieč Československom.
Nešlo len o slobodné ženy, hoci tie tvorili väčšinu. Podľa zistení Kleinovej boli prostitútkami aj vydaté či rozvedené ženy a niektoré z nich mali aj deti. V prípade vydatých žien ich manželia často o prostitúcii vedeli, mnohokrát boli aj ich pasákmi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- V ktorom regióne nebol ani jeden jediný verejný dom.
- Ako vyzerali verejné domy zvnútra.
- Aké pravidlá platili pre prostitútky a kde mali zakázané pracovať.
- Ako fungovala mužská prostitúcia.
