Klimatický samit v Glasgowe je v plnom prúde. Vybrali sme najdôležitejších 5 vecí, na ktorých sa politikom podarilo doteraz dohodnúť. Pomôže to však zachrániť planétu?
„Už bolo dosť rečí!“ kričia nahnevaní aktivisti pred konferenčnou sálou, kde sa už takmer týždeň odohráva klimatický samit OSN. „Strčte si klimatickú krízu do zadku!“ spievajú.
Prišla ich podporiť aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá spoločne s nimi skanduje: „No more bla bla bla!“
Mladí ľudia prišli vyjadriť nesúhlas s klimatickým samitom COP26, na ktorom sa zišli politickí lídri, aby spoločne vyriešili klimatickú krízu. Demonštranti politikov týmto spôsobom „vítajú“ a dávajú im najavo, že podstatnejšie než ich slová na samite sú ich činy.
Klimatický samit OSN však podľa viacerých expertov môže veci pohnúť vpred. Ide o najvýznamnejšie klimatické fórum na svete od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015.
„Kopeme si vlastné hroby.“
Väčšina politikov mala na samite relatívne stručné prejavy plné ostrých vyjadrení. Akoby im bolo jasné, že slovami planétu nezachránia.
„Kopeme si vlastné hroby,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres. „Je načase povedať DOSŤ! Je načase, aby sme sa prestali správať k prírode ako k záchodu,“ dodal.
Britský premiér Boris Johnson prirovnal klimatickú krízu k bondovke, kde sa hlavný hrdina snaží zachrániť svet pred časovanou bombou. „Tragédia však je, že my nie sme vo filme,“ povedal na záver prejavu. Americký prezident Joe Biden priznal, že USA musia pomôcť planéte viac, než pomáhali doteraz.
Na COP26 so svojím prejavom vystúpila aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. „Uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme do Glasgowa prileteli, nesmie byť jediným výsledkom tohtoročnej konferencie,“ povedala prezidentka.
Podarí sa teda politickým lídrom po sebe zanechať aj niečo iné než uhlíkovú stopu? Rozprávali sme sa s klimatickými aktivistami a rozobrali päť najdôležitejších vecí, ktoré by sa po tomto samite mohli zmeniť a mohlo by sa tak prispieť k záchrane planéty.
- O čo ide na klimatickom samite COP26.
- Ktorých 5 zmien nám po samite COP26 pomôže zachrániť planétu.
- Či sú dohody politikov len prázdne sľuby alebo môžu niečo zmeniť.
- Čo si myslí o týchto krokoch slovenský klimatický aktivista.
- Aká je atmosféra priamo na samite.
1. Oteplenie maximálne o 1,5 stupňa
Ešte tesne pred začiatkom samotnej klimatickej konferencie COP26 sa 1. novembra stretli lídri 20 ekonomických veľmocí. Bolo to na samite G20 v Ríme, kde politici diskutovali o globálnom otepľovaní či koronavíruse. Dohodli sa, že na samit COP20 prídu s vyhlásením o tom, že sa budú usilovať o udržanie globálnej teploty vzduchu na 1,5 stupňa Celzia. Parížska klimatická dohoda pritom hovorí o úrovni „pod 2 stupne Celzia“, čiže ide o značný posun smerom k lepšiemu.
V praxi to znamená, že by ekonomické veľmoci museli podniknúť drastické kroky a extrémne zredukovať hladinu emisií v ovzduší.
„Naďalej sme zaviazaní naplniť cieľ Parížskej dohody z roku 2015 a udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, ako aj naďalej sa usilovať o to, aby tento nárast neprekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia,“ píše sa vo vyhlásení zo stretnutia G20.
Podľa IPPC predstavuje udržanie teploty na hranici 1,5 stupňa Celzia najbezpečnejší scenár vývoja pre klímu, planétu a ľudstvo.
2. Redukcia metánu v ovzduší
Spojené štáty americké prišli spoločne s EÚ s návrhom na výrazné zníženie objemu metánu, ktorý ľudstvo vypúšťa do ovzdušia. Na konferencii COP26 sa pod iniciatívu napokon podpísalo 90 krajín sveta. Do roku 2030 sa majú emisie metánu výrazne zredukovať.
Dobrou správou je, že sa zapojila aj Brazília, ktorá je jedným z piatich najväčších producentov metánu na svete. Čína, Rusko a India, ktoré sa taktiež nachádzajú v prvej pätici, sa však k tejto dohode nepripojili.
Metán uniká do atmosféry napríklad pri spracovaní ropy, z plynovej infraštruktúry, zo starých uhoľných baní, pri poľnohospodárskej výrobe či zo skládok odpadu. Únikom do ovzdušia výrazne otepľuje atmosféru, pričom podľa odhadov má na svedomí až zhruba 1/3 otepľovania.
V praxi to bude znamenať, že krajiny budú musieť viac regulovať ťažbu plynu a ropy. Iniciatíva prišla od krajín, ktoré sú najväčším producentom ropy a plynu na svete (USA) a najväčším odberateľom plynu (EÚ). Tento krok možno považovať za jeden z najúspešnejších z celého samitu.
Toto rozhodnutie ovplyvní aj Slovensko. „V kontexte záverov konferencie COP26 je jednoznačné, že na Slovensku musíme ukončiť ďalšie investície do plynovej infraštruktúry, ktorej vedľajší produkt je metán, oveľa agresívnejší skleníkový plyn ako CO2,“ hovorí klimatický aktivista Jakub Hensel z hnutia Mladí za klímu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- O čo ide na klimatickom samite COP26.
- Ktorých 5 zmien nám po samite COP26 pomôže zachrániť planétu.
- Či sú dohody politikov len prázdne sľuby alebo môžu niečo zmeniť.
- Čo si myslí o týchto krokoch slovenský klimatický aktivista.
- Aká je atmosféra priamo na samite.
