Vláda Eduarda Hegera musela bojovať nielen s pandémiou, ale často aj s vlastnými ministrami a poslancami.
Prvého apríla 2021 si Eduard Heger a Igor Matovič vymenili posty v dôsledku vládnej krízy, ktorú vyvolala strana SaS Richarda Sulíka. Ak by expremiér Matovič svoj post neopustil, do úvahy prichádzala len menšinová vláda alebo rovno predčasné parlamentné voľby.
Po deviatich mesiacoch má vláda na konte niekoľko zásadných úspechov a v parlamente prešli aj dve zásadné reformy, ešte intenzívnejšie však mnohí vnímali neúspechy, zakopnutia a traumy spoločnosti, ktoré si vo väčšine prípadov spôsobili poslanci a ministri sami svojou komunikáciou, vyhláseniami a rozhodnutiami.
Z boja s vírusom sa stal boj o preferencie koaličných strán.
Spolu s politológmi hodnotíme prvých deväť mesiacov vlády Eduarga Hegera. V dvoch článkoch opisujeme najväčšie úspechy a neúspechy, ktoré sa týkajú riadenia pandémie, reforiem, komunikácie aj politických sporov.
„Devízou je to, že mali a ešte stále majú potenciál splniť to, čo sľubovali. Vrátiť nádej. Navzdory množstvu chýb, ktoré urobili, ešte stále majú dostatok času. Lenže namieste je otázka, či ho dokážu využiť. Osobne som presvedčený, že to nedokážu,“ hovorí pre Refresher politológ Jozef Lenč z UCM v Trnave.
Politologička Aneta Világi dopĺňa, že ústredným problémom je absencia spoločných záujmov vlády. „Najväčším úskalím je chýbajúci tmel, spojivo, ktoré by napriek ideologickým a politickým rozdielom dokázalo strany spojiť tak, aby nasledovali cieľ.“
Neúspešný boj s paragrafom 363
Keď generálna prokuratúra rozhodla o zrušení trestných stíhaní v prípade bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a krátko nato aj oligarchu Jaroslava Haščáka, predseda vlády Eduard Heger vystúpil pred verejnosť a ohlásil vznik špeciálnej komisie. „Z orgánov činných v trestnom konaní musíme vypudiť mafiu,“ hovoril premiér Heger s tým, že sa na tom zhoduje celá koalícia.
O pár desiatok minút nato sa už Boris Kollár vyhrážal odchodom z vlády. „Ak zrušia paragraf 363 a obídu Sme rodina, odídeme z vlády,“ povedal šéf Sme rodina a vyšetrovateľov NAKA nazval „čurillovskou mafiou“.
Pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát pracovala niekoľko týždňov a pripravila 17 konkrétnych návrhov, ktoré mali sčasti oslabiť moc generálneho prokurátora pri rušení trestných stíhaní. Politici, ale aj odborníci upozorňovali na to, že Žilinkov úrad má nechať rozhodovanie na súdy. S paragrafom 363 koalícia nepohla ani do konca roka 2021, aj keď sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že ho „preskúma“. Podľa Kollára preskúmanie neznamená zmenu.
Malý posun nastal v úplnom závere roka, keď sa poslanec SaS Alojz Baránik obrátil na Ústavný súd. Skupina poslancov za SaS a OĽaNO chce vedieť, či spôsob, akým paragraf 363 generálny prokurátor Žilinka využíva, je v súlade s ústavou. Žilinka reagoval agresívne. Tvrdí, že mu nikto nemá hovoriť, čo má robiť, a žiadna zo zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci nemá právo diktovať mu, akým spôsobom má postupovať v konkrétnej trestnej veci.
Neefektívna kampaň za očkovanie
Na Slovensku je dvoma dávkami vakcíny proti koronavírusu zaočkovaných približne 46 percent obyvateľov, ku kolektívnej imunite sa tak v najbližších mesiacoch a pravdepodobne ani rokoch nedostaneme. Nepomohli televízne animované spoty ani očkovacia lotéria Igora Matoviča, ktorá mala byť najskôr motiváciou a potom už len odmenou pre zaočkovaných.
Podľa agentúry Focus ovplyvnila očkovacia lotéria približne 13,5 percenta ľudí, intenzívnejšie len 8 percent. Náklady na kampaň boli necelých 30 miliónov eur, drvivá väčšina peňazí išla na odmeny pre výhercov.
Slovensko má problém aj so zaočkovanosťou seniorov nad 60 rokov, Igor Matovič preto prišiel s nápadom venovať dôchodcom 500-eurovú poukážku, ktorú môžu využiť v prevádzkach. Návrh neprešiel a dôchodcovia dostanú 200 až 300 eur. Minister financií sa už nechal počuť, že ak sa na Slovensku rozšíri omikron, dôchodcov treba zatvoriť do lockdownu. Predseda vlády Eduard Heger to nevylučuje, vníma to ako medzikrok pred zavedením povinného očkovania.
Silná dezinformačná kampaň opozičných politických strán, s ktorou si ministerstvo zdravotníctva nedokázalo poradiť, už spôsobila aj nárast agresivity občanov. Okrem protestov organizovali aj provokačné akcie v obchodných reťazcoch.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo podľa odborníkov panuje veľký chaos v opatreniach proti koronavírusu.
- Prečo sa vláda prepadá v rebríčku dôveryhodnosti na úplné dno.
- Ako Boris Kollár „naháňal" palicou vlastnú koalíciu
- Prečo je rozpad Za ľudí pre vládu veľký problém.
- Ako prišli najvyšší predstavitelia štátu na záhadné stretnutie na pôde SIS, ktoré odštartovalo vojnu v polícii.
